Organy a organári na Slovensku
1651 – 2006
Predchádzajúci organár Zoznam organárov Ďalší organár

Henrich Schiffner

[Jindřich Schiffner]


* 1853, Cvikov (Česká republika)
† 1938, Praha

Ako jedenásťročného ho rodičia poslali do Prahy k staršiemu bratovi Karlovi Schiffnerovi (1836 – 1894), ktorý v r. 1862 prevzal organársku dielňu po slávnom dvornom organárovi Jozefovi Gartnerovi. V Prahe získal mladý Heinrich pod vedením profesora Františka Zdeňka Skuherského solídne hudobné vzdelanie. Organárskemu remeslu sa vyučil u svojho brata, neskôr sa zdokonaľoval u Friedricha Ladegasta vo Weissenfelse. Od konca 60. rokov 19.storočia pracoval v bratovej firme. V r. 1889 prevzal jeho dielňu a už v priebehu 90. rokov si vydobil významné postavenie medzi českými organármi. V r. 1893 sa zúčastnil na výstave v Ústí nad Labem, kde za svoj nástroj získal striebornú medailu. Uznanie a cenu Ministerstva obchodu si tiež priniesol z výstavy v Moste v r. 1898. V r. 1909 sa stal spolu s Ottom Riegerom ml. a viedenským organárom Jozefom Ullmannom členom pracovného výboru organárskej sekcie pri Medzinárodnej hudobnej spoločnosti, ktorý pripravoval medzinárodný regulatív pre stavbu organov. Jeho organárska dielňa fungovala do konca prvej svetovej vojny. V dôsledku vojnových pôžičiek v r. 1918 skrachovala. Heinrich Schiffner zomrel celkom chudobný.

Organárska dielňa

Heinrich Schiffner začal ihneď po prevzatí bratovej dielne v r. 1889 uplatňovať pokrokové technické riešenia. Na rozdiel od Karla Schiffnera, ktorý podľa vzoru svojho učiteľa Jozefa Gartnera staval ešte tradičné zásuvkové vzdušnice s mechanickými traktúrami, Heinrich sa od počiatku orientoval na kužeľkové vzdušnice. Veľký vplyv na jeho ďalší profesionálny vývoj malo pôsobenie v nemeckej organárskej firme Friedricha Ladegasta. Hneď prvý nástroj s kužeľkovými vzdušnicami, ktorý vytvoril, vzbudil pozitívny ohlas u odbornej verejnosti nielen pre solídne remeselné vypracovanie, ale aj vďaka jeho zvukovo-umeleckej hodnote.

V r. 1892 začal vo svojich organoch uplatňovať oktávovú spojku. Od r. 1894 používal pneumatickú registrovú traktúru, ktorá umožnila veľký rozvoj pomocných zariadení. Na hracích stoloch sa postupne objavili namiesto mechanických pák jednoducho ovládateľné pneumatické tlačítka rôznych funkcií (pevné kombinácie, voľné kombinácie, spojky) a pneumatické registrové crescendo. V r. 1896 začal stavať nástroje s pneumatickou tónovou traktúrou. V Schiffnerových nástrojoch, predovšetkým v malých, sa tiež vyskytujú tzv.kombinačné registre.

Rozsahy manuálových klaviatúr sú štandardné: C – f3 (54 klávesov), resp. C – g3 (56 klávesov) pri veľkých organoch. Rozsah pedálových klaviatúr sa pohybuje medzi C – c1 až f1 (27 – 30 klávesov). viac »»

Práce

Špačince; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. kostol, 1891 – dvojmanuálový 12-registrový organ s pedálom (6+3+3) , mechanická kužeľka. Nástroj bol na dnešné miesto premiestnený v 50. rokoch 20. stor. zo severočeskej obce Václavice.

Bratislava-Rača; okres Bratislava, Bratislavský kraj, r. kat. kostol, (na cintoríne) rok neznámy – dvojmanuálový 10-registrový organ s pedálom (5+3+2), pneumatická kužeľka.

viac »»


Text: Marek Cepko