Organy a organári na Slovensku
1651 – 2006
Predchádzajúci organár Zoznam organárov Ďalší organár

Martin Šaško jun.


* 28.8.1835, Brezová pod Bradlom
† 5.6.1894, Békéšska Čaba (Maďarsko)

Narodil sa v rodine významného organára a národovca Martina Šaška st. Podľa dobových dokumentov bol nielen úspešným organárom, ale aj zdatným organistom. Dosvedčuje to záznam z r. 1862 o účasti superintendenta Gedulya na bohoslužbách v Brezovej pod Bradlom: „Chrám tak byl plný že by sotva bylo jablko prepadlo. Pakž se již utíšení stalo zahral na organ nábožnú píseň zdejší mladý Organár, pán Martin Šaško…“ Počas stavby dvojmanuálového organa v Mezőberényi (Maďarsko) sa zoznámil so Zuzanou Majeríkovou, s ktorou sa oženil r. 1865. Po jej smrti 30. januára 1878 sa presťahoval do Békešskej Čaby (Békéscsaba, Maďarsko). Kontakty s Brezovou pod Bradlom však neprerušil. Okrem rodičov a brata tu žila aj jeho dcéra Zuzana. Po jeho smrti bol v súdobej tlači uverejnený nekrológ: „Martin Šaško, pochvalne známy zhotoviteľ organov, tesť evanj. farára pána Jána Cimráka v Sielnici, rodoľub úprimný, zomrel po dlhej nemoci dňa 5. júna v B. Čabe.

Organárska dielňa

Vyučil sa u svojho otca. Po vyučení bol pravdepodobne na vandrovke, ale už koncom 50. rokov sa podieľal na chode otcovej dielne.

Svoj „Meisterstück“, dvojmanuálový 24-registrový organ zhotovil r. 1863 pre r. kat. farský kostol v Pezinku. Pozoruhodné dielo sa až na organovú skriňu a niekoľko drobností ničím nelíši od ostatných organov postavených v otcovej dielni v poslednom období tvorby. Mladší Martin Šaško v nej zostal pracovať spolu s bratom Jánom až do konca 70. rokov. Nakoniec ich otec ešte r. 1872 vyslovil želanie, aby obaja synovia „společne umeni organarske provozovali a společne hospodareli.“ Podľa „Krátkej zprávy o postáni a vývinu cirkve ev. a. v. Modra – Kralovskej“ ich spolupráca trvala aj r. 1875. V správe sa uvádza, že organ v miestnom kostole postavili „ jeho (Šaškovi) dva synovia Martin a Jan.“

Martin Šaško ml. sa osamostatnil až po smrti svojej manželky r. 1878, keď si zriadil dielňu v Békéšskej Čabe. Dôvody, prečo nesplnil otcovo prianie o spoločnej práci a hospodárení s bratom Jánom, nie sú známe. V období samostatnej činnosti postavil viaceré organy v Maďarsku, ale podnikal aj na Slovensku. S výnimkou „Meisterstücku“ sú všetky jeho práce menšie, jednomanuálové, výnimočne aj bezpedálové. Pri ich stavbe sa pridŕžal zvyklostí zaužívaných v otcovej dielni v poslednom období tvorby.

Pri organoch preferoval samostatný, vpredu stojaci hrací stôl s dokonalým výhľadom organistu na oltár. Ak ho priestorové podmienky nútili postaviť nástroj do zábradlia chóru, klaviatúry a registrové manubriá situoval na jeho zadnú stenu, prípadne rozdelil organovú skriňu na dve časti (c a cis stranu) s hracím stolom uprostred. Takéto riešenie uplatnil aj v Štefanove: „Korpus organa na dve strani rozdelít, tak abi zodpovedál krase aj kostelu primeranosti, a abi organista pohodlne k oltáru po mezi vídet móhel, ponevadž víška kostela nedopúštá abi sa pred organom hrat móhlo.“

Rozsah manuálových klaviatúr je spravidla C – f3, len výnimočne sa objavuje aj menší rozsah. Klaviatúry s obrátenou farebnosťou sme v tvorbe Martina Šaška ml. nenašli. Obloženie dlhších klávesov je spravidla z hovädzej kosti.

Rozsahy pedálových klaviatúr sú väčšinou obmedzené na 18 klávesov chromaticky, čo zodpovedá rozsahu C – f0. Najväčší rozsah C – h0, 24 klávesov, má dvojmanuálový nástroj v r. kat. farskom kostole v Pezinku. Pritom platí, že klávesový a tónový rozsah pedála nemusia byť zhodné. Tónový rozsah pedála je často redukovaný na jednu oktávu (C – H). Pedálové registre stoja na dvoch vzdušniciach, pričom tónový rozsah jednej vzdušnice zodpovedá klávesovému rozsahu, rozsah druhej vzdušnice je však obmedzený na C – H, 12 tónov. Klávesy sú usporiadané rovnobežne, v rovnakej výške. Pedálové klaviatúry vyrábal podobne ako otec „s pevného suchého dubového dreva“.

V dvojmanuálovom „Meisterstücku“ v r. kat. farskom kostole v Pezinku sa nachádza manuálová spojka, ktorá je riešená v duchu zvyklostí otcovej dielne, ale Martin Šaško ml. obľuboval aj oktávové spojky. Obyčajne ich staval rovnako ako otec: od c1 nahor ako superspojku, od h0 nadol ako subspojku. Bežné sú však aj oktávové spojky vystavané len ako superspojky. Zriedkavo vyrábal i pedálové spojky. V takom prípade mali manuálové vzdušnice aj druhú ventilovú komoru s rozsahom pedálovej klaviatúry, prípadne s rozsahom obmedzeným na tónový rozsah pedála. V „Meisterstücku“ je rozsah basventilu zhodný s rozsahom pedálovej klaviatúry: C – h0, 24 tónov. V organe pre r. kat. kostol v Štefanove bol rozsah basventilu len dvanásťtónový. Sám o tom píše: „V Pedáli ale z každej manualovej mutacie bude spodna Octava, t. j. 12 píšťal hrat, čo sa za velice potrebné drži, je to síce s vatšú prácu spojene, len že moc osožné.“ V Pezinku sa dá pedálová spojka aj ovládať. Registrové manubrium, označené Pedal Forte, je spojené s ventilom vpúšťajúcim vzduch zo vzduchového kanála do ventilových komôr basventilu. Pri nástroji pre Štefanov nie je jasné, či sa pedálová spojka dala ovládať alebo bola stále zapnutá. Pezinský organ mal dokonca pedálovú oktávovú spojku ovládanú registrovým manubriom Pedal Cop.

Vo svojom „Meisterstücku“ ešte pevné kombinácie nepoužil, napokon, vtedy ich nestaval ani jeho otec. Ale aj počas samostatnej tvorby po nich siahol len výnimočne. Pevné kombinácie Forte a Piano sú na jednomanuálovom organe v ev. a. v. kostole v Pitvarosi a ovládajú sa drevenými šľapkami umiestnenými nad pedálovou klaviatúrou. Martin Šaško ml. staval nástroje výlučne s mechanickými traktúrami, pričom si bol vedomý hodnoty kvalitne urobenej hracej traktúry. V kontrakte na organ v Štefanove píše: „Mechanika sa má v mosazi pohíbovat, abi elastično a lachko bez všetkého štrkotu íšla, a abi či v lete či v zime premena počasja níšt škodít nemóhla…“ Hracie traktúry teda staval tak, ako sa to naučil v otcovej dielni, i keď niekedy ho nepriaznivá ekonomická situácia donútila zhotoviť ich bez použitia mosadzných ložísk.

