Organy a organári na Slovensku
1651 – 2006
Predchádzajúci organár Zoznam organárov

Jozef Hardoník

[Hardonyi; Jozef, József]


* 1863, miesto neznáme
† 1948, Banská Štiavnica

Pôvodne sa volal Jozef Hardoník, neskôr si z existenčných dôvodov pomaďarčil meno na Józsefa Hardonyiho. Za organára sa vyučil u Sándora Országha v Rákospalote (Maďarsko). Dielňu si otvoril v Rožňave, odkiaľ ju r. 1894 presťahoval do Radvane (v súčasnosti časť Banskej Bystrice). Tu pracoval do r. 1944. Potom sa presťahoval k synovi do Banskej Štiavnice, ktorý bol správcom chóru.

Organárska dielňa

Dielňa vznikla v 80. rokoch 19. storočia v Rožňave. Od r. 1894 fungovala v Radvani, ktorá je dnes časťou Banskej Bystrice. Značná časť nástrojov postavených alebo opravených v 80. a 90. rokoch 19. storočia je označená firemnými štítkami, na ktorých sú ako autori uvedení József Hardonyi a József Angster so sídlom v Rožňave, resp. v Radvani. Literatúra o Angsterovi (okrem O. Gergelyiho) však žiadnu spoluprácu s Hardoníkom nespomína a ani jeden z takto označených nástrojov nefiguruje v zozname Angsterových diel. Preto sa skôr nazdávame, že toto označenie malo reklamný účel, veď firma Agster bola v tej dobe v Uhorsku veľmi známa. Ale takisto je možné, že Hardoník u Angstera kupoval komponenty potrebné na stavbu nástrojov. V neskoršom období sa už Angster na firemných štítkoch neobjavuje. Neskôr sa ako spolupracovník uvádza syn Jozefa Hardoníka. R. 1909 pracovalo v dielni päť zamestnancov, išlo teda o pomerne veľkú dielňu. Vyučil sa tu a potom dlho pôsobil aj Michal Révai. Hardoník svoj posledný nový organ postavil r. 1931, ale až r. 1940 ho predal do r. kat. kostola v Badíne. Značnú časť jeho produkcie predstavujú jednomanuálové organy s pedálom, zriedkavo staval aj celkom malé, bezpedálové nástroje. K jeho najväčším prácam patrí dvojmanuálový organ pre Katedrálu v Rožňave z r. 1901, ktorý postavil do starej organovej skrine Františka Rosu z r. 1777. Ponechal aj pôvodné prospektové píšťaly. Nanovo zhotovil len vzdušnice, hrací stôl a traktúry. Prestaval i dvojmanuálové organy v r. kat. kostoloch vo Švedlári (1894) a v Brezne. Vo Švedlári zachoval pôvodné zásuvkové vzdušnice. O zmenách v Brezne nemáme žiadne informácie. Venoval sa tiež prestavbám a opravám ďalších nástrojov. V niektorých prípadoch takisto ponechal pôvodné zásuvkové vzdušnice (Rimavské Janovce – r. kat. kostol, Rožňava – kostol ev. a. v.). Značná časť Hardoníkových organov má kužeľkové vzdušnice a mechanické traktúry. Obsahuje ich aj posledný opus v r. kat. kostole v Badíne. Pneumatické traktúry sú v jeho tvorbe naozaj výnimočné, zatiaľ sme sa s nimi stretli len v organe pre r. kat. kostol v Abovciach. Manuálové rozsahy sú obyčajne C – f3 chromaticky, ale často aj C – c3 chromaticky, najmä v menej významných lokalitách (Hontianske Tesáre-Šipice – r. kat. kostol, Čoltovo – r. kat. kostol, Staré Hory – r. kat. farský kostol). Pomerne ustálený je klávesový a tónový rozsah pedála. Pedálové klaviatúry majú obyčajne klávesový rozsah C – h0 (24 klávesov), tónový rozsah je spravidla len C – H (12 tónov). Väčší rozsah majú iba pedále v rožňavskej Katedrále a v r. kat. kostole v Abovciach. V oboch prípadoch rozsah zodpovedá vtedajšiemu štandardu C – d1 (27 klávesov a tónov). Väčšina organov je označená na firemných štítkoch, ktoré sú umiestnené na hracích stoloch nad manuálovou klaviatúrou.

Práce

Abovce; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, r. kat. kostol, pravdepodobne prvá štvrtina 20. storočia, jednomanuálový 6-registrový organ s pedálom (5+1), vzdušnice s registrovými kancelami, pneumatické traktúry.

Badín; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, 1931 – jednomanuálový organ s pedálom (6+1), vzdušnice kužeľkové, manuálová hracia traktúra je mechanická, registrová traktúra a traktúra pedálu sú pneumatické. (Do Badína ho predal až r. 1940.)

viac »»


Text: Marian Alojz Mayer