Organy a organári na Slovensku
1651 – 2006
Predchádzajúci organár Zoznam organárov Ďalší organár

Pažickí z Rajca


Široko rozvetvená organárska rodina z Rajca. V chýrnej organárskej dielni, ktorú založili bratia Ondrej a Ján, a ktorá fungovala minimálne od r. 1757 až do 90. rokov 19. storočia, pracovalo niekoľko generácií organárov Pažických. Z ďalších organárov tohto rodu je známy Martin Pažický (1752 – 1834), Juraj Pažický a napokon bratia Ján a Peter. Ich prácami sa fungovanie plodnej dielne okolo r. 1890 zavŕšilo. Žiaľ, k jednotlivým členom dielne chýbajú bližšie životopisné údaje, najmä údaje z matrík. Často sa nedá ani presne určiť, kto z nich dielo postavil. Z uvedených dôvodov hodnotíme prácu dielne spoločne.

Organárska dielňa

Zakladatelia dielne, bratia Ján a Ondrej Pažickí, boli pôvodne nájomcami vodnej píly. Aj keď pramene často uvádzajú, že boli samoukovia, je ťažké uveriť, že by to mohla byť pravda. Nástroje, ktoré vyšli z ich dielne, totiž rýchlo a citlivo reagovali na rôzne novinky a trendy nielen v dispozíciách a technickom riešení, ale aj v architektonickom a výtvarnom poňatí. Niektoré indície naznačujú, že Pažickí sa mohli učiť u františkánskeho organára Peregrina Wernera. Nasvedčuje tomu nielen rovnaké zdobenie prospektových píšťal na prvých opusoch (Kovarce, Ladce) či mimoriadna obľuba disponovania kvínt v polohe 2 2/3´ a 1 1/3´ aj v malých organoch, ale v neposlednom rade i mimoriadnu úcta, ktorej sa tešili františkáni v rodine Pažických.

O činnosti dielne sa zachovalo nezvyčajné množstvo informácií vďaka publikovaniu zápiskov z dielenskej knihy pod názvom Specificatio Contractuum. Vnútorný nadpis dielenskej knihy znie: „Poznamenanie roboty ke cti a chwále Božskej, Blahoslawenej Panne Marii a wssetkym Božím Swätým a ponajprwej ke cti a chwále sw. Jánu Nepomuckému.“ Podľa dielenskej knihy prvým nástrojom, ktorý vznikol v rajeckej dielni, bol trojregistrový pozitív z r. 1757. Výnimočne sa neuvádza, komu bol určený. Z rajeckej dielne vyšlo do r. 1875 viac ako 180 nástrojov rôznej veľkosti. Tento počet však bol určite väčší, lebo v dielenskej knihe neboli zapísané všetky nástroje. Navyše autor, ktorý uverejnil Specificatio Contractuum v Katolíckych novinách 1875, sa nevenoval početným opravám organov, ktoré vraj boli v dielenskej knihe takisto zaznamenané. Žiaľ, tá je v súčasnosti nezvestná.

Základom dispozícií hlavných strojov dvojmanuálových organov, postavených v druhej polovici 18. storočia, je obyčajne dôsledne vybudovaný principálový zbor od osem- po dvojstopovú polohu vrátane Kvinty 2 2/3´ a Mixtúry (výnimočne môže byť principálový rad v štvorstopovej polohe nahradený Flautou špicatou 4´, napr. v Modre). S vyššie položenými samostatnými registrami, ako Superoktáva 2´, sa na hlavných strojoch dvojmanuálových nástrojov nestretávame. Mixtúra ani v najväčších nástrojoch nemala viac ako štyri zbory. Zachované sú Mixtúry v Pruskom a v Močenku. Odlišná je situácia pri menších bezpedálových, 8- až 10-registrových nástrojoch, ktoré boli v tej dobe obľúbené. Zachovali sa napríklad v r. kat. kostole v Kovarciach, v Borovciach, v Čataji, v Slažanoch a v Jazernici. V nich môže byť principálový zbor tiež zastúpený už od základnej, teda osemstopovej polohy, ako je to v Kovarciach a v Slažanoch. V Borovciach, v Čataji a v Jazernici principálový zbor začína až štvorstopovou polohou.

