Počiatky firmy siahajú do r. 1844. Vtedy v Krnove fungovala malá organárska dielňa, v ktorej pracoval Franz Rieger, otec majiteľov v budúcnosti významného organárskeho podniku s názvom Gebrüder Rieger.
Franz Rieger sa narodil 13. decembra 1812 v Sosnovej pri Krnove. Organárskemu remeslu sa vyučil vo Viedni u Josepha Seybertha (literatúra uvádza aj Andělskú Horu, Vindavu alebo Opavu). Do rodného kraja sa vrátil najneskôr v 1. polovici 40. rokov 19. storočia. V apríli 1844 kúpil dom v Krnove, v tom istom r. sa oženil s Rozáliou Schmidovou, dcérou súkeníckeho majstra a bol prijatý za krnovského mešťana. Do r. 1873 postavil údajne 32 organov s mechanickými traktúrami a zásuvkovými vzdušnicami.
Jeho starší syn Otto, narodený 3. marca 1847 v Krnove, sa najprv vyučil v otcovej dielni. V r. 1864 odišiel do Viedne, aby sa zdokonaľoval v organárskom remesle u Jozefa Ullmanna, potom sa cez Bamberg dostal do Würtzburgu, kde pracoval u Martina Schlimbacha. Rovnakú cestou prešiel aj jeho mladší brat Gustav, narodený 1. augusta 1848 v Krnove. Po návrate z cudziny ich otec začlenil do svojho podniku, ktorý následne premenoval na „Franz Rieger & Söhne“. Spolupracoval s nimi aj po r. 1873, keď im zveril rodinný podnik, prakticky až do r. 1880. Franz Rieger zomrel v Krnove 29. januára 1885. Za zásluhy o rozvoj organárstva bol vyznamenaný Zlatým záslužným krížom s korunou.
Firma Gebrüder Rieger vznikla v r. 1873. Od tohto r. začali číslovať svoje nástroje číslami od jednotky. Bratia Otto a Gustav si po skúsenostiach v Nemecku uvedomili, že ak má byť ich podnikanie úspešné, nemôžu ďalej pokračovať v dielenskom spôsobe výroby, ale musia vybudovať moderný závod vybavený najmodernejšími strojmi a zariadením, ktorý dokáže konkurovať veľkým zahraničným firmám. Ďalšou ich ambíciou bolo predstaviť svoju prácu čo najskôr medzinárodnej verejnosti. Hneď prvý nástroj, označený opusovým číslom 1, poslali v r. 1873 na svetovú výstavu do Viedne, kde vzbudil pozitívny ohlas. Kľúčový význam pre ďalšií vývoj firmy mala svetová výstava v Paríži v r. 1878, pre ktorú krnovský závod vyrobil dva väčšie reprezentatívne nástroje. Na oboch výstavách firma získala nielen ocenenia (1873 medaila za pokrok – Fortschrittsmedaile, 1878 zlatá medaila, diplom parížskej Národnej akadémie, rakúsky c. a k. záslužný kríž), ale hlavne prestíž a veľmi dôležité medzinárodné uznanie.
V r. 1879 začali bratia Riegrovci v Krnove stavať nové továrenské objekty na pozemku s rozlohou 15 000 m2, ktoré sa v ďalších rokoch rozrastali. V r. 1884 mal závod už veľkú pracovnú sálu pre 80 až 100 pracovníkov, rozľahlú organovú sálu, v ktorej sa dalo súčasne pracovať aj na niekoľkých veľkých organoch, miestnosť na spracovanie koží, miestnosti pre montérov, ladičov, kovolejárov, výrobcov harmónií, rozsiahle sklady dreva. Najmodernejšie výrobné stroje, vrátane ventilátorov a elektrického dynama, boli poháňané parným strojom s výkonom 30 HP. Parou sa tiež vykurovali výrobné priestory a sušiarne dreva. Dynamo dodávalo elektrinu ôsmym oblúkovým žiarovkám a ďalším svetelným zdrojom, ktoré osvetľovali pracovné priestory. Pre zamestnancov firmy bol vybudovaný obytný dom a zriadená továrenská nemocenská pokladňa na ich podporu v čase práceneschopnosti.
