[Hardonyi; Jozef, József]
* 1863, miesto neznáme
† 1948, Banská Štiavnica
Pôvodne sa volal Jozef Hardoník, neskôr si z existenčných dôvodov pomaďarčil meno na Józsefa Hardonyiho. Za organára sa vyučil u Sándora Országha v Rákospalote (Maďarsko). Dielňu si otvoril v Rožňave, odkiaľ ju r. 1894 presťahoval do Radvane (v súčasnosti časť Banskej Bystrice). Tu pracoval do r. 1944. Potom sa presťahoval k synovi do Banskej Štiavnice, ktorý bol správcom chóru.
Dielňa vznikla v 80. rokoch 19. storočia v Rožňave. Od r. 1894 fungovala v Radvani, ktorá je dnes časťou Banskej Bystrice. Značná časť nástrojov postavených alebo opravených v 80. a 90. rokoch 19. storočia je označená firemnými štítkami, na ktorých sú ako autori uvedení József Hardonyi a József Angster so sídlom v Rožňave, resp. v Radvani. Literatúra o Angsterovi (okrem O. Gergelyiho) však žiadnu spoluprácu s Hardoníkom nespomína a ani jeden z takto označených nástrojov nefiguruje v zozname Angsterových diel. Preto sa skôr nazdávame, že toto označenie malo reklamný účel, veď firma Agster bola v tej dobe v Uhorsku veľmi známa. Ale takisto je možné, že Hardoník u Angstera kupoval komponenty potrebné na stavbu nástrojov. V neskoršom období sa už Angster na firemných štítkoch neobjavuje. Neskôr sa ako spolupracovník uvádza syn Jozefa Hardoníka. R. 1909 pracovalo v dielni päť zamestnancov, išlo teda o pomerne veľkú dielňu. Vyučil sa tu a potom dlho pôsobil aj Michal Révai. Hardoník svoj posledný nový organ postavil r. 1931, ale až r. 1940 ho predal do r. kat. kostola v Badíne. Značnú časť jeho produkcie predstavujú jednomanuálové organy s pedálom, zriedkavo staval aj celkom malé, bezpedálové nástroje. K jeho najväčším prácam patrí dvojmanuálový organ pre Katedrálu v Rožňave z r. 1901, ktorý postavil do starej organovej skrine Františka Rosu z r. 1777. Ponechal aj pôvodné prospektové píšťaly. Nanovo zhotovil len vzdušnice, hrací stôl a traktúry. Prestaval i dvojmanuálové organy v r. kat. kostoloch vo Švedlári (1894) a v Brezne. Vo Švedlári zachoval pôvodné zásuvkové vzdušnice. O zmenách v Brezne nemáme žiadne informácie. Venoval sa tiež prestavbám a opravám ďalších nástrojov. V niektorých prípadoch takisto ponechal pôvodné zásuvkové vzdušnice (Rimavské Janovce – r. kat. kostol, Rožňava – kostol ev. a. v.). Značná časť Hardoníkových organov má kužeľkové vzdušnice a mechanické traktúry. Obsahuje ich aj posledný opus v r. kat. kostole v Badíne. Pneumatické traktúry sú v jeho tvorbe naozaj výnimočné, zatiaľ sme sa s nimi stretli len v organe pre r. kat. kostol v Abovciach. Manuálové rozsahy sú obyčajne C – f3 chromaticky, ale často aj C – c3 chromaticky, najmä v menej významných lokalitách (Hontianske Tesáre-Šipice – r. kat. kostol, Čoltovo – r. kat. kostol, Staré Hory – r. kat. farský kostol). Pomerne ustálený je klávesový a tónový rozsah pedála. Pedálové klaviatúry majú obyčajne klávesový rozsah C – h0 (24 klávesov), tónový rozsah je spravidla len C – H (12 tónov). Väčší rozsah majú iba pedále v rožňavskej Katedrále a v r. kat. kostole v Abovciach. V oboch prípadoch rozsah zodpovedá vtedajšiemu štandardu C – d1 (27 klávesov a tónov). Väčšina organov je označená na firemných štítkoch, ktoré sú umiestnené na hracích stoloch nad manuálovou klaviatúrou.
Banská Bystrica – Radvaň – Kostol Narodenia Panny Márie
Banská Bystrica – Stred – Kostol sv. Alžbety Uhorskej
Dolné Zahorany – Kostol sv. Michala, archanjela
Hliník nad Hronom – Kostol sv. Martina
Krásnohorské Podhradie – Kostol Všetkých Svätých
Mokrá Lúka – Kostol Navštívenia Panny Márie
Nitra nad Ipľom – Kostol sv. Uršule
Rimavské Janovce – Kostol sv. Jána Krstiteľa
Rimavské Janovce – ref. kostol
Staré Hory – Kaplnka sv. Anny
Abovce; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, r. kat. kostol, pravdepodobne prvá štvrtina 20. storočia, jednomanuálový 6-registrový organ s pedálom (5+1), vzdušnice s registrovými kancelami, pneumatické traktúry.