V najmenších, 5- či 4-registrových nástrojoch začína principálový zbor až dvojstopovou polohou. Pri 5-registrových nástrojoch nadväzujú na Principál 2´ principálové registre v polohe 1 1/3´ a 1´, pri 4-registrových je už len jeden principálový rad. Zo 4-registrových nástrojov sa zachoval len pozitív v Abramovej. Má dispozíciu typickú pre koniec 18. storočia: Copula maior 8´, Copula minor 4´, Principál 2´ a Oktáva 1´. V starších 4-registrových pozitívoch mohla byť namiesto Oktávy 1´ disponovaná malá Kvinta 1 1/3´. V prvom období tvorby postavili v dielni aj niekoľko skutočne miniatúrnych, len trojregistrových pozitívov. Podľa dielenskej knihy patril medzi ne aj vôbec prvý nástroj, ktorý bol postavený r. 1757. Ďalšie trojregistrové nástroje zhotovili do Lančáru (1760), do Prečína (1762) a do Starej Turej (1763 – 1764). V neskoršom období už také malé nástroje nestavali. Z trojregistrových pozitívov sa nezachoval ani jeden, predpokladáme dispozíciu Copula maior 8´, Copula minor 4´ a Principál 2´.

Na pozitívoch dvojmanuálových organov je principálový zbor zastúpený minimálne Principálom 4´ (Pruské, Modra, Močenok, Višňové) a Oktávou 2´. V prípade viac ako 4-registrových pozitívov môže byť disponovaná ešte malá Mixtúra (vo Višňovom dvojradová), prípadne môže byť nahradená Superoktávou 1´ (napr. v Pruskom – repetuje na d2). Na pozitíve v Modre takisto chýbala Mixtúra, okrem Principálu 4´ a Oktávy 2´ tu z registrov principálov bola ešte malá Kvinta 1 ?´ a navyše Fl. Picolo 1´.

Z neprincipálových registrov je pravidelné disponovanie dvojice krytých drevených registrov, Copuly maior 8´ a Copuly minor 4´. V najmenších nástrojoch zastupujú principálové registre v osem- a štvorstopovej polohe, nechýbajú ani v nástrojoch, kde je Principál disponovaný od osemstopovej polohy (napr. v Kovarciach alebo v Slažanoch). Vyskytujú sa aj v neskôr postavených nástrojoch (napr. v r. kat. kostole v Kamennej Porube, v r. kat. kostole v Čičmanoch, v r. kat. kostole v Slopnej). V dvojmanuálových nástrojoch sú dôsledne disponované na pozitívy, napr. v Pruskom (Copula 8´, Flauta minor 4´), v Močenku (Flauta maior 8´, Flauta minor 4´) alebo vo Višňovom (Flauta maior, Flauta minor).

Často sa stretneme s Kvintadénou 8´, a to nielen vo väčších organoch na hl. strojoch (Pruské, Modra), ale aj v menších (Borovce, Čataj – pôvodne Drahovce). V spodnej oktáve spravidla nemá vlastné píšťaly, využíva píšťaly blízko stojaceho registra v osemstopovej polohe: v Borovciach a v Čataji v rozsahu C – H, spoločné s Krytom 8´; v Pruskom v rozsahu C – h0 , spoločné so Salicionálom 8´. Vlastné píšťaly bývajú užšie, menzúrované, kryté kovovými klobúkmi, so skriňovými bradami. Od 90. rokov sa však Kvintadény prestávajú objavovať. Sporadicky sa Kvintadéna môže opäť objaviť v nástrojoch z posledného obdobia tvorby (napr. v organe postavenom r. 1879 pre r. kat. kostol v Slopnej). Tu má Kvintadéna 8´ píšťaly C, E, G, resp. D, F, A drevené kryté – spoločné v Krytom 8´; od B, resp. H užšie menzúrované cylindrické píšťaly z organového kovu, kryté klobúkmi z rovnakého materiálu. Kovové píšťaly majú skriňové brady (v diskante neprezreté), polkruhové lábiá, výrez vysoký oblúkový (akoby dodatočne zvyšovaný). Veľkej obľube sa tešili aj Portunály, a to nielen v osemstopovej, ale aj štvorstopovej polohe (napr. v Močenku).

