Organy a organári na Slovensku
1651 – 2006
Predchádzajúci organár Zoznam organárov Ďalší organár

Rieger


Počiatky firmy siahajú do r. 1844. Vtedy v Krnove fungovala malá organárska dielňa, v ktorej pracoval Franz Rieger, otec majiteľov v budúcnosti významného organárskeho podniku s názvom Gebrüder Rieger.

Franz Rieger sa narodil 13. decembra 1812 v Sosnovej pri Krnove. Organárskemu remeslu sa vyučil vo Viedni u Josepha Seybertha (literatúra uvádza aj Andělskú Horu, Vindavu alebo Opavu). Do rodného kraja sa vrátil najneskôr v 1. polovici 40. rokov 19. storočia. V apríli 1844 kúpil dom v Krnove, v tom istom r. sa oženil s Rozáliou Schmidovou, dcérou súkeníckeho majstra a bol prijatý za krnovského mešťana. Do r. 1873 postavil údajne 32 organov s mechanickými traktúrami a zásuvkovými vzdušnicami.

Jeho starší syn Otto, narodený 3. marca 1847 v Krnove, sa najprv vyučil v otcovej dielni. V r. 1864 odišiel do Viedne, aby sa zdokonaľoval v organárskom remesle u Jozefa Ullmanna, potom sa cez Bamberg dostal do Würtzburgu, kde pracoval u Martina Schlimbacha. Rovnakú cestou prešiel aj jeho mladší brat Gustav, narodený 1. augusta 1848 v Krnove. Po návrate z cudziny ich otec začlenil do svojho podniku, ktorý následne premenoval na „Franz Rieger & Söhne“. Spolupracoval s nimi aj po r. 1873, keď im zveril rodinný podnik, prakticky až do r. 1880. viac »»

Organárska dielňa

Firma Gebrüder Rieger sa už od svojho vzniku v r. 1873 snažila zachytiť najmodernejšie trendy v organárstve a implementovať ich do svojho výrobného programu, pričom sa neobmedzila iba na strohé preberanie už jestvujúcich patentov, ale vlastnými technickými riešeniami a vylepšeniami prispela ku rozvoju organárstva svojej doby.

Prvé obdobie (1873 – 1920), kedy podnik viedli príslušníci rodiny Rieger, je charakteristické postupným narastaním výroby. V 1. desaťročí 20. storočia sa produkcia pohybovala v priemere okolo 90 organov za rok. Závod svoj vrchol dosiahol v r. 1912, kedy bolo postavených až 105 organov. O rok neskôr postavil závod Gebrüder Rieger svoj najväčší nástroj, päťmanuálový organ so 116 registrami pre viedenský Konzerthaus. Veľký podiel na množtve vyrobených nástrojov má vlastný vynález tzv. kombinačných registrov, ktorý si firma nechala patentovať v r. 1880. Týmto spôsobom sa z jedného radu píšťal pridaním ďalších 12-tich tónov vytvoria dva registre, pričom sa ušetrí materiál, priestor a v neposlednom rade aj finančné prostriedky. Organ sa stal takto ľahšie dostupný aj pre menej solventných zákazníkov a firma ním získala viac zakázok.

Firma Gebrüder Rieger počas celého prvého obdobia stavala nástroje prevažne s kužeľkovými vzdušnicami. Medzi rokmi 1895 – 1903 sa robili experimenty aj s výpustkovými vzdušnicami, ktoré sa však neosvedčili a boli vyradené z výrobného programu. Traktúra bola od r. 1873 do 1895 prevažne mechanická, niektoré väčšie dvojmanuálové a trojmauálové nástroje boli vybavené Barkerovou pákou. Od r. 1895 sa testuje pneumatická tónová traktúra. Medzi rokmi 1897 až 1904 sa stavali organy s tónovou traktúrou mechanickou aj pneumatickou. Po r. 1904 sa dominantnou stáva pneumatická traktúra. Skúšky s elektrickou traktúrou sa konali už niekoľko rokov po založení podniku. Prvé nástroje s elektropneumatickou traktúrou pochádzajú z rokov 1887 a 1888. Elektropneumatický systém sa začal častejšie uplatňovať až na začiatku 20.storočia, a to hlavne vo veľkých významných organoch postavených medzi rokmi 1903 – 1915. Na vývoji elektropneumatického systému firma od začiatku 20. storočia spolupracovala s Ing. Friedrichom Drexlerom.

Rozsahy klaviatúr nástrojov firmy Gebrüder Rieger boli od počiatku chromatické: C – f3 alebo C – g3 pre manuál a C – d1 alebo C – f1 pre pedál.

Zásobníkový mech tvoril hlavnú súčasť vzduchovej sústavy. V počiatkoch firmy boli nástroje vybavené dvojitým magazínovým mechom, čoskoro sa však presadil typ plavákového mechu s regulačnou záklopkou, ktorý si firma nechala aj patentovať. Vývojový medzistupeň medzi oboma typmi tvorí skriňový mech, ktorý sa však používal pomerne krátko. Čerpacie mechy sú klinové alebo rovnobežne stúpajúce, ich počet sa pohybuje medzi jedným až tromi a závisí od veľkosti zasobníkového mechu. Vyrovnávacie mechy sa používali iba vo veľkých nástrojoch približne od 2. polovice 1. desaťročia 20. storočia.