Badín; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, 1931 – jednomanuálový organ s pedálom (6+1), vzdušnice kužeľkové, manuálová hracia traktúra je mechanická, registrová traktúra a traktúra pedálu sú pneumatické. (Do Badína ho predal až r. 1940.)
Banská Bystrica-Radvaň; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. kostol, rok neznámy – 7-registrový organ.
Brezno; okres Brezno, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie, 1924 – zásadná prestavba dvojmanuálového organa Pažických z Rajca.
Čimhová; okres Tvrdošín, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Imricha, prestavba organa.
Čoltovo; okres Rožňava, Košický kraj, r. kat. kostol, pravdepodobne prvá tretina 20. storočia – jednomanuálový 6-registrový organ s pedálom (5+1), mechanická kužeľka.
Čakanovce; okres Lučenec, Banskobystrický kraj, r. kat. Kostol sv. Alžbety, rok neznámy – jednomanuálový 4-registrový bezpedálový nástroj.
Drnava; okres Rožňava, Košický kraj, r. kat. filiálny Kostol sv. Mikuláša, 1895 – jednomanuálový 5-registrový organ s pedálom (4+1), mechanická kužeľka.
HontianskeTesáre-Šipice; okres Krupina, Banskobystrický kraj, r. kat. Kostol Narodenia Panny Márie, rok neznámy – jednomanuálový 6-registrový organ s pedálom (5+1), mechanická kužeľka.
Horná Lehota; okres Brezno, Banskobystrický kraj, r. kat. kostol, rok neznámy – 6-registrový nástroj.
Janova Lehota; okres Žiar nad Hronom, Banskobystrický kraj, r. kat. kostol, rok neznámy – 6-registrový nástroj.
Katarínska Huta; okres Poltár, Banskobystrický kraj, r. kat. kostol, 1894 – oprava.
Krásnohorské Podhradie; okres Rožňava, Košický kraj, r. kat. Kostol Všetkých Svätých, 1893 – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom.
Lipovník; okres Rožňava, Košický kraj, r. kat. kostol, 1893 – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (7+1), mechanická kužeľka.
Mokrá Lúka; okres Revúca, Banskobystrický kraj, r. kat. filiálny Kostol Navštívenia P. Márie, 1902 – oprava pozitívu J. Demichera.
Poniky; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. kostol, rok neznámy – 6-registrový nástroj.
Radzovce; okres Lučenec, Banskobystrický kraj, r. kat. kostol, okolo 1913 – jednomanuálový 6-registrový organ s pedálom (5+1), vzdušnice kužeľkové, manuálna hracia traktúra mechanická, registrová traktúra a traktúra pedálu sú pneumatické.
Rimavské Janovce; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, ref. kostol, 1895 – jednomanuálový 9-registrový organ s pedálom (7+2), mechanická kužeľka.
Rimavské Janovce; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, r. kat. filiálny Kostol sv. Jána Krstiteľa, okolo 1900 – čiastočne prestavaný pozitív J. Árvaia z r. 1766, mechanická zásuvka.
Rožňava; okres Rožňava, Košický kraj, Katedrála, 1901 – stavba dvojmanuálového organa do staršej organovej skrine, dispozične pozmenené r. 2004.
Rožňava; okres Rožňava, Košický kraj, kostol ev. a. v., 1895 – čiastočná prestavba organa J. Boroveckého z r. 1785.
Sámsonháza (Maďarsko); kostol ev. a. v., 1910 – oprava organa K. Kyseľa a dodanie nového mecha.
Staré Hory; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol Navštívenia Panny Márie, 1897 – zásadná prestavba Heisserrerovho nástroja (nové vzdušnice, hrací stôl, traktúry, pedál, mech). Zo starého organa použil organovú skriňu a časť píšťalového materiálu, jednomanuálový 7-registrový organ s pedálom (6+1), mechanická kužeľka.
Staré Hory; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. Kaplnka sv. Anny, 1897 – oprava organa Kyseľovcov z r. 1837.
Banská Štiavnica-Štefultov; okres Banská Štiavnica, Banskobystrický kraj, r. kat. kostol, rok neznámy – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (6+2), postavený do skrine L. Moosera, mechanická kužeľka.
Švedlár; okres Gelnica, Košický kraj, r. kat. farský Kostol sv. Kataríny Antiochijskej, 1894 – oprava dvojmanuálového organa a dodanie nového mecha.
Tekovská Breznica; okres Žarnovica, Banskobystrický kraj, r. kat. kostol, rok neznámy – 4-registrový nástroj.
Autor textu: Marian Alojz Mayer
Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)
© Hudobné centrum 2024 www.hc.sk
