Organy a organári na Slovensku
1651 – 2006
Predchádzajúci organár Zoznam organárov Ďalší organár

Rieger


Počiatky firmy siahajú do r. 1844. Vtedy v Krnove fungovala malá organárska dielňa, v ktorej pracoval Franz Rieger, otec majiteľov v budúcnosti významného organárskeho podniku s názvom Gebrüder Rieger.

Franz Rieger sa narodil 13. decembra 1812 v Sosnovej pri Krnove. Organárskemu remeslu sa vyučil vo Viedni u Josepha Seybertha (literatúra uvádza aj Andělskú Horu, Vindavu alebo Opavu). Do rodného kraja sa vrátil najneskôr v 1. polovici 40. rokov 19. storočia. V apríli 1844 kúpil dom v Krnove, v tom istom r. sa oženil s Rozáliou Schmidovou, dcérou súkeníckeho majstra a bol prijatý za krnovského mešťana. Do r. 1873 postavil údajne 32 organov s mechanickými traktúrami a zásuvkovými vzdušnicami.

Jeho starší syn Otto, narodený 3. marca 1847 v Krnove, sa najprv vyučil v otcovej dielni. V r. 1864 odišiel do Viedne, aby sa zdokonaľoval v organárskom remesle u Jozefa Ullmanna, potom sa cez Bamberg dostal do Würtzburgu, kde pracoval u Martina Schlimbacha. Rovnakú cestou prešiel aj jeho mladší brat Gustav, narodený 1. augusta 1848 v Krnove. Po návrate z cudziny ich otec začlenil do svojho podniku, ktorý následne premenoval na „Franz Rieger & Söhne“. Spolupracoval s nimi aj po r. 1873, keď im zveril rodinný podnik, prakticky až do r. 1880. Franz Rieger zomrel v Krnove 29. januára 1885. Za zásluhy o rozvoj organárstva bol vyznamenaný Zlatým záslužným krížom s korunou.

Firma Gebrüder Rieger vznikla v r. 1873. Od tohto r. začali číslovať svoje nástroje číslami od jednotky. Bratia Otto a Gustav si po skúsenostiach v Nemecku uvedomili, že ak má byť ich podnikanie úspešné, nemôžu ďalej pokračovať v dielenskom spôsobe výroby, ale musia vybudovať moderný závod vybavený najmodernejšími strojmi a zariadením, ktorý dokáže konkurovať veľkým zahraničným firmám. Ďalšou ich ambíciou bolo predstaviť svoju prácu čo najskôr medzinárodnej verejnosti. Hneď prvý nástroj, označený opusovým číslom 1, poslali v r. 1873 na svetovú výstavu do Viedne, kde vzbudil pozitívny ohlas. Kľúčový význam pre ďalšií vývoj firmy mala svetová výstava v Paríži v r. 1878, pre ktorú krnovský závod vyrobil dva väčšie reprezentatívne nástroje. Na oboch výstavách firma získala nielen ocenenia (1873 medaila za pokrok – Fortschrittsmedaile, 1878 zlatá medaila, diplom parížskej Národnej akadémie, rakúsky c. a k. záslužný kríž), ale hlavne prestíž a veľmi dôležité medzinárodné uznanie.

V r. 1879 začali bratia Riegrovci v Krnove stavať nové továrenské objekty na pozemku s rozlohou 15 000 m2, ktoré sa v ďalších rokoch rozrastali. V r. 1884 mal závod už veľkú pracovnú sálu pre 80 až 100 pracovníkov, rozľahlú organovú sálu, v ktorej sa dalo súčasne pracovať aj na niekoľkých veľkých organoch, miestnosť na spracovanie koží, miestnosti pre montérov, ladičov, kovolejárov, výrobcov harmónií, rozsiahle sklady dreva. Najmodernejšie výrobné stroje, vrátane ventilátorov a elektrického dynama, boli poháňané parným strojom s výkonom 30 HP. Parou sa tiež vykurovali výrobné priestory a sušiarne dreva. Dynamo dodávalo elektrinu ôsmym oblúkovým žiarovkám a ďalším svetelným zdrojom, ktoré osvetľovali pracovné priestory. Pre zamestnancov firmy bol vybudovaný obytný dom a zriadená továrenská nemocenská pokladňa na ich podporu v čase práceneschopnosti.