Všetky organy majú zásuvkové vzdušnice, starostlivo zhotovené z kvalitného dubového dreva. Svedčí o tom aj rozpočet na organ pre r. kat. farský kostol v Štefanove, v ktorom sa k vzdušniciam uvádza: „Vindládi z vibraného suchého dubového dreva aj zjejich celu pripravu dokonále vihotovít.“

V slovenských organoch sa pôvodné prospektové píšťaly nezachovali, ale môžeme predpokladať, že boli vyrobené z kvalitného organového kovu s vysokým obsahom cínu. Potvrdzuje to aj kontrakt na stavbu organa pre r. kat. kostol v Štefanove, kde sa uvádza, že Principál bude „v prošpekte“ zhotovený „z čísteho Anglického cínu“. Predpokladáme, že aj lábiá na väčších prospektových píšťalách boli vysadené, polkruhové, tak ako v otcových nástrojoch. Vnútorné kovové píšťaly zväčša vyrábal z organového kovu. V kontrakte na stavbu štefanovského nástroja sa zloženie materiálu bližšie nešpecifikuje, uvádza sa iba informácia, že „nutrajšie ale Píšťale cínové též z dúkladného materialu“ budú. V prvom opuse pre r. kat. farský kostol v Pezinku ešte píšťaly nemajú zinkové korpusy, v neskoršom období ich však určite používal, najmä v hlbšej polohe osemstopových otvorených registrov. Nohy píšťaly, jadrá a brady však vyrábal vždy z organového kovu. Brady robil obdobne ako otec. Najväčšie píšťaly typicky kovových registrov zvykol z úsporných dôvodov vyrábať podobne ako otec z dreva.

Drevené píšťaly sú väčšinou rovnaké, ako ich poznáme z otcovej tvorby. Väčšie drevené píšťaly majú hranu výrezu vyvložkovanú z kvalitnejšieho dreva, menšie píšťaly majú obyčajne celú prednú stenu (Deckel) z kvalitnejšieho dreva (hruška, javor). Na väčších píšťalách je niekedy horné lábium vyrobené z kvalitnejšieho dreva a spoj medzi spodným lábiom a ostatnou časťou prednej dosky je utesnený kožou. Už v prvom opuse v Pezinku sa objavujú drevené (otvorené) píšťaly s lábiami smerujúcimi dovnútra.

Zásobovanie vzduchom je podobné ako v nástrojoch, ktoré sa vyrábali v otcovej dielni: jednoduchý alebo dvojitý zásobný mech je spojený s čerpacím, spravidla rovnobežne stúpajúcim mechom. Čerpací mech sa ovláda drevenou pákou – stúpadlom. V rozpočte na stavbu organa v Štefanove sa mech opisuje nasledovne: „Mech ze suchích silních fošjen jedlovích vihotovit, z dokonálu vazbou opatrít podla nového spósobu, abi dostatečnú mieru a sílu vetra pre oba stroje vidavat móhél, z jedním stúpadlom.“ Mladší Šaško vyrábal aj „vyrovnávacie“ mechy, pričom ich účel a funkciu opísal takto: „Regulátori vetrovimi Organ opatrit, k odstraneniu všetkich sekóv a chíb vetrovich, bez tich bi sa dokonalost nedocielila.“