Úspech na svetových výstavách priniesol čoskoro objednávky nielen z Rakúsko-Uhorska, ale aj zo zahraničia (Nórsko, Dánsko, Taliansko, Anglicko, Rusko atď.). Množstvo objednávok z krajín bývalého Uhorska, do ktorého patrilo aj územie dnešného Slovenska, a medzinárodný rozmach firmy si vyžiadalo na začiatku 90. rokov 19. storočia zriadenie pobočky v Budapešti. Spočiatku bola zameraná na výrobu súčiastok, náhradných dielov a montáž nástrojov. Neskôr, v dobe najväčšej produkcie závodu sa tu zhotovovali aj celé nástroje. Význam Riegrovho podniku bol zdôrazňovaný aj návštevami viacerých významných osobností, medzi inými cisára Františka Jozefa I. v r. 1880, ktorý Otta Riegra vyznamenal rytierskym rádom a prepožičal firme označenie „c. a k. dvorný dodávateľ“ (vysvetl.: cisársky a kráľovský). Ďalšie vyznamenanie získal Otto Rieger od pápeža Leva XIII. menovaním za rytiera Rádu Sv. Hrobu. Prvé obdobie firmy sa končí smrťou Otta Riegra, staršieho. Zomrel 12. decembra 1903 vo Viedni. Jeho brat a spoločník Gustav sa stiahol do ústrania a firmu prevzal syn zosnulého spolumajiteľa Otto Rieger mladší. Gustav Rieger zomrel o dva roky neskôr, v r. 1905 vo Viedni.
Otto Rieger mladší sa narodil 22. mája 1880 v Krnove. Organárskemu remeslu sa vyučil v otcovom podniku a chystal sa na študijné cesty do Paríža a Ameriky. Predčasná otcova smrť mu však zmarila plány a ako 23-ročný sa musel ujať závodu. V r. 1909 bol menovaný, spolu s viedenským organárom Jozefom Ullmannom a pražským Heinrichom Schiffnerom, za člena pracovného výboru organárskej sekcie pri Medzinárodnej hudobnej spoločnosti, ktorá pripravovala medzinárodný regulatív na stavbu organov. Podobne ako otec, aj Otto Rieger mladší získal viaceré vyznamenania. Pápež mu udelil rytiersky kríž sv. Juraja a titul Avvocato di San Pietro a z cisárskeho dvora dostal titul dvorného organára a dvorného dodávateľa. Počas jeho pôsobenia zaznamenala firma prudký rozmach, ktorý zastavila až prvá svetová vojna. Po skončení vojny sa mu však už nepodarilo firmu normalizovať, zomrel predčasne 20. decembra 1920. Táto úloha bola zverená Ing. Jozefovi von Glatter-Götz, ktorý sa 12. mája 1920 stal prokuristom a od 7. novembra 1924 vlastníkom firmy.
Jozef von Glatter-Götz sa narodil 17. novembra 1880 v Krnove. Po štúdiách na vojenskej akadémii budoval kariéru v armáde. Po prvej svetovej vojne sa však vrátil do civilu a vyučil sa organárskemu remeslu vo firme Gebrüder Rieger. Závod viedol do r. 1945. Zomrel 12. februára 1948 vo Schwarzachu.
Situácia v podniku po prvej svetovej vojne sa normalizovala už v polovici 20. rokov 20. storočia. V r. 1925 vzrástla plocha jednotlivých prevádzok podniku na 4940 m2 a postupne vzrastal aj počet zamestnancov zo 100 až na 160 robotníkov a 10 úradníkov. Glatter-Götz zriadil aj novú pobočku v obci Mokré, popri nej však aj naďalej úspešne fungovala zabehnutá pobočka v Budapešti. Na chode firmy sa podiaľali aj synovia Jozefa von Glatter-Götz: Egon (24. jún 1911 Viedeň – 8. september 1940 Poľsko) a Jozef, mladší (15. december 1914 Viedeň – 1. máj 1989).
Do chodu úspešne sa vyvíjajúcej firmy nepriaznivo zasiahla 2. svetová vojna. Mnohí zamestnanci museli narukovať a výroba sa preorientovala na vojnový priemysel. Do r. 1945 boli dokončené rozpracované nástroje, nové organy boli zhotovené iba v obmedzenom počte. Krátko pred skončením 2. svetovej vojny boli zničené pobočky v Budapešti a v Mokrom. Po skončení vojny musel Jozef von Glatter-Götz s rodinou opustiť územie Československa. S časťou zamestnancov odišiel do Rakúska, kde si v obci Schwarzach založil nový závod, ktorý funguje dodnes (Orgelbau-Rieger). Odchod majiteľa znamenal koniec firmy Gebrüder Rieger v Krnove a podnik prešiel do národnej správy.