V dielni sa stavali aj v 18. storočí registre s lievikovitým tvarom korpusov píšťal (napr. register Dulciana 4´ v Čataji.)

Výchvevné registre v prvých väčších organoch v Pruskom alebo v Modre ešte chýbajú, v nástrojoch z 90. rokov 18. storočia sú však už zastúpené. V Močenku na hlavnom stroji register Vox humana 8´ v rozsahu C – e0 využíva píšťaly Principálu 8´, od f0 má vlastné cylindrické otvorené píšťaly z organového kovu, principálovej menzúry. Píšťaly v rozsahu fis1 – cis3 stoja v horných častiach etážových polí č. 2 a č. 4 prospektu (nové píšťaly z r. 1976). Píšťaly sú ladené do výrazného chvenia k Principálu 8´. Aj vo Višňovom je na hlavnom stroji register Vox humana 8´. Je zaujímavé, že v neskoršom období sa môžeme s Vox humana 8´ stretnúť aj na jednomanuálových organoch. Napríklad v nástroji pre r. kat. kostol v Skačanoch (1811) nemá Vox humana 8´ v rozsahu C – fis0 vlastné píšťaly (znejú píšťaly Principálu 8´); od g0 po h0 má vlastné nepôvodné zinkové píšťaly principálovej menzúry, ktoré stoja za registrom Principál 8´; v rozsahu od c1 po d2 je 15 nepôvodných zinkových píšťal bez brád v troch stredných píšťalových poliach prospektu; od dis2 po c3 vnútri. Píšťaly sú ladené do chvenia k Principálu 8´. Register sa ovláda registrovým manubriom, ktoré je teraz chybne označené ako Oktáva 8. V organe, ktorý bol postavený r. 1845 pre r. kat. kostol v Prenčove, je Vox humana register principálovej menzúry vybudovaný len od c0; píšťaly c0, cis0, d0, dis0 sú drevené otvorené, od e0 z organového kovu. Pôvodne bol register určite ladený do chvenia.

V oblasti rozsahov manuálových a pedálových klaviatúr sa nástroje až do 90. rokov 18. storočia nevymykajú zaužívaným zvyklostiam, teda na manuáloch majú rozsah C – c3 s krátkou spodnou oktávou. Pedálový rozsah je spravidla C – a0 s krátkou spodnou oktávou – 18 klávesov a tónov. Od 90. rokov však nástroje pre významnejšie lokality (Močenok, Liptovský Hrádok, Višňové) majú manuálovú klaviatúru v diskante vybudovanú až po f3, čím na Slovensku predbehli vývoj o niekoľko desaťročí!

Je zaujímavé, že nástroje Pažických z druhej polovice 19. storočia naopak ďaleko zaostávajú za štandardnými rozsahmi typickými pre danú dobu – v basovej polohe majú krátku spodnú oktávu a v diskante sú vystavané len po c3! Pedálové rozsahy sú obyčajne od C po a0 s krátkou spodnou oktávou, 18 klávesov a tónov.

Pri architektonickom stvárnení dvojmanuálových organov sa uplatňujú aj tradičné riešenia s pozitívom v zábradlí chóru, preferované sú však netradičné riešenia s pozitívom ako spodným strojom. Úplnou novinkou sú tzv. frontálne prospekty, ktoré sú na Slovensku známe jedine z tvorby rajeckej dielne. Unikátne sú organy s frontálnym prospektom a horným pozitívom (Modra, r. kat. Kostol sv. Jána Krstiteľa), resp. korunným pozitívom (Liptovský Hrádok, r. kat. kostol).