Pri dispozíciách treba mať na zreteli, že prvý opus pre r. kat. farský kostol v Pezinku a nástroje zhotovené počas samostatnej tvorby delí obdobie 15 rokov, počas ktorého sa zvukový ideál organa výrazne zmenil. V prvom opuse je na hlavnom stroji principálový zbor konzekventne vybudovaný od osemstopovej po dvojstopovú polohu, vrátane Kvinty 2 2/3´, a navyše je korunovaný dvojicou Mixtúr, päťzborovou a trojzborovou. Principálový zbor je aj na pozitíve zastúpený Principálom 4´ a trojradovou Mixtúrou. V nástrojoch, ktoré staval po osamostatnení, vychádza zo zvyklostí otcovej dielne v poslednom období tvorby. Principálový zbor je obyčajne zredukovaný na osemstopovú a štvorstopovú polohu a korunovaný trojradovou až štvorradovou Mixtúrou. Samostatné registre Kvinta 2 2/3´ a zväčša aj Superoktáva 2´ nie sú zastúpené. V najmenších nástrojoch nemusí byť zastúpený ani Principál 8´ a registre principálovej menzúry sú obmedzené na Principál 4´, ktorý podľa Šaškovej predstavy mal byť „širokej mieri ton silni spevavi“ a Mixtúru. Mixtúra bola „3 nasobna 2 str. (strevícová = stopová – pozn. autora) ton s prijemnim glancom.“ Príkladom takéhoto riešenia je nástroj pre Štefanov. Aj v najmenších dielach, kde chýba Principál 8´, je osemstopová poloha zastúpená obyčajne dvoma registrami, napr. Flautou maior a Salicionálom. Flauta maior mala mať „ton plni dunavi zatkaté (kryté) píščale.“ Zdá sa však, že v disponovaní osemstopového krytu nebol taký dôsledný ako otec, tento register chýba napríklad v ev. a. v. kostole v Csanádalberti (Maďarsko). Vo väčších organoch sa k uvedeným registrom v osemstopovej polohe môžu priradiť aj ďalšie: Gamba 8´, Hohlflöte 8´, Dulciana 8´, Waldflöte 8´ atď. Bourdon 16´ sme okrem dvojmanuálového organa v r. kat. kostole v Pezinku našli len v nástroji v Pitvarosi, i keď niekoľko organov v Maďarsku sme doteraz nepreskúmali.

Z registrov v štvorstopovej polohe je okrem Oktávy 4´ veľmi obľúbená Fugara 4´ s užšie menzúrovanými cylindrickými kovovými píšťalami. Zriedkavejšie je disponovaná Flauta 4´ vo veľkej oktáve s drevenými otvorenými píšťalami, od tónu c0, resp. d0 s kovovými otvorenými, spravidla lievikovými píšťalami. Lievikové píšťaly sú bežné aj vo Flautách dutých (Hohlflöte) v osemstopovej polohe (od tónu c1, príp. d1), ale aj pri ďalších registroch. napr. Flaute lesnej (Waldflöte) 8´, Dulciane 8´ a Gambách. Naopak, nevyskytujú sa kónické registre. Martin Šaško ml. v súlade s otcovou školou nedisponoval jazykové, polokryté ani prefukujúce registre. Na pedál menších, jednomanuálových nástrojov disponoval obyčajne dva registre, a to Subbas 16´ s drevenými krytými píšťalami a Oktávbas 8´ s drevenými otvorenými píšťalami. Pri väčších organoch pridal ešte užšie menzúrovaný Violon 8´, taktiež s drevenými otvorenými píšťalami.

Žalúziové skrine nestaval.

Menzúry kovových píšťal sú zhodné s menzúrami, používanými na výrobu píšťal v otcovej dielni od 60. rokov. Preto sú prakticky zhodné aj porovnania jednotlivých registrov s NM. Z posledného obdobia otcovej tvorby prevzal aj voľbu šírky a výšky výrezov.

V dielach, ktoré staval po osamostatnení, nachádzame principály najmä v osemstopovej a štvorstopovej polohe. Pritom Principály v osemstopovej polohe mohli byť niekedy menzúrované ako Principál husľový, teda o tri poltóny užšie ako obyčajné Principály.

