Organy a organári na Slovensku
1651 – 2006
Predchádzajúci organár Zoznam organárov Ďalší organár

Matej Vavro

[Vavro; Matej, Mátyás]


* 1839, Brezová pod Bradlom
† dátum neznámy, pravdepodobne Ostrihom (dnes Maďarsko)

Od r. 1857 sa v Brezovej pod Bradlom učil za organára u Martina Šaška. V rokoch 1861 – 1863 pracoval ako praktikant v dielni Samuela Wagnera v Slovenskom Pravne. Vlastnú organársku dielňu si otvoril v Topoľčanoch okolo r. 1863. Po smrti banskobystrického organára Karola Kyseľa r. 1871 ho ev. a. v. zbor v Hnúšti-Brádne poveril dokončením 6-registrového nástroja, ktorý majster pre náhlu smrť nedokončil. V tej dobe nepôsobil v Banskej Bystrici žiadny organár, čo Vavra zrejme podnietilo k tomu, aby dielňu r. 1872, resp. r. 1873 presťahoval do Banskej Bystrice. Koncom 80. rokov 19. storočia sa usídlil v Ostrihome (Maďarsko).

Organárska dielňa

O dielni Mateja Vavra neexistujú takmer žiadne informácie. Akurát je známe, že sa uňho vyučil jeho syn Jozef. Chýbajú aj poznatky o jeho tvorbe. R. 1866 opravoval Arnoldov organ, postavený r. 1795 v ev. a. v. kostole v Myjave. Vtedy sa zároveň rozhodlo, že nástroj, „který mnohé již roky službu v chrámě našem konal, již dochází a že by sa k budování, nového Organa již pristaupit mělo kterého vyhotovený Pán Organár na sebe prijati žádal.“ Myjavský cirkevný zbor potom vyslal komisiu do františkánskeho kostola v Hlohovci, kde Vavro staval dvojmanuálový organ, aby posúdila kvalitu jeho práce. Šesťčlenná komisia vyslovila svoj názor na konvente 1. decembra 1867: „... organ ten ješte dohotovený nebyl a tak ani svauj súd vydati nemohau, toliko že spozorovali, že jak samý Organ pak obzvlášte měchy velmi težko jdau, hlas pak Organa se jím pripisklavý býti zdá.“ V ďalšom rokovaní s M. Vavrom teda Myjavčania nepokračovali.

Podrobnejšie detaily o hlohovskom organe, najväčšom nástroji, ktorý M. Vavro postavil, nie sú známe, nakoľko sa z neho zachovala len organová skriňa, do ktorej r. 1932 postavil svoj opus Jan Tuček z Kutnej Hory. S istotu vieme len to, že organ mal 20 registrov a druhý manuál bol umiestnený v samostatnej skrini v zábradlí chóru. Nakoľko sa skrine od seba diametrálne líšia, dá sa predpokladať, že Vavrovým dielom je len skriňa hlavného stroja a pedála, ktorá po výtvarnej stránke zodpovedá Šaškovmu a Wagnerovmu riešeniu z 50. rokov 19. storočia, skriňa pozitívu je asi staršieho pôvodu. viac »»

Práce

Banská Bystrica; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie Nanebovzatej, 1876 – oprava.

Donovaly; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol sv. Antona Paduánskeho, 1884 – jednomanuálový 9-registrový organ s pedálom (7+2), mechanická zásuvka (nie je isté, či ho postavil M. Vavro).

Hlohovec; okres Hlohovec, Trnavský kraj, františkánsky kostol, 1867 – dvojmanuálový organ s pedálom (v súčasnosti je úplne prestavaný).

Hnúšťa-Brádno; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1871 – dokončenie 6-registrového nástroja K. Kyseľa.

Kordíky; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. filiálny Kostol Navštívenia Panny Márie, 1890 – prestavba 5-registrového pozitívu (nástroj pôvodne stál v špitálskom kostole v Hlohovci).

Malé Kosihy; okres Nové Zámky, Nitriansky kraj, r. kat. filiálny Kostol sv. Michala Archanjela, 1895 – pôvodne jednomanuálový 6-registrový bezpedálový nástroj.

Myjava; okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1866 – oprava.

Nadlice; okres Partizánske, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, pravdepodobne 60. roky 19. storočia – pôvodne jednomanuálový 8-registrový bezpedálový organ, neskôr rozšírený o dvojregistrový pedál, mechanická zásuvka.

Slovenská Ľupča; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1873 – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).


Text: Marian Alojz Mayer