Úspech na svetových výstavách priniesol čoskoro objednávky nielen z Rakúsko-Uhorska, ale aj zo zahraničia (Nórsko, Dánsko, Taliansko, Anglicko, Rusko atď.). Množstvo objednávok z krajín bývalého Uhorska, do ktorého patrilo aj územie dnešného Slovenska, a medzinárodný rozmach firmy si vyžiadalo na začiatku 90. rokov 19. storočia zriadenie pobočky v Budapešti. Spočiatku bola zameraná na výrobu súčiastok, náhradných dielov a montáž nástrojov. Neskôr, v dobe najväčšej produkcie závodu sa tu zhotovovali aj celé nástroje. Význam Riegrovho podniku bol zdôrazňovaný aj návštevami viacerých významných osobností, medzi inými cisára Františka Jozefa I. v r. 1880, ktorý Otta Riegra vyznamenal rytierskym rádom a prepožičal firme označenie „c. a k. dvorný dodávateľ“ (vysvetl.: cisársky a kráľovský). Ďalšie vyznamenanie získal Otto Rieger od pápeža Leva XIII. menovaním za rytiera Rádu Sv. Hrobu. Prvé obdobie firmy sa končí smrťou Otta Riegra, staršieho. Zomrel 12. decembra 1903 vo Viedni. Jeho brat a spoločník Gustav sa stiahol do ústrania a firmu prevzal syn zosnulého spolumajiteľa Otto Rieger mladší. Gustav Rieger zomrel o dva roky neskôr, v r. 1905 vo Viedni.

Otto Rieger mladší sa narodil 22. mája 1880 v Krnove. Organárskemu remeslu sa vyučil v otcovom podniku a chystal sa na študijné cesty do Paríža a Ameriky. Predčasná otcova smrť mu však zmarila plány a ako 23-ročný sa musel ujať závodu. V r. 1909 bol menovaný, spolu s viedenským organárom Jozefom Ullmannom a pražským Heinrichom Schiffnerom, za člena pracovného výboru organárskej sekcie pri Medzinárodnej hudobnej spoločnosti, ktorá pripravovala medzinárodný regulatív na stavbu organov. Podobne ako otec, aj Otto Rieger mladší získal viaceré vyznamenania. Pápež mu udelil rytiersky kríž sv. Juraja a titul Avvocato di San Pietro a z cisárskeho dvora dostal titul dvorného organára a dvorného dodávateľa. Počas jeho pôsobenia zaznamenala firma prudký rozmach, ktorý zastavila až prvá svetová vojna. Po skončení vojny sa mu však už nepodarilo firmu normalizovať, zomrel predčasne 20. decembra 1920. Táto úloha bola zverená Ing. Jozefovi von Glatter-Götz, ktorý sa 12. mája 1920 stal prokuristom a od 7. novembra 1924 vlastníkom firmy.

Jozef von Glatter-Götz sa narodil 17. novembra 1880 v Krnove. Po štúdiách na vojenskej akadémii budoval kariéru v armáde. Po prvej svetovej vojne sa však vrátil do civilu a vyučil sa organárskemu remeslu vo firme Gebrüder Rieger. Závod viedol do r. 1945. Zomrel 12. februára 1948 vo Schwarzachu.