Firma Gebrüder Rieger sa už od svojho vzniku v r. 1873 snažila zachytiť najmodernejšie trendy v organárstve a implementovať ich do svojho výrobného programu, pričom sa neobmedzila iba na strohé preberanie už jestvujúcich patentov, ale vlastnými technickými riešeniami a vylepšeniami prispela ku rozvoju organárstva svojej doby.
Prvé obdobie (1873 – 1920), kedy podnik viedli príslušníci rodiny Rieger, je charakteristické postupným narastaním výroby. V 1. desaťročí 20. storočia sa produkcia pohybovala v priemere okolo 90 organov za rok. Závod svoj vrchol dosiahol v r. 1912, kedy bolo postavených až 105 organov. O rok neskôr postavil závod Gebrüder Rieger svoj najväčší nástroj, päťmanuálový organ so 116 registrami pre viedenský Konzerthaus. Veľký podiel na množtve vyrobených nástrojov má vlastný vynález tzv. kombinačných registrov, ktorý si firma nechala patentovať v r. 1880. Týmto spôsobom sa z jedného radu píšťal pridaním ďalších 12-tich tónov vytvoria dva registre, pričom sa ušetrí materiál, priestor a v neposlednom rade aj finančné prostriedky. Organ sa stal takto ľahšie dostupný aj pre menej solventných zákazníkov a firma ním získala viac zakázok.
Firma Gebrüder Rieger počas celého prvého obdobia stavala nástroje prevažne s kužeľkovými vzdušnicami. Medzi rokmi 1895 – 1903 sa robili experimenty aj s výpustkovými vzdušnicami, ktoré sa však neosvedčili a boli vyradené z výrobného programu. Traktúra bola od r. 1873 do 1895 prevažne mechanická, niektoré väčšie dvojmanuálové a trojmauálové nástroje boli vybavené Barkerovou pákou. Od r. 1895 sa testuje pneumatická tónová traktúra. Medzi rokmi 1897 až 1904 sa stavali organy s tónovou traktúrou mechanickou aj pneumatickou. Po r. 1904 sa dominantnou stáva pneumatická traktúra. Skúšky s elektrickou traktúrou sa konali už niekoľko rokov po založení podniku. Prvé nástroje s elektropneumatickou traktúrou pochádzajú z rokov 1887 a 1888. Elektropneumatický systém sa začal častejšie uplatňovať až na začiatku 20.storočia, a to hlavne vo veľkých významných organoch postavených medzi rokmi 1903 – 1915. Na vývoji elektropneumatického systému firma od začiatku 20. storočia spolupracovala s Ing. Friedrichom Drexlerom.
Rozsahy klaviatúr nástrojov firmy Gebrüder Rieger boli od počiatku chromatické: C – f3 alebo C – g3 pre manuál a C – d1 alebo C – f1 pre pedál.
Zásobníkový mech tvoril hlavnú súčasť vzduchovej sústavy. V počiatkoch firmy boli nástroje vybavené dvojitým magazínovým mechom, čoskoro sa však presadil typ plavákového mechu s regulačnou záklopkou, ktorý si firma nechala aj patentovať. Vývojový medzistupeň medzi oboma typmi tvorí skriňový mech, ktorý sa však používal pomerne krátko. Čerpacie mechy sú klinové alebo rovnobežne stúpajúce, ich počet sa pohybuje medzi jedným až tromi a závisí od veľkosti zasobníkového mechu. Vyrovnávacie mechy sa používali iba vo veľkých nástrojoch približne od 2. polovice 1. desaťročia 20. storočia.
Dispozície organov firmy Gebrüder Rieger vychádzajú zo zvukovej koncepcie obdobia romantizmu. Po r. 1910 sa na podnet Otta Riegera mladšieho začali v závode uplatňovať reformné snahy a smernice regulatívu z r. 1909, a to najmä pri stavbe veľkých organov. Ich dokonalejšiemu zavedeniu zabránili vojnové udalosti v rokoch 1914 – 1918 a predčasná smrť Otta Riegera mladšieho v r. 1920.
