Organy a organári na Slovensku
1651 – 2006
Predchádzajúci organár Zoznam organárov Ďalší organár

Michal Kyseľ

[Kiszely, Kisel, Kysely, Kiselý, Kiseľ; Michal, Michael, Michaël ]


* 27.3.1788, Blatnica
† 22.5.1871, Banská Bystrica

Otec Michala Kyseľa Ján Kiszely bol zeman, stolár a organár. Zrejme pre zemiansky pôvod uvádzali obaja svoje priezvisko v podobe Kiszely. Kyseľovou prvou manželkou bola Anna Somorová, potom sa oženil s Máriou Peťkovou. Mal 11 detí.

Študoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, kde už ako študent opravoval a ladil klavíry. Cez prázdniny pomáhal v organárskej dielni Michala Podkonického. Ako učiteľ a notár pôsobil najprv v Dubovom, potom od r. 1806 v Slovenskej Ľupči. V rokoch 1812 – 1816 sa začal vo väčšej miere venovať organárstvu a výrobe ďalších klávesových nástrojov, prevažne klavírov. V literatúre sa uvádza, že po smrti Michala Podkonického 4. júna 1816 prevzal jeho dielňu. Dodnes sa však presne nevie, kam ju presťahoval. Usudzuje sa, že do r. 1820 sídlila v Slovenskej Ľupči, kde pôsobil ako učiteľ. Potom zrejme až do r. 1833 fungovala v Brezne. R. 1833 presťahoval dielňu do Banskej Bystrice na žiadosť mesta a stolice. Okrem iného mu sľubovali „pekné desky ke kumstu organárskemu velice potrebnie za najlacnejšiu taxu“. V noci 26. septembra 1858 vypukol v Kyseľovom dome v Banskej Bystrici požiar, ktorý zachvátil celú budovu. Napriek vyšetrovaniu sa nepodarilo príčiny požiaru objasniť.

Michal Kyseľ pracoval ešte aj v 60. rokoch, aj keď sa zrejme venoval už len opravám. viac »»

Organárska dielňa

O dielni M. Kyseľa chýbajú podrobnejšie údaje. Spolupracoval so synom Karolom, ktorý sa uňho vyučil. Do r. 1847, kým sa Karol Kyseľ neosamostatnil, popri oprave organov a výrobe klavírov postavili 65 organov, čo svedčí nielen o ich pracovitosti, ale aj obľube. Rovnako nepoznáme organizáciu dielne po synovom odchode. S určitosťou vieme iba to, že r. 1858, keď mu vyhorel dom, uňho pracoval Samuel Scholtz.

Tvorbu Michala a Karola Kyseľovcov hodnotíme spoločne, keďže dlhé obdobie pracovali vo dvojici a ich nástroje sa nápadito podobajú nielen po stránke architektonicko-výtvarnej, ale aj akustickej. Pri nástrojoch, kde chýbajú archívne záznamy, je často veľmi ťažké určiť, kto je vlastne ich autorom. Napriek tomu, že postavili veľa opusov, najmä z tvorby Michala Kyseľa sa nezachovalo veľa nástrojov. Stavali takmer výlučne malé, zväčša bezpedálové pozitívy so štyrmi až siedmimi registrami. Pedálové nástroje sú zriedkavejšie. Dvojmanuálový organ z ich tvorby nepoznáme, aj keď organ vo františkánskom kostole v Kremnici by mohol pochádzať od Michala Kyseľa. Jednoznačnú identifikáciu diela však komplikuje skutočnosť, že nástrojová časť sa nezachovala a organové skrine z ranej tvorby Michala Kyseľa sú veľmi podobné s neskorými skriňami Michala Podkonického. V dielni sa najmä v 20. – 40. rokoch vyrábali aj klavíry, a to i veľké krídla. Značnú časť objemu prác zaberali opravy organov.

