Organy a organári na Slovensku
1651 – 2006
Predchádzajúci organár Zoznam organárov Ďalší organár

Valentín Arnold

[Arnold; Valetin, Valentín]


* okolo 1747, Mainz (Nemecko)
† 10.2.1812, Trnava

Narodil sa v organárskej rodine v Mainzi (Nemecko). Vo Viedni sa oženil s Teréziou Hellerovou. Od r. 1774 býval a pracoval v Trnave, kde sa 28. februára 1776 stal mešťanom a 7. novembra 1778 dokonca členom mestskej rady. V zachovaných rukopisoch je označovaný ako „Communitatensis et Organarius“. Prvý zápis v daňových knihách pochádza z roku 1783. Arnold býval vo IV. štvrti, v treťom dome od kláštora Pavlínov, kde mal aj dielňu. Zrejme prosperovala, keďže r. 1802 obýval už dva domy – č. 457 a č. 552.1

Organárska dielňa

Valentín Arnold patril k progresívnym organárskym majstrom.

Nástroje, ktoré postavil, sú po výtvarnej stránke nezameniteľné, ich vzhľad predstavuje spoľahlivý identifikačný prvok. Charakteristické je striedanie konvexných a konkávnych píšťalových polí. Sprehýbané rímsy sú dekorované vajcovcom a zuborezom, vertikálne nosné prvky zase esovitými pletencami. Nad vertikálnymi nosnými prvkami sa rímsy pravouhlo zalamujú a tvoria podstavec pre výrazné vázy s festónmi a horiacimi fakľami.

Patril medzi prvých organárov na Slovensku, ktorí začali aspoň vo významnejších lokalitách rozširovať tónový rozsah nástrojov v diskante po d3, i keď vo väčšine jeho produkcie zostal rozsah po c3. V base zachovával tradičnú krátku spodnú oktávu. Obľuboval obrátenú farbu klaviatúry, čelá dlhších klávesov boli neraz zdobené, napríklad na malom bezpedálovom nástroji v trnavskom Dóme sv. Mikuláša sa objavuje motív polkružníc. Aj samostatný hrací stôl stojaci pred týmto nástrojom je jedným z prvých, resp. vôbec prvým takýmto riešením na Slovensku (nástroj v kaplnke Oravského hradu, ktorý má tiež samostatný hrací stôl, môže byť totiž starší). Za najvýznamnejšiu však pokladáme skutočnosť, že pravdepodobne práve Arnold zaviedol do slovenského organárstva disponovanie šestnásťstopového manuálového registra v celom rozsahu klaviatúry. Stalo sa tak na pôvodne bezpedálovom jednomanuálovom nástroji pre ev. a. v. kostol v Myjave. Riešenie je ešte do určitej miery kompromisné, nakoľko tento register postavil ako tzv. delený, ovládaný dvoma registrovými manubriami, jedným v rozsahu C – h0, druhým v rozsahu c1 – c3. S obľubou využíval takisto drevené kryté registre v osemstopovej a štvorstopovej polohe, ktoré nechýbali v žiadnom nástroji. V osemstopovej polohe ich označoval Copel, v štvorstopovej polohe Flaut. Bežne disponoval aj drevený otvorený register, v osemstopovej polohe nazvaný Flaut travers, ktorý sa snažil disponovať takisto do celkom malých nástrojov, niekedy aj za cenu toho, že register v spodnej polohe musel mať spoločné píšťaly s dreveným krytým registrom, napr. v bezpedálovom nástroji v r. kat. kostole vo Vinosadoch. Flaut travers tu má v rozsahu C – a0 spoločné píšťaly s Copulou maior 8´, od tónu b0 má však vlastné drevené otvorené píšťaly. V niektorých malých nástrojoch (napr. v Leviciach-Kalinčiakove) sa tento register nachádza aspoň v štvorstopovej polohe. Arnold mal tendenciu budovať principálový zbor už aj vo väčších bezpedálových organoch od osemstopovej polohy, len v malých nástrojoch začína od štvorstopovej polohy. Dvojstopová poloha je zastúpená dôsledne, obvyklá je prítomnosť samostatného kvintového registra v polohe 1 1/3´ alebo 2 2/3´. Principálový zbor je obyčajne korunovaný málozborovou Mixtúrou. V malých nástrojoch má Mixtúra len dva zbory, vo väčších tri. Obľúbený bol aj Salicionál 8´, ktorý označoval Solinicinal, resp. Solonicinal. Vzdušnice sú zásuvkové, špuntované. Tónové ventily sú ešte vždy lepené, na čele ventilu je atramentom napísaná hodnota tónu.

Charakteristické sú ťažké, masívne píšťalnice, lepené z troch vrstiev. Pri každom otvore na nohu píšťaly v hornej doske píšťalnice je obyčajne napísaná hodnota tónu atramentom. Drevené píšťaly sú spravidla zavesené na „rybinu“ na drevený vešiak. Na miesto, kde sa mala nachádzať horná hrana výrezu drevených píšťal, vkladal úzku doštičku z kvalitnejšieho dreva (javor, hruška). Z kvalitnejšieho dreva je aj horná časť predkrývky. Mechy sa pri menších nástrojoch nachádzali v sokli a boli klinové. Pôvodné Arnoldove mechy sa však nezachovali.

Práce

Banská Štiavnica; okres Banská Štiavnica, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1797 – pôvodne dvojmanuálový 17-registrový organ s pedálom (8+5+4), r. 1956 zväčšený a prestavaný firmou Rieger-Kloss.

Cerová; okres Senica, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol Svätých Anjelov Strážcov, 1792 – prenesenie a oprava 5-registrového pozitívu z r. kat. kostola v Osuskom za 15 zlatých (za 5 zlatých mu pridali starý nástroj z kostola v Cerovej), ktorý r. 1838 nahradil jednomanuálový organ M. Šašku.

viac »»


Text: Marian Alojz Mayer