Situácia v podniku po prvej svetovej vojne sa normalizovala už v polovici 20. rokov 20. storočia. V r. 1925 vzrástla plocha jednotlivých prevádzok podniku na 4940 m2 a postupne vzrastal aj počet zamestnancov zo 100 až na 160 robotníkov a 10 úradníkov. Glatter-Götz zriadil aj novú pobočku v obci Mokré, popri nej však aj naďalej úspešne fungovala zabehnutá pobočka v Budapešti. Na chode firmy sa podiaľali aj synovia Jozefa von Glatter-Götz: Egon (24. jún 1911 Viedeň – 8. september 1940 Poľsko) a Jozef, mladší (15. december 1914 Viedeň – 1. máj 1989).

Do chodu úspešne sa vyvíjajúcej firmy nepriaznivo zasiahla 2. svetová vojna. Mnohí zamestnanci museli narukovať a výroba sa preorientovala na vojnový priemysel. Do r. 1945 boli dokončené rozpracované nástroje, nové organy boli zhotovené iba v obmedzenom počte. Krátko pred skončením 2. svetovej vojny boli zničené pobočky v Budapešti a v Mokrom. Po skončení vojny musel Jozef von Glatter-Götz s rodinou opustiť územie Československa. S časťou zamestnancov odišiel do Rakúska, kde si v obci Schwarzach založil nový závod, ktorý funguje dodnes (Orgelbau-Rieger). Odchod majiteľa znamenal koniec firmy Gebrüder Rieger v Krnove a podnik prešiel do národnej správy.

Organárska dielňa

Firma Gebrüder Rieger sa už od svojho vzniku v r. 1873 snažila zachytiť najmodernejšie trendy v organárstve a implementovať ich do svojho výrobného programu, pričom sa neobmedzila iba na strohé preberanie už jestvujúcich patentov, ale vlastnými technickými riešeniami a vylepšeniami prispela ku rozvoju organárstva svojej doby.

Prvé obdobie (1873 – 1920), kedy podnik viedli príslušníci rodiny Rieger, je charakteristické postupným narastaním výroby. V 1. desaťročí 20. storočia sa produkcia pohybovala v priemere okolo 90 organov za rok. Závod svoj vrchol dosiahol v r. 1912, kedy bolo postavených až 105 organov. O rok neskôr postavil závod Gebrüder Rieger svoj najväčší nástroj, päťmanuálový organ so 116 registrami pre viedenský Konzerthaus. Veľký podiel na množtve vyrobených nástrojov má vlastný vynález tzv. kombinačných registrov, ktorý si firma nechala patentovať v r. 1880. Týmto spôsobom sa z jedného radu píšťal pridaním ďalších 12-tich tónov vytvoria dva registre, pričom sa ušetrí materiál, priestor a v neposlednom rade aj finančné prostriedky. Organ sa stal takto ľahšie dostupný aj pre menej solventných zákazníkov a firma ním získala viac zakázok.

Firma Gebrüder Rieger počas celého prvého obdobia stavala nástroje prevažne s kužeľkovými vzdušnicami. Medzi rokmi 1895 – 1903 sa robili experimenty aj s výpustkovými vzdušnicami, ktoré sa však neosvedčili a boli vyradené z výrobného programu. viac »»

Práce

Opusové čísla sú uvádzané z hracieho stola, v zátvorkách sú údaje z firemného katalógu. U organov vyrobených do marca 1924 sa opusové čísla na hracom stole a v katalógu mohli odlišovať.

Báb; okres Nitra, Nitriansky kraj, r. kat. kostol, 1913, op. 1892 (1899) – jednomanuálový 10(8)-registrový organ s pedálom (8(6)+2), pneumatická kužeľka. Nástroj bol neskôr výrazne dispozične zmenený.

viac »»


Text: Marek Cepko

Organy               Fotogaléria              
Rieger_01.jpg
Rieger_00.jpg
Rieger_02.jpg

Pohľad do technickej kancelárie firmy Gebrüder Rieger. V pozadí hlavný konštruktér a technický riaditeľ závodu Gustav Rieger.