[Klöckner, Klokner, Glöckner; Karl, Carl]
* 15.09.1805, Bratislava
† 16.03.1873, Bratislava
Karol Klöckner sa narodil v rodine výrobcu organov a ďalších klávesových hudobných nástrojov. Vyučil sa u svojho otca Juraja Klöcknera. V rokoch 1825 – 1826 bol na vandrovke. Potom sa vrátil do Bratislavy. Postupne sa vypracoval na uznávaného organára, ktorý staval nástroje nielen v okolí Bratislavy, ale aj na území dnešného Maďarska a Rumunska. V rokoch 1852 – 1873 bol členom Spolku bratislavských umelcov a učiteľov.
Jeho dielňa, sídliaca na Dunajskej ulici, bola nadmieru produktívna, r. 1841 začal stavať už svoj 23. opus pre r. kat. kostol v Šali.
Väčšinou staval len jednomanuálové organy. Mimo územia Slovenska však zhotovil aj niekoľko dvojmanuálových nástrojov. Najväčší organ postavil v r. kat. katedrálnom chráme v Satu Mare (Rumunsko). Organ mal 24 registrov a zanikol začiatkom 20. storočia.
Nástroje majú výlučne zásuvkové vzdušnice a mechanické traktúry. Za zmienku stojí, že v niektorých prácach stoja pedálové a manuálové registre na jednej vzdušnici, vtedy môžu byť pedálové a manuálové tónové ventily v jednej ventilovej komore. Tónové ventily, vyznačujúce sa charakteristickým tvarom, sú ešte vždy lepené. Čo sa týka manuálových rozsahov, za štandardný treba pokladať rozsah C – f 3. Menšie rozsahy, napr. C – c3 chromaticky v Hájskom, sú výnimočné. Zvláštny rozsah C – d3 s krátkou spodnou oktávou v sanktuáriu bratislavského Dómu sv. Martina si vyžiadal mimoriadne malý priestor, kam sa mal nástroj umiestniť. Klávesový rozsah pedála nebýva u K. Klöcknera vždy zhodný so skutočným tónovým rozsahom. Vo významnejších lokalitách je pedálový rozsah C – h0, 24 klávesov aj tónov. V menej významných lokalitách zostal klávesový rozsah pedála výnimočne C – h0, obvyklejší je však rozsah C – a0 s krátkou spodnou oktávou (18 klávesov), ale tónový rozsah je v oboch prípadoch len C – H, teda 12 tónov. Klávesový rozsah C – f0 chromaticky (18 klávesov) je tiež zriedkavejší.
Bernolákovo; okres Senec, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Štefana Kráľa, 1859 – pôvodne jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (6+2), neskôr pridaný jeden manuálový register, mechanická zásuvka.
Börcs (Maďarsko); r. kat. kostol, 1830 – jednomanuálový 7-registrový nástroj (pravdepodobne ho postavil spoločne s otcom).
Bratislava; okres Bratislava, Bratislavský kraj, Dóm sv. Martina, 1867 – jednomanuálový 7-registrový organ s pedálom (6+1), mechanická zásuvka.
Bratislava; okres Bratislava, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Blumentál), 1854 – jednomanuálový 13-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).
Bratislava; okres Bratislava, Bratislavský kraj, Veľký chrám ev. a. v., okolo 1838 – návrh prospektu dvojmanuálového organa (nerealizoval sa).
Bratislava; okres Bratislava, Bratislavský kraj, Dóm sv. Martina, 1842 – 1843 – oprava.
Bratislava; okres Bratislava, Bratislavský kraj, r. kat. Kostol Zvestovania Panny Márie (františkánsky), okolo 1845 – prestavba organa; 1863 – oprava.
Bratislava; okres Bratislava, Bratislavský kraj, r. kat. Kostol Návštevy Panny Márie (Milosrdných bratov), 1834 – oprava.
Bratislava; okres Bratislava, Bratislavský kraj, r. kat. Kostol sv. Ladislava, 1870 – oprava, príp. stavba nového organa.
Bratislava-Devín; okres Bratislava, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol Svätého Kríža, 1846 – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (9+3), mechanická zásuvka.
Debrecín (Maďarsko); ref. kostol, 1836 – návrh na dvojmanuálový 25-registrový organ (12+7+6).
Dolný Pial; okres Levice, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol Nanebovstúpenia Pána, 1851 – jednomanuálový 6-registrový organ s pedálom (5+1), mechanická zásuvka.
Dunajská Lužná-Jánošíková; okres Senec, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol Povýšenia sv. Kríža, 1841 – návrh na stavbu dvojmanuálového (8+3+3) organa (nerealizoval sa).
Györ-Ujváros (Maďarsko); r. kat. farský kostol, 1852 – 1854 – dvojmanuálový 18-registrový organ s pedálom II/ 9+5+4.
Györ (Maďarsko); 1853 – návrh na opravu organov v r. kat. kostole na Palatinálnom predmestí a v r. kat. Kostole na Kalvárii.
Hájske; okres Šaľa, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Barbory, 1842 – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (6+2), mechanická zásuvka.
Hegyeshalom (Maďarsko); kostol ev. a. v., 1858 – jednomanuálový organ s pedálom (I/12). Lovasberény (Maďarsko); 1834 – dvojmanuálový organ s pedálom (II/17).
Malacky; okres Malacky, Bratislavský kraj, r. kat. Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie (pôvodne františkánsky), 1851 – návrh na opravu.
Pastuchov; okres Hlohovec, Trnavský kraj, r. kat. kostol, začiatok 40. rokov 19. storočia – jednomanuálový bezpedálový nástroj (r. 1946 ho presťahovali do r. kat. kostola v Dolnom Trhovišti, nástroj už zanikol).
Pavlice; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. kostol, 1841 – oprava.
Pezinok; okres Pezinok, Bratislavský kraj, kostol ev. a. v., pôvodne 8-registrový bezpedálový nástroj , neskôr rozšírený o 4-registrový pedál, 1833 – stavba organa (v súčasnosti sa nachádza v ev. a. v. kostole v Nových Zámkoch).
Pohranice; okres Nitra, Nitriansky kraj, r. kat. kostol, 1838 – jednomanuálový 10-registrový organ s pedálom (8+2), mechanická zásuvka.
Prellenkirchen (Rakúsko); r. kat. kostol, 1858.
Rohovce; okres Dunajská Streda, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, 1847 – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (6+2), mechanická zásuvka.
Rohožník; okres Malacky, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie Nanebovzatej, 1860 – jednomanuálový 11-registrový organ s pedálom (8+3), mechanická zásuvka.
Rovinka; okres Senec, Bratislavský kraj, r. kat. filiálny Kostol Najsvätejšej Trojice, 1867 – 1868 – pôvodne 5-registrový bezpedálový nástroj, neskôr pridaný pedál s jedným registrom, mechanická zásuvka.
Autor textu: Marian Alojz Mayer
Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)
© Hudobné centrum 2024 www.hc.sk