Aj keď z nástrojov pochádzajúcich z rajeckej dielne medzičasom mnohé zanikli, predsa sa zachovalo dosť pozoruhodných prác. Mnohé stoja doslova pred zánikom a ak sa nepodniknú účinné, rýchle kroky na ich záchranu, v krátkom čase budú patriť definitívne minulosti, tak ako mnohé významné opusy nielen z tejto dielne (spomeňme aspoň dvojmanuálový dvadsaťregistrový organ pre r. kat. Kostol sv. Jána Krstiteľa v Modre, z r. 1780 – z impozantného nástroja sa zachovala už len prázdna organová skriňa, hoci ešte donedávna v nej stáli aj vzdušnice a zachované boli i trosky klaviatúr so zvyškami traktúr...).

Nezachoval sa ani najväčší organ z rajeckej dielne, 25-registrový nástroj postavený r. 1785 pre r. kat. farský kostol v Dubnici. Organ nezanikol pri živelnej katastrofe, ale r. 1948 musel uvoľniť miesto „modernému“ organu. Žiaľ, nástroj zanikol bez dokumentácie! Ako pamiatka sa zachovala aspoň jedna nekvalitná fotografia.

Práce

O stavbe organov v dielni Pažických z Rajca sme mimoriadne dobre informovaní najmä vďaka prepisu časti „Dielenskej knihy“ v Katolíckych novinách v r. 1875. V dielenskej knihe sú uvedené lokality, pre ktoré Pažickí stavali organy v rokoch 1757 – 1875. Okrem názvu lokality (prípadne aj s uvedením názvu cirkvi), býva uvedený aj počet registrov a až do r. 1798 (po organ v Ledniciach vrátane) aj so sumou, ktorú za organ zaplatili (od nástroja pre ev. a. v. zbor v Malých Stankovciach už sumy nie sú uvádzané). Najmä udávaný počet registrov nemusí vždy súhlasiť so skutočnosťou, a ani údaje o tom, že organ bol stavaný pre evanjelickov nemusia byť vždy uvedené (napr. v dielenskej knihe 6-registrový nástroj uvedený „do Stankowian“ určite nebol stavaný pre r. kat. kostol v Stankovanoch okr. Ružomberok, ale pre ev. a. v. kostol v Malých Stankovciach, dnes časť obce Trenčianske Stankovce, okres Trenčín). V pôvodnej dielenskej knihe však boli údajne uvedené aj lokality, v ktorých Pažickí organy opravovali, ale tieto z priestorových dôvodov v Katolíckych novinách publikované neboli. Je zaujímavé, že aj okrem nástrojov zaznamenaných v dielenskej knihe, sa podarilo nájsť aj ďalšie organy, ktoré určite pochádzajú z dielne Pažických, ale v nej uvedené nie sú. V súčasnosti ani všetky lokality uvedené v dielenskej knihe nevieme presne identifikovať. Jednak preto, že na Slovensku poznáme viac lokalít s rovnakým názvom, jednak preto, že ich názvy sú značne skomolené, a rovnakú, resp. podobnú formu ich názvu zverejnenú v dielenskej knihe nenájdeme ani medzi historickými názvami obcí na Slovensku, resp. v blízkom okolí. Z uvedených dôvodov sú lokality rozdelené na dve skupiny. V prvej skupine sú lokality, pri ktorých nie sú o autorstve Pažických žiadne pochybnosti a pokiaľ sú uvedené aj v dielenskej knihe je tam použitý názov uvedený v zátvorke. Tieto lokality sú uvedené abecedne podľa súčasne platného názvu obce. Menšiu skupinu tvoria nástroje, pri ktorých názov uvedený v dielenskej knihe neurčuje lokalitu jednoznačne. Tieto sú usporiadané tiež abecedne, ale podľa názvov uvedených v dielenskej knihe. Pri nich sa snažím uviesť všetky obce, o ktoré by mohlo ísť v súčasnosti. Jednoznačne určené lokality:

Abramová (do Abrahámovej); okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Kozmu a Damiána, 1770 – 4-registrový pozitív za 48 zlatých.

viac »»


Text: Marian Alojz Mayer