V „Meisterstücku“ v r. kat. farskom kostole v Pezinku nachádzame celú paletu flautových registrov v osemstopovej a štvorstopovej polohe, ako aj ďalšie registre ako prechodné formy k flautám, v menších nástrojoch, postavených v období samostatnej tvorby, je disponovanie flautových registrov obmedzené. Na manuáli sa stretávame len s jedným osemstopovým flautovým registrom, obyčajne s Flautou maior 8´ s krytými píšťalami. Tie sú v rozsahu C – h0 drevené, od c1 sú kovové (niekedy je prechod na kovové píšťaly aj na inom tóne, napr. v Petrovej Vsi je na tóne d1). Zriedkavejšie je na manuáli krytý flautový register nahradený otvoreným registrom, obyčajne Flautou dutou 8´(Hohlflöte), v rozsahu veľkej a malej oktávy s drevenými otvorenými píšťalami, od jednočiarkovej oktávy s kovovými lievikovými píšťalami. Zo sláčikových registrov sa najčastejšie objavuje Salicionál 8´, označovaný Salicinal, resp. Solicional. Salicionál má v basovej polohe drevené píšťaly, od niektorého tónu malej oktávy sú cylindrické, užšie menzúrované kovové píšťaly. Skriňové brady sa na Salicionáloch nevyskytujú, nahrádzajú ich bočné brady alebo tzv. horné brady. V návrhu organa pre Štefanov je „Salicinal 8 str.“ opísaný takto: „Najtenšei mieri (Mensuri) ton tíchej krási z malím štrichom.“ Ďalším obľúbeným sláčikovým registrom v osemstopovej polohe je Gamba 8´. V basovej polohe má obyčajne užšie menzúrované cylindrické kovové píšťaly, od niektorého tónu malej oktávy sú užšie menzúrované lievikové píšťaly z organového kovu. Intonácia je silnejšia, s ostrým sláčikovým zafarbením. Niekedy sú oba registre disponované spoločne aj na jednomanuálových organoch, napr. v r. kat. kostole v Petrovej Vsi a v ev. a. v. kostole v Pitvarosi. Výnimočný je sláčikový register v štvorstopovej polohe, nazvaný Moesta 4 Fuss, ktorý je disponovaný na pozitív organa v r. kat. farskom kostole v Pezinku. Názov vznikol pravdepodobne z latinského maesta – smutná, skľučujúca, vyvolávajúca smútok. Cylindrické píšťaly sú veľmi úzko menzúrované. Šírka výrezu predstavuje približne 2/9 obvodu píšťaly. Výrezy sú nízke, mierne oblúkové. Píšťaly C – Dis sú spoločné s Fugarou 4´. Od E po g1 majú píšťaly bočné brady so spodnými (sláčikovými) bradami z organového kovu, od gis1 len malé brady zo zvyškového materiálu výrezu. Mixtúry sú zložené z oktávových a kvintových zborov. Zbory Mixtúr majú vždy otvorené cylindrické píšťaly principálovej menzúry z organového kovu. Výrezy majú šírku zhruba 1/4 obvodu píšťaly, výška výrezu predstavuje približne 1/4 šírky výrezu. Šírková menzúra je v porovnaní s Oktávou 4´ o niečo užšia. V Mixtúrach nájdeme aj oktávové aj kvint-kvartové repetície.

Obdobná je trojradová Mixtúra pozitívu, pričom sa líši iba oktávová repetícia na tóne fis2.

V tvorbe po r. 1878 je v basovej polohe najhlbší zbor zvyčajne v dvojstopovej polohe, výnimočne aj v polohe 2 2/3´, najmenší zbor je v jednostopovej polohe. Počet zborov v hlbokej oktáve je často o jeden menší ako v strednej a diskantovej polohe.

Súčasný stav prác Martina Šaška ml. naplno odhaľuje nedostatky v starostlivosti o historické organy na Slovensku. Nástroj v r. kat. kostole v Hrnčiarovciach nad Parnou v 90. rokoch 20. storočia vyhodili bez akejkoľvek dokumentácie a drevené časti spálili! Okolo r. 1990 vyhodili aj nástroj z r. kat. kostola vo Zvončíne. Nástroj v Kátlovciach nemá pôvodné píšťaly. Pekný jednomanuálový organ s pedálom v r. kat. kostole v Petrovej Vsi bol pred niekoľkými rokmi barbarsky zničený. V zlom stave sa nachádzal aj „Meisterstück“ v Pezinku, v súčasnosti sa reštauruje.

Práce

Ambrózfalva (Maďarsko); ev. a. v. kostol, 1881 – premiestnenie Komorníkovho organa zhotoveného r. 1866.

Békéšska Čaba; Erzsébethely (Maďarsko); kostol ev. a. v., 1881 – pôvodne jednomanuálový organ (r. 1950 ho firma Angster rozšírila o druhý manuál).

viac »»


Text: Marian Alojz Mayer