Podľa dispozícií sa dá určiť, že vo väčších organoch je principálový zbor zastúpený od osemstopovej po dvojstopovú polohu, spravidla vrátane Kvinty 2 2/3´ a málozborovej Mixtúry. Na manuáli sme sa s registrom v šestnásťstopovej polohe nestretli. Najpočetnejšie je zastúpená osemstopová poloha, kde popri Principáli nikdy nechýba drevený krytý register, obyčajne označený ako Flauta major. Bežný je aj drevený otvorený Portunal, ale prednostne je vždy disponovaný Kryt 8´. Výnimočný je register Vox humana (pravdepodobne výchvevný) v organe v Rimavskej Bani, ako aj krytý „Principál 8´“ v organe v Moštenici, obsadený len v diskante. V Lukovištiach je okrem Principálu 8´, Flauty major 8´, Portunalu 8´ disponovaný aj štvrtý osemstopový register Dulciana 8´ s kovovými cylindrickými otvorenými píšťalami, ktoré sú signované hodnotou tónu / dulz.

Štvorstopová poloha je okrem Oktávy 4´ zastúpená často drevenou krytou Flautou 4´, príp. ďalším štvorstopovým registrom, napr. Dulcianou alebo Fugarou 4´. Pedál býva obsadený dvoma alebo troma registrami, pričom šestnásťstopová poloha je vždy zastúpená Subbasom 16´ a osemstopová Oktávbasom 8´, príp. Violonbasom 8´. V ranejších opusoch je tretí pedálový register v štvorstopovej polohe. V neskorších nástrojoch štvorstopová poloha niekedy absentuje a osemstopová je obsadená dvojicou registrov. V dispozíciách menších pedálových organov je osemstopová poloha na manuáli zastúpená obyčajne troma registrami (Principál, Kryt a sláčikový register), štvorstopová dvoma registrami (Oktáva a Flauta) a posledným registrom býva Mixtúra. Pedál je obsadený dvojicou registrov Subbas 16´ a Oktávbas (Apertabas) 8´. Pri dispozíciách malých nástrojov sme vychádzali z prieskumu trinástich 6-registrových a ôsmich 5-registrových pozitívov. Do úvahy sme zobrali aj údaje z jedného 4-registrového a jedného 7-registrového pozitívu. V 5-registrových pozitívoch je osemstopová poloha bez výnimky zastúpená len jedným registrom, a to Flautou major 8´, ktorá má v celom rozsahu drevené kryté píšťaly. Štvorstopová poloha je spravidla zastúpená dvojicou registrov, a to Flautou minor 4´, ktorá sa nachádza v každom zo skúmaných pozitívov, a Principálom 4´, ktorý absentuje v r. kat. Kaplnke sv. Anny v Starých Horách. Ani v jednom pozitíve nechýba principálový register v dvojstopovej polohe, obyčajne označený ako Oktáva 2´. Posledným registrom je Superoktáva 1´, ktorá vždy repetuje na tóne c2. V 5-registrových pozitívoch sme sa nestretli s Mixtúrou. Ako teda vidíme, dispozícia nástrojov je stereotypná, jedinou výnimkou je pozitív v Starých Horách, kde je namiesto Principálu 4´ disponovaná Kvinta 1 1/3´. Poradie registrov na vzdušnici je nasledujúce: prvé dva registre sú Principál 4´ a Oktáva 2´; poradie ďalších registrov je buď Superoktáva 1´, Flauta minor 4´ a nakoniec Flauta major 8´, alebo Flauta major 8´, Flauta minor 4´ a nakoniec Superoktáva 1´. 6-registrové pozitívy môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Vo väčších, ktoré majú disponovanú aj Mixtúru, je osemstopová poloha zastúpená obyčajne dvojicou registrov, a to Flautou major 8´ a Portunalom 8´, ktorý má v celom rozsahu drevené otvorené píšťaly. Výnimočne môže byť namiesto Portunalu disponovaný kvintový register v polohe 1 1/3´, resp. 2 2/3´. Štvorstopová poloha je vždy zastúpená dvojicou registrov, a to Principálom 4´ a Flautou minor 4´. Ďalšie registre sú Oktáva 2´ a Mixtúra. Mixtúra je spravidla trojzborová, len zriedkavejšie dvojzborová. Dvojradové Mixtúry majú obyčajne zbory v polohe 1 1/3´ + 1´ a repetujú oktávovou repetíciou na tóne c2. V trojradových Mixtúrach sú častejšie dve repetície na tónoch c1; c2, pričom nie sú vždy oktávové. 6-registrové nástroje bez Mixtúry majú osemstopovú polohu zastúpenú vždy len raz, a to Flautou major, štvorstopová poloha je vždy zastúpená Principálom a Flautou minor. Posledné tri registre s principálovou menzúrou sú Oktáva 2´, Kvinta 1 1/3´ a Superoktáva 1´. Časť píšťal Principálu stojí v prospekte – podľa výšky pozitívu buď od píšťaly C, príp. od E, zriedkavo od F alebo G. V prospektoch s jedným píšťalovým poľom stojí aj časť píšťal Oktávy 2´. Registre Kvinta 1 1/3´ a Superoktáva 1´ bez výnimky repetujú oktávovou repetíciou na tóne c2. Portunal 8´ má v celom rozsah drevené otvorené píšťaly, Flauta major v celom rozsahu drevené kryté píšťaly. Flauta minor môže mať v celom rozsahu drevené kryté píšťaly, resp. v diskante sú od tónu fis2 drevené otvorené píšťaly. V Nižnom Skálniku má Flauta minor otvorené píšťaly od dis2. Zdá sa, že rok výroby nástrojov nemá vplyv na spôsob výstavby Flauty minor. Väčšie bezpedálové nástroje s počtom registrov osem a viac majú v dispozíciách aj Principál 8´. Ako príklad spomeňme 8-registrový nástroj v ev. a. v. kostole v Banskej Hodruši, postavený r. 1859. Nástroj má rozsah C – c3 chromaticky a registre Principál 8´, Oktáva 4´, Kvinta 2 2/3´, Superoktáva 2´, Fugara 4´ (na jeho mieste pôvodne stála trojradová Mixtúra), Flauta minor 4´ (v diskante drevené otvorené píšťaly), Flauta major 8´ (kryté drevo) a Portunal 8´ (drevené otvorené píšťaly). Pedálový register (Subbas 16´) bol pristavaný neskôr.

