Organy a organári na Slovensku
1651 – 2006
Zoznam organárov Ďalší organár

Valentín Arnold

[Arnold; Valetin, Valentín]


* okolo 1747, Mainz (Nemecko)
† 10.2.1812, Trnava

Narodil sa v organárskej rodine v Mainzi (Nemecko). Vo Viedni sa oženil s Teréziou Hellerovou. Od r. 1774 býval a pracoval v Trnave, kde sa 28. februára 1776 stal mešťanom a 7. novembra 1778 dokonca členom mestskej rady. V zachovaných rukopisoch je označovaný ako „Communitatensis et Organarius“. Prvý zápis v daňových knihách pochádza z roku 1783. Arnold býval vo IV. štvrti, v treťom dome od kláštora Pavlínov, kde mal aj dielňu. Zrejme prosperovala, keďže r. 1802 obýval už dva domy – č. 457 a č. 552.1

Organárska dielňa

Valentín Arnold patril k progresívnym organárskym majstrom.

Nástroje, ktoré postavil, sú po výtvarnej stránke nezameniteľné, ich vzhľad predstavuje spoľahlivý identifikačný prvok. Charakteristické je striedanie konvexných a konkávnych píšťalových polí. Sprehýbané rímsy sú dekorované vajcovcom a zuborezom, vertikálne nosné prvky zase esovitými pletencami. Nad vertikálnymi nosnými prvkami sa rímsy pravouhlo zalamujú a tvoria podstavec pre výrazné vázy s festónmi a horiacimi fakľami.

Patril medzi prvých organárov na Slovensku, ktorí začali aspoň vo významnejších lokalitách rozširovať tónový rozsah nástrojov v diskante po d3, i keď vo väčšine jeho produkcie zostal rozsah po c3. V base zachovával tradičnú krátku spodnú oktávu. Obľuboval obrátenú farbu klaviatúry, čelá dlhších klávesov boli neraz zdobené, napríklad na malom bezpedálovom nástroji v trnavskom Dóme sv. Mikuláša sa objavuje motív polkružníc. Aj samostatný hrací stôl stojaci pred týmto nástrojom je jedným z prvých, resp. vôbec prvým takýmto riešením na Slovensku (nástroj v kaplnke Oravského hradu, ktorý má tiež samostatný hrací stôl, môže byť totiž starší). Za najvýznamnejšiu však pokladáme skutočnosť, že pravdepodobne práve Arnold zaviedol do slovenského organárstva disponovanie šestnásťstopového manuálového registra v celom rozsahu klaviatúry. viac »»

Práce

Banská Štiavnica; okres Banská Štiavnica, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1797 – pôvodne dvojmanuálový 17-registrový organ s pedálom (8+5+4), r. 1956 zväčšený a prestavaný firmou Rieger-Kloss.

Cerová; okres Senica, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol Svätých Anjelov Strážcov, 1792 – prenesenie a oprava 5-registrového pozitívu z r. kat. kostola v Osuskom za 15 zlatých (za 5 zlatých mu pridali starý nástroj z kostola v Cerovej), ktorý r. 1838 nahradil jednomanuálový organ M. Šašku.

Drahovce-Dolné Voderady; okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. filiálny Kostol Návštevy Panny Márie, 1801 – oprava pozitívu M. Zorkovského.

Ladice; okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol Všetkých Svätých, 1804 – 8-registrový bezpedálový nástroj (r. 1931 ho rozšíril o pedál a dispozične zmenil Otokár Vážanský).

Levice-Kalinčiakovo; okres Levice, Nitriansky kraj, ref. kostol, 1804 – stavba 6-registrového pozitívu pre reformovaný kostol v Dunaalmási (Maďarsko), odkiaľ ho r. 1917 preniesol do Kalinčiakova S. Országh.

Myjava; okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1795 – jednomanuálový bezpedálový 11-registrový nástroj (nezachoval sa).

Nitra; okres Nitra, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol sv. Ladislava (piaristický), 1800 – jednomanuálový 14-registrový organ s pedálom za 900 zlatých (zachovala sa len upravená organová skriňa).

Sereď; okres Galanta, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jána Krstiteľa, 1784 – jednomanuálový 13-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).

Skalica; okres Skalica, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala, 1791 – dostavba 6-registrového „zadného“ pozitívu, umiestneného v zábradlí chóru, k organu viedenského organára J. Wöckherla z r. 1649 (r. 1927 nástrojová časť bez dokumentácie zanikla, zachovali sa len obe skrine).

Tomášikovo; okres Galanta, Trnavský kraj, r. kat. Kostol Najsvätejšej Trojice, 22. septembra 1810 – zmluva na stavbu jednomanuálového 6-registrového organa s pedálom za 160 zlatých (nezachoval sa).

Trnava; okres Trnava, Trnavský kraj, Dóm sv. Mikuláša, okolo 1800 – dvojmanuálový 26-registrový organ – najväčšie známe dielo V. Arnolda (zachovala sa len upravená skriňa).

Trnava; okres Trnava, Trnavský kraj, Dóm sv. Mikuláša, 1783 – 8-registrový, bezpedálový nástroj v sanktuáriu.

Trstín; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Petra a Pavla, 1806 – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (9+3). Nástrojová časť zanikla r. 1968, pričom bola zmenená aj organová skriňa.

Valašské Klobouky (Čechy); 1802 – dvojmanuálový 15-registrový organ (8+4+3) za 1 629 zlatých (nezachoval sa) Nevieme, či ide o chybný zápis Arnoldovho mena, alebo o iného organára.2

Veľký Grob; okres Galanta, Trnavský kraj, r. kat. filiálny Kostol Sv. Anny, na prelome 18. – 19. storočia – 7-registrový bezpedálový nástroj.

Veľký Grob; okres Galanta, Trnavský kraj, kostol ev. a. v., 1802 – 8-registrový nástroj za 550 florénov. Nástroj bol ozdobou kostola, aj keď nebol ešte namaľovaný.3 Gedulyova kanonická vizitácia z r. 1878 ho ešte uvádza. Zanikol najneskôr r. 1936, keď postavili nový kostol podľa Harmincových projektov.

Vinosady; okres Pezinok, Bratislavský kraj, r. kat. filiálny Kostol sv. Martina, 1801 – 7-registrový pozitív.


Text: Marian Alojz Mayer