Dispozície organov firmy Gebrüder Rieger vychádzajú zo zvukovej koncepcie obdobia romantizmu. Po r. 1910 sa na podnet Otta Riegera mladšieho začali v závode uplatňovať reformné snahy a smernice regulatívu z r. 1909, a to najmä pri stavbe veľkých organov. Ich dokonalejšiemu zavedeniu zabránili vojnové udalosti v rokoch 1914 – 1918 a predčasná smrť Otta Riegera mladšieho v r. 1920.

Po nástupe Jozefa von Glatter-Götz do vedenia závodu bolo prvoradou úlohou podnik stabilizovať a zabezpečiť nové obchodné kontakty. Z ekonomických dôvodov sa podnik zameral na výrobný program spred prvej svetovej vojny. Počas 20. rokov 20. storočia sa neprejavujú zásadné zmeny v konštrukcii a zvukovej stránke. Stavajú sa najmä nástroje s kužeľkovými vzdušnicami s prevažne pneumatickými traktúrami, veľké organy s traktúrami elektropneumatickými. Kužeľkové vzdušnice sa vyrábali podľa pôvodnej konštrukcie. V rokoch 1929 – 1933 sa konali skúšky s novými typmi vzdušníc s registrovými kancelami. Vyvinuté boli dva varianty taškových vzdušníc: so stojatými taškami a s vodorovnými, ktoré boli určené pre organy na export. Pri elektropneumatickej traktúre sa s týmto typom vzdušníc používali Reissnerove magnety. Ďalším typom boli vzdušnice, ktoré mali na spodnej časti píšťalnice pripevnené páčkové magnety s tónovými ventilmi namontovanými priamo na kotvách. Do r. 1938 závod vyčerpal všetky možnosti zdokonaľovania vzdušnice s registrovými kancelami.

Okolo r. 1924 prenikol z USA do Európy nový systém tzv. „multiplex“ (UNIT), ktorý funguje na princípe vytvorenia viacerých registrov rôznej stopovej výšky z jedného radu píšťal. Organy systému unit mali nahradiť orchester, preto obsahovali okrem vlastných radov píšťal aj súbor zvukových efektov a bicích nástrojov. Stavali sa hlavne pre biografy (dnešné kiná), tanečné sály a pod. Firma si systém UNIT čoskoro osvojila a postavila takto niekoľko desiatok nástrojov.

Za vedenia podniku Jozefom von Glatter-Götz sa zdokonalila pneumatická traktúra, konštrukcia hracích stolov, spojkového a registrového aparátu, vylepšil sa vzhľad hracích stolov a ich rozmery a usporiadanie zodpovedalo medzinárodným predpisom z r. 1931. Elektrická traktúra zaznamenala tiež veľký pokrok, ktorý súvisel s nebývalým rozmachom elektrotechniky v priebehu prvých desaťročí 20. storočia. Vzduchovú sústavu tvoril zásobníkový mech (vždy plavákový), na ktorý bol napojený iba prvý manuál a pedál. Vedľajšie manuály mali samostatné krídlové regulátory s pružinami.

Myšlienky reformného organového hnutia, ktoré v krajinách západnej Európy a Škandinávie už prinášali pozitívne výsledky, sa vôbec neprejavili v konštrukcii nástrojov. Až pod vplyvom silnejúcej konkurencie sa na sklonku 2. svetovej vojny vedenie podniku rozhodlo, že postupne zaradí do výrobného programu aj typ organa so zásuvkovými vzdušnicami, mechanickou alebo elektropneumatickou traktúrou a novou zvukovou koncepciou. Prvý takýto nástroj postavil podnik Gebrüder Rieger v r. 1941 pre veľkú sálu pražského Rudolfína. Organ však ani po technickej, ani po zvukovej stránke nebol vydarený.

Okolo r. 1940 sa začal vývoj dvojmanuálového organa so zásuvkovými vzdušnicami a mechanickými traktúrami. Nástroje pre vojnové udalosti boli dokončené až po r. 1945.

Určitý pokrok v snahe o zavedenie reformných myšlienok do praxe je badateľný iba v dispozíciách. Po r. 1933 sú do dispozícií popri nových registroch čoraz častejšie zaraďované vyššie stopové registre, alikvoty alebo vysoké skupinové alikvotné registre. Spôsob intonácie a typ vzdušníc však zostal nezmenený, preto nemohlo dôjsť k podstatnej zmene kvality zvuku.

Poznatky z výskumu v konštrukčnej a zvukovej oblasti započatom okolo r. 1940 a kvalifikovaní pracovníci odišli zo závodu spolu s majiteľom Jozefom von Glatter-Götz v r. 1945 a nástupca firmy Gebrüder Rieger podnik Rieger-Kloss bol nútený začať s vývojom celkom od začiatku.

Práce

Opusové čísla sú uvádzané z hracieho stola, v zátvorkách sú údaje z firemného katalógu. U organov vyrobených do marca 1924 sa opusové čísla na hracom stole a v katalógu mohli odlišovať.

Báb; okres Nitra, Nitriansky kraj, r. kat. kostol, 1913, op. 1892 (1899) – jednomanuálový 10(8)-registrový organ s pedálom (8(6)+2), pneumatická kužeľka. Nástroj bol neskôr výrazne dispozične zmenený.

viac »»


Text: Marek Cepko

Organy               Fotogaléria              
Rieger_01.jpg
Rieger_00.jpg
Rieger_02.jpg

Pohľad do technickej kancelárie firmy Gebrüder Rieger. V pozadí hlavný konštruktér a technický riaditeľ závodu Gustav Rieger.