Organy a organári na Slovensku
1651 – 2006
Predchádzajúci organár Zoznam organárov Ďalší organár

Karol Kyseľ

[Kiszely, Kisel, Kysel, Kiselý; Karol, Ján Karol]


* 16.1.1814, Slovenská Ľupča
† 31.8.1871, Banská Bystrica

Narodil sa v rodine notára, učiteľa a organára Michala Kyseľa. Vyučil sa u svojho otca a neskôr sa dva roky zdokonaľoval vo Viedni u Krištofa Erlera. Spočiatku pracoval spolu s otcom, neskôr sa osamostatnil. Bol banskobystrickým mešťanom, zakladajúcim členom Matice Slovenskej a od r. 1868 členom Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici. Zomrel uprostred práce na 6-registrovom bezpedálovom nástroji pre ev. a. v. kostol v Hnúšti-Brádne, ktorý potom dokončil Matej Vavro. Smrť Karola Kyseľa zaznamenal aj časopis Konfessionálna Škola: „1. sept. Karol Kiszely mešťan a organár v Baň. Bystrici a síce len 1/4 roka po svojom 84 ročnom otcovi Michalovi, ktorý si meno prvého slovenského organára svojimi stavbami vydobil.“

Organárska dielňa

O organizácii práce v dielni sa zatiaľ nenašli žiadne údaje. Možno predpokladať, že v nej nebolo veľa pomocníkov, prípadne mohol Karol Kyseľ pracovať aj sám. Jeho tvorbu uvádzame spoločne s tvorbou Michala Kyseľa.

Karol Kyseľ patril k známym slovenským organárom a v súdobej tlači vyšlo o jeho práci veľa pochvalných správ. Odcitujeme aspoň dve: „I ja opätujem, čo všetci za pravdu a potrebu uznávame, že my Slováci našich umelcov, priemyselníkov, kupcov, remeselníkov, keď vidíme, že sú naši národovci a pri tom nám svojími znamenitými výtvorami, dielami, článkami poslúžiť môžu, obzvláštne napomáhať máme aspoň odberaním a poskytovánim zárobku. K tomu i ja chcem dopomôcť týmto dopisom, v ktorom veľactenému obecenstvu odporúčam našeho pochválne známeho umelca a národovca pána Karola Kiszela, baňsko – bystrického organára. Po Novohrade z cirkvi do cirkvi robí a stavia svoje organy, všeobecný súd znalcov zneje len o vynikajúcej výbornosti vniutorného i zovniutorného sriadenia jeho organov, aj o slušnosti ceny. Do závadskej cirkvi robil organ pred piatymi rokami, boli sme síce hneď z počiatku spokojní s jeho dielom, ale nechtiac hneď s chválou von, čakal som až prejde niekoľko rokov, že keď dielo pochváli svojho majstra, že potom skorej dopomôžem k rozšíreniu dobrej povesti našeho menovaného umelca s mojim verejným pochválením. A tak je v skutku, náš organ čím dial, tým lepšie chváli svojho pôvodcu, tak že s dobrým svedomím odporúčame našeho Kiszela národovcom naším potrebu majúcim na organy do kostolov. Zpraví vám on organ, aký chcete. Pri tom je vám to tak znamenitý človek, že keď dostane sa Vám do susedstva s robotou svojou, neobíde vás, ale prijde k vám a obhliadne svoje dielo. Našu účasť zaslúži on už i kroz to, že je náš národovec, skutočný zakladateľ Matice, odberateľ našich novín, kníh, podporujme ho tedy i my.“

Druhá správa pochádza z roku 1867: „Dňa 10. novembra dala cirkev evanj. filiálna horňo – tisovnícka svoj vnovovýstavený kostol vysvätiť,... Pripomenúť dlžno pri tejto príležitosti i nášho veľazaslúžilého, takmer názov národňoslovenského organára už zaslúživšieho p. Karola Kysel z Baňskej Bystrice, ktorý spomínaný kostol prevýborným šesťmutáciovým organom ozdobil. Tu na okolí tento pán už viac výborných a znamenitých organov postavil; tak na Turompolí, Lešti, Veľkom Lôme, Sennom, Hornej Strehovej, Ľuboreči, Lentvore, Uderinej, Budinej, Turičkách, Dolnej Strehovej; potom v Lučenci, Plachtincách, Pliešovcách atď. – všetko výborné diela; a preto zpomänutého pána v tomto ohľade každej cirkvi, nie len možno, ale práve povinnosťou je odporúčať. Pán Moser, by vidiac tieto diela, tiež nemal na ních a pri ních čo „aussetzovať.

Práce

Babinec; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1841 – prenesenie starého pozitívu z Rimavskej Bane do Babinca a výroba novej manuálovej klaviatúry (Michal so synom).

Badín; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1866 – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (Karol).

viac »»


Text: Marian Alojz Mayer