Nástroje pochádzajúce z 20. rokov majú rozsah manuálov C – c3 s krátkou spodnou oktávou (45 klávesov a tónov). Nástroje, ktoré vznikli v 30. rokoch, majú v diskante už rozšírený rozsah po d3, aj keď v basovej polohe ešte majú krátku oktávu (47 klávesov a tónov). Pre 50. a 60. roky je skôr príznačná chromatická spodná oktáva od C a v diskante sa už nepoužíva rozsah po d3 – v bohatších a významnejších lokalitách je rozsah po f3, v menej významných lokalitách je len po c3. Rozsah pedála má v zachovaných nástrojoch 24 klávesov aj tónov (C – h0). Pri riešení prospektov v staršom období tvorby prevažujú nástroje s dvoma vyššími bočnými vežami a s nižšou centrálnou vežou. Veže majú segmentový základ a sú vždy ukončené širokým zalamovaným kladím. Stredná nižšia veža je niekedy aj etážová. Medzi vežami sú nižšie, úzke píšťalové polia, nad ktorými sa nachádzajú obyčajne bujné drevorezby s motívom vetiev a listov. Takéto drevorezby sa objavujú aj nad prospektovými píšťalami vo vežiach, i keď tu sú oveľa častejšie imitácie látkových drapérií so strapcami. Známe sú aj nástroje, kde centrálna veža je prevýšená a bočné veže sú nižšie. Medzi nimi bývajú umiestnené úzke píšťalové polia, v Lukovištiach sú vo dvojiciach. Píšťalové polia situované bližšie k centrálnej veži sú etážové. Najmenšie nástroje majú len centrálnu vežu s bočnými píšťalovými poliami, ktoré sú k veži mierne diagonálne natočené. Na vežiach sa spravidla nachádzajú vázy s festónmi. Charakteristickým prvkom je diagonálne natočenie vonkajších vertikálnych nosných prvkov – pilastrov, ktoré majú v spodnej časti rozšírenie pre volutu. Vo volute sa zvyčajne nachádza motív s pravouhlým meandrom, ktorý je v niektorých nástrojoch nahradený rozetou.