Po nástupe Jozefa von Glatter-Götz do vedenia závodu bolo prvoradou úlohou podnik stabilizovať a zabezpečiť nové obchodné kontakty. Z ekonomických dôvodov sa podnik zameral na výrobný program spred prvej svetovej vojny. Počas 20. rokov 20. storočia sa neprejavujú zásadné zmeny v konštrukcii a zvukovej stránke. Stavajú sa najmä nástroje s kužeľkovými vzdušnicami s prevažne pneumatickými traktúrami, veľké organy s traktúrami elektropneumatickými. Kužeľkové vzdušnice sa vyrábali podľa pôvodnej konštrukcie. V rokoch 1929 – 1933 sa konali skúšky s novými typmi vzdušníc s registrovými kancelami. Vyvinuté boli dva varianty taškových vzdušníc: so stojatými taškami a s vodorovnými, ktoré boli určené pre organy na export. Pri elektropneumatickej traktúre sa s týmto typom vzdušníc používali Reissnerove magnety. Ďalším typom boli vzdušnice, ktoré mali na spodnej časti píšťalnice pripevnené páčkové magnety s tónovými ventilmi namontovanými priamo na kotvách. Do r. 1938 závod vyčerpal všetky možnosti zdokonaľovania vzdušnice s registrovými kancelami.
Okolo r. 1924 prenikol z USA do Európy nový systém tzv. „multiplex“ (UNIT), ktorý funguje na princípe vytvorenia viacerých registrov rôznej stopovej výšky z jedného radu píšťal. Organy systému unit mali nahradiť orchester, preto obsahovali okrem vlastných radov píšťal aj súbor zvukových efektov a bicích nástrojov. Stavali sa hlavne pre biografy (dnešné kiná), tanečné sály a pod. Firma si systém UNIT čoskoro osvojila a postavila takto niekoľko desiatok nástrojov.
Za vedenia podniku Jozefom von Glatter-Götz sa zdokonalila pneumatická traktúra, konštrukcia hracích stolov, spojkového a registrového aparátu, vylepšil sa vzhľad hracích stolov a ich rozmery a usporiadanie zodpovedalo medzinárodným predpisom z r. 1931. Elektrická traktúra zaznamenala tiež veľký pokrok, ktorý súvisel s nebývalým rozmachom elektrotechniky v priebehu prvých desaťročí 20. storočia. Vzduchovú sústavu tvoril zásobníkový mech (vždy plavákový), na ktorý bol napojený iba prvý manuál a pedál. Vedľajšie manuály mali samostatné krídlové regulátory s pružinami.
Myšlienky reformného organového hnutia, ktoré v krajinách západnej Európy a Škandinávie už prinášali pozitívne výsledky, sa vôbec neprejavili v konštrukcii nástrojov. Až pod vplyvom silnejúcej konkurencie sa na sklonku 2. svetovej vojny vedenie podniku rozhodlo, že postupne zaradí do výrobného programu aj typ organa so zásuvkovými vzdušnicami, mechanickou alebo elektropneumatickou traktúrou a novou zvukovou koncepciou. Prvý takýto nástroj postavil podnik Gebrüder Rieger v r. 1941 pre veľkú sálu pražského Rudolfína. Organ však ani po technickej, ani po zvukovej stránke nebol vydarený.
Okolo r. 1940 sa začal vývoj dvojmanuálového organa so zásuvkovými vzdušnicami a mechanickými traktúrami. Nástroje pre vojnové udalosti boli dokončené až po r. 1945.
Určitý pokrok v snahe o zavedenie reformných myšlienok do praxe je badateľný iba v dispozíciách. Po r. 1933 sú do dispozícií popri nových registroch čoraz častejšie zaraďované vyššie stopové registre, alikvoty alebo vysoké skupinové alikvotné registre. Spôsob intonácie a typ vzdušníc však zostal nezmenený, preto nemohlo dôjsť k podstatnej zmene kvality zvuku.
Poznatky z výskumu v konštrukčnej a zvukovej oblasti započatom okolo r. 1940 a kvalifikovaní pracovníci odišli zo závodu spolu s majiteľom Jozefom von Glatter-Götz v r. 1945 a nástupca firmy Gebrüder Rieger podnik Rieger-Kloss bol nútený začať s vývojom celkom od začiatku.
Error: Disk full (/tmp/#sql_9f08_0.MAI); waiting for someone to free some space... (errno: 28 "No space left on device")