Organy a organári na Slovensku
1651 – 2006
Predchádzajúci organár Zoznam organárov Ďalší organár

Michal Kyseľ

[Kiszely, Kisel, Kysely, Kiselý, Kiseľ; Michal, Michael, Michaël ]


* 27.3.1788, Blatnica
† 22.5.1871, Banská Bystrica

Otec Michala Kyseľa Ján Kiszely bol zeman, stolár a organár. Zrejme pre zemiansky pôvod uvádzali obaja svoje priezvisko v podobe Kiszely. Kyseľovou prvou manželkou bola Anna Somorová, potom sa oženil s Máriou Peťkovou. Mal 11 detí.

Študoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, kde už ako študent opravoval a ladil klavíry. Cez prázdniny pomáhal v organárskej dielni Michala Podkonického. Ako učiteľ a notár pôsobil najprv v Dubovom, potom od r. 1806 v Slovenskej Ľupči. V rokoch 1812 – 1816 sa začal vo väčšej miere venovať organárstvu a výrobe ďalších klávesových nástrojov, prevažne klavírov. V literatúre sa uvádza, že po smrti Michala Podkonického 4. júna 1816 prevzal jeho dielňu. Dodnes sa však presne nevie, kam ju presťahoval. Usudzuje sa, že do r. 1820 sídlila v Slovenskej Ľupči, kde pôsobil ako učiteľ. Potom zrejme až do r. 1833 fungovala v Brezne. R. 1833 presťahoval dielňu do Banskej Bystrice na žiadosť mesta a stolice. Okrem iného mu sľubovali „pekné desky ke kumstu organárskemu velice potrebnie za najlacnejšiu taxu“. V noci 26. septembra 1858 vypukol v Kyseľovom dome v Banskej Bystrici požiar, ktorý zachvátil celú budovu. Napriek vyšetrovaniu sa nepodarilo príčiny požiaru objasniť.

Michal Kyseľ pracoval ešte aj v 60. rokoch, aj keď sa zrejme venoval už len opravám. viac »»

Organárska dielňa

O dielni M. Kyseľa chýbajú podrobnejšie údaje. Spolupracoval so synom Karolom, ktorý sa uňho vyučil. Do r. 1847, kým sa Karol Kyseľ neosamostatnil, popri oprave organov a výrobe klavírov postavili 65 organov, čo svedčí nielen o ich pracovitosti, ale aj obľube. Rovnako nepoznáme organizáciu dielne po synovom odchode. S určitosťou vieme iba to, že r. 1858, keď mu vyhorel dom, uňho pracoval Samuel Scholtz.

Tvorbu Michala a Karola Kyseľovcov hodnotíme spoločne, keďže dlhé obdobie pracovali vo dvojici a ich nástroje sa nápadito podobajú nielen po stránke architektonicko-výtvarnej, ale aj akustickej. Pri nástrojoch, kde chýbajú archívne záznamy, je často veľmi ťažké určiť, kto je vlastne ich autorom. Napriek tomu, že postavili veľa opusov, najmä z tvorby Michala Kyseľa sa nezachovalo veľa nástrojov. Stavali takmer výlučne malé, zväčša bezpedálové pozitívy so štyrmi až siedmimi registrami. Pedálové nástroje sú zriedkavejšie. Dvojmanuálový organ z ich tvorby nepoznáme, aj keď organ vo františkánskom kostole v Kremnici by mohol pochádzať od Michala Kyseľa. Jednoznačnú identifikáciu diela však komplikuje skutočnosť, že nástrojová časť sa nezachovala a organové skrine z ranej tvorby Michala Kyseľa sú veľmi podobné s neskorými skriňami Michala Podkonického. viac »»

Práce

Babinec; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1841 – prenesenie starého pozitívu z Rimavskej Bane do Babinca a výroba novej manuálovej klaviatúry (Michal so synom).

Badín; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1866 – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (Karol).

viac »»


Text: Marian Alojz Mayer