Výtvarné riešenie najstarších prospektov vychádza z tvorby Michala Podkonického. V prospektoch neskorších nástrojov sa postupne objavujú zjednodušenia. Približne od 50. rokov zanikajú veže na segmentovom pôdoryse, línia prospektu sa mení na rovnú. Náznak volutovitého rozšírenia na vonkajších pilastroch však ešte ostáva. Tvorbu Karola Kyseľa v 50., 60. a začiatkom 70. rokov charakterizujú dve formy rovného prospektu. Bežnejší je prospekt s prevýšenými bočnými vežami, ktoré sú hore ukončené trojuholníkovým tympanónom. Medzi nimi je nižšie píšťalové pole, taktiež ukončené trojuholníkovým tympanónom. Kým vo vežiach stojí vždy päť píšťal, z ktorých stredná je najväčšia a má najkratšiu nohu, počet píšťal v strednom poli kolíše. Najčastejšie ich býva 9, zriedkavejšie 11, resp. 13. Nad prospektovými píšťalami vo vežiach sú obyčajne imitácie látkových drapérií so strapcami, v strednom nižšom poli sa spravidla vyskytujú drevorezby s rastlinnými motívmi. Menej frekventované sú prospekty s jediným širokým píšťalovým poľom. Široké pilastre na okrajoch skrine, dole s pätkami a hore ukončené hlavicami, nesú kladie, na ktorom je trojuholníkový tympanón. Výnimočne sa stretávame s prospektmi, kde vertikálne nosné prvky, príp. ich časť, tvoria stĺpy s kruhovým pôdorysom. Poznáme ich z nástrojov v ev. a. v. kostoloch vo Vyšnej Pokoradzi a v Ľuboreči.

Nástroje sú väčšinou situované bezprostredne do parapetu chóru, resp. tesne zaň, klaviatúry sa nachádzajú na zadnej stene nástroja. Samostatné hracie stoly sa objavujú zriedkavo, pričom pri niektorých nástrojoch nie sú pôvodné. Spodné (dlhšie) klávesy majú obyčajne drevené obloženie z tmavohnedého dreva, horné (kratšie) sú zo svetlého dreva, na pozdĺžnej osi s vloženým pásom z tmavého dreva. Niekedy majú klaviatúry opačnú farbu, vtedy majú tmavé kratšie klávesy vložený pozdĺžny pás zo svetlého dreva.

Registre sa ovládali buď kovovými páčkami na preklápanie v smere kolmom na klávesy, alebo drevenými vysústruženými registrovými manubriami. Kým kovové páčky boli umiestnené po stranách manuálovej klaviatúry, drevené manubriá sa nachádzali pod manuálovou klaviatúrou po oboch stranách. V starších nástrojoch sa vyskytujú len kovové páčky, v nástrojoch postavených od konca 50. rokov zase prevládajú drevené manubriá.

Práce

Babinec; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1841 – prenesenie starého pozitívu z Rimavskej Bane do Babinca a výroba novej manuálovej klaviatúry (Michal so synom).

Badín; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1866 – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (Karol).

viac »»


Text: Marian Alojz Mayer