Organy a organári na Slovensku
1651 – 2006
Predchádzajúci organár Zoznam organárov Ďalší organár

Michal Kyseľ

[Kiszely, Kisel, Kysely, Kiselý, Kiseľ; Michal, Michael, Michaël ]


* 27.3.1788, Blatnica
† 22.5.1871, Banská Bystrica

Otec Michala Kyseľa Ján Kiszely bol zeman, stolár a organár. Zrejme pre zemiansky pôvod uvádzali obaja svoje priezvisko v podobe Kiszely. Kyseľovou prvou manželkou bola Anna Somorová, potom sa oženil s Máriou Peťkovou. Mal 11 detí.

Študoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, kde už ako študent opravoval a ladil klavíry. Cez prázdniny pomáhal v organárskej dielni Michala Podkonického. Ako učiteľ a notár pôsobil najprv v Dubovom, potom od r. 1806 v Slovenskej Ľupči. V rokoch 1812 – 1816 sa začal vo väčšej miere venovať organárstvu a výrobe ďalších klávesových nástrojov, prevažne klavírov. V literatúre sa uvádza, že po smrti Michala Podkonického 4. júna 1816 prevzal jeho dielňu. Dodnes sa však presne nevie, kam ju presťahoval. Usudzuje sa, že do r. 1820 sídlila v Slovenskej Ľupči, kde pôsobil ako učiteľ. Potom zrejme až do r. 1833 fungovala v Brezne. R. 1833 presťahoval dielňu do Banskej Bystrice na žiadosť mesta a stolice. Okrem iného mu sľubovali „pekné desky ke kumstu organárskemu velice potrebnie za najlacnejšiu taxu“. V noci 26. septembra 1858 vypukol v Kyseľovom dome v Banskej Bystrici požiar, ktorý zachvátil celú budovu. Napriek vyšetrovaniu sa nepodarilo príčiny požiaru objasniť.

Michal Kyseľ pracoval ešte aj v 60. rokoch, aj keď sa zrejme venoval už len opravám. Svedčia o tom i správy v súdobej tlači. Obsažnejšiu správu o oprave organa v Dvorníkoch odcitujeme: „V Dvornikách. 14. dec. (1863). Po tieto týždne sa na naše listovné vyzvanie bavil u nás p. Michal Kysely b. bystrický organár, aby organ našej cirkve náležite opravil. Pri svojom príchode, jako položil svoje majstrovské ruky na ten organ, predesil sa náramne nad jeho dosavadným všelijakým fušovaním, lež odhodlal sa konečne k jeho náležitej oprave za značnú summu peňazí. A hľa po ubehnutí štýr týždňov statočne za dosť urobil slovu a slubu svojemu. Náš p. M. Kyselom opravený organ, je teraz práve v tom stave, v akom bol, keď ho pred asi 65 rokami vyhotovil povestný toho času organár Heisler. Preto držíme si za prísnu povinnosť, p. Kisela odporúčať vct. obecenstvu a ho verejne pochváliť. – Je on k tomu zvláštna osobnosť. On je už 76 ročný starec, ale i duchovne i telesne čerstvý a bystrý. Najmilšia je mu jeho materinská reč, trebars dobre hovorí aj latinsky a nemecky. Keď spýtal som sa ho: jako mohol vybrať sa na cestu v svojej starobe a zvlašte v tomto už chladnom čase z bystrice do Dvorník, s úsmevom odvetil: „Aj do Ameriky pojdem, keď ma ta povolajú spoľahliví ľudia“. To je myslím dosť charakterističná odpoveď od tak starého muža. Dosť na tom, že on je a zostane náš. (Ondrej Vengerský)“ .

V nekrológu po Kyseľovej smrti (1871) sa píše: „Dňa 22. mája zomrel v Banskej Bystrici na mnohých stranách pochvalne známy organár p. Michal Kiszely ... Nebožtík bol horlivý národovec a svoju peknú bibliotheku zanechal Matici Slovenskej. Večná mu pamäť.“

Organárska dielňa

O dielni M. Kyseľa chýbajú podrobnejšie údaje. Spolupracoval so synom Karolom, ktorý sa uňho vyučil. Do r. 1847, kým sa Karol Kyseľ neosamostatnil, popri oprave organov a výrobe klavírov postavili 65 organov, čo svedčí nielen o ich pracovitosti, ale aj obľube. Rovnako nepoznáme organizáciu dielne po synovom odchode. S určitosťou vieme iba to, že r. 1858, keď mu vyhorel dom, uňho pracoval Samuel Scholtz.

Tvorbu Michala a Karola Kyseľovcov hodnotíme spoločne, keďže dlhé obdobie pracovali vo dvojici a ich nástroje sa nápadito podobajú nielen po stránke architektonicko-výtvarnej, ale aj akustickej. Pri nástrojoch, kde chýbajú archívne záznamy, je často veľmi ťažké určiť, kto je vlastne ich autorom. Napriek tomu, že postavili veľa opusov, najmä z tvorby Michala Kyseľa sa nezachovalo veľa nástrojov. Stavali takmer výlučne malé, zväčša bezpedálové pozitívy so štyrmi až siedmimi registrami. Pedálové nástroje sú zriedkavejšie. Dvojmanuálový organ z ich tvorby nepoznáme, aj keď organ vo františkánskom kostole v Kremnici by mohol pochádzať od Michala Kyseľa. Jednoznačnú identifikáciu diela však komplikuje skutočnosť, že nástrojová časť sa nezachovala a organové skrine z ranej tvorby Michala Kyseľa sú veľmi podobné s neskorými skriňami Michala Podkonického. viac »»

Práce

Babinec; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1841 – prenesenie starého pozitívu z Rimavskej Bane do Babinca a výroba novej manuálovej klaviatúry (Michal so synom).

Badín; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1866 – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (Karol).

viac »»


Text: Marian Alojz Mayer