Organy a organári na Slovensku
1651 – 2006
Predchádzajúci organár Zoznam organárov Ďalší organár

Juraj Demicher

[Demicher; Georg]


* 8.1.1650, Banská Bystrica
† dátum neznámy, pravdepodobne Banská Bystrica

Od r. 1665 sa učil za organára a výrobcu hudobných nástrojov v Banskej Bystrici u Jána Veita. V rokoch 1668 – 1671 pracoval so svojím majstrom a ďalším tovarišom Joachimom Renchom v Prešove na stavbe pôvodne jednomanuálového organa pre ev. a. v. kostol. Od r. 1683 pôsobil ako organársky majster v Banskej Bystrici. R. 1684 sa stal banskobystrickým mešťanom.

Organárska dielňa

Zatiaľ poznáme dva pozitívy z konca 17., resp. zo začiatku 18. storočia, ktoré pravdepodobne postavil J. Demicher. Ide o malé, šesťregistrové nástroje. Manuálový rozsah je vo všetkých C – c3 s krátkou spodnou oktávou, 45 klávesov a tónov. Všetky nástroje majú v základnej, osemstopovej polohe len jeden register, a to krytú drevenú Kopulu maior 8´. V štvorstopovej polohe sú dva registre – drevená krytá Kopula minor 4´ a Principál 4´, ktorého časť píšťal stojí v prospekte, ďalej nasledujú už len principálové registre v polohe 2´; 1 1/3´; 1´, čo úplne zodpovedá zvyklostiam tej doby.

S typickými dispozíciami korešponduje aj dispozícia pozitívu, o ktorý J. Demicher rozšíril r. 1693 pôvodne jednomanuálový organ s pedálom, postavený trnavskými organármi Baierom a Denzlom r. 1656 v slovenskom ev. a. v. kostole v Banskej Bystrici. Prekvapuje len, že Flet minus mal byť podľa kontraktu vyhotovený z cínu. Neobvyklé je aj disponovanie registra Rohflet (Flauta rúrková).

Odborná literatúra pripisovala Demicherovi aj nástroj, ktorý sa nachádza v r. kat. kostole v Mokrej Lúke, neskoršie výskumy jeho autorstvo vylúčili.

Práce

Ludrová; okres Ružomberok, Žilinský kraj, starý r. kat. kostol (v správe Liptovského múzea), 1700 – 6-registrový pozitív bol pôvodne postavený pre ev. a. v. kostol v Palúdzi. Odtiaľ ho r. 1754 predali do r. kat. kostola v Liptovskej Sielnici. Po výstavbe vodného diela Liptovská Mara bol opravený nástroj postavený v starom kostole v Ludrovej. V súčasnosti je po poškodení vandalmi rozobratý.


Text: Marian Alojz Mayer