Organárska rodina Kolbayovcov pôsobila v Spišskom Podhradí od polovice 18. storočia až do konca 19. storočia. Podľa doterajších zistení sa organárstvom zaoberali Ján, Jozef (pravdepodobne mladší a starší), Viktor, Gustáv a František (starší a mladší). Rodinné vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny nie sú známe. Rovnako nie sú známe ani dátumy ich narodenia a úmrtia. Poznáme jedine dátum úmrtia Jána Kolbaya, organára a senátora (zomrel v Spišskom Podhradí 3. júla 1866). Ten zrejme mal synov Jozefa a Františka. Obaja boli organári. Jozef mal pravdepodobne synov Jozefa, Viktora, Gustáva a František syna Františka. Všetci sa venovali organárstvu.
Tri generácie Kolbayovcov postavili viaceré menšie jednomanuálové, zväčša bezpedálové organy. Pracovali najmä na Spiši, ale prenikli aj na západné Slovensko, do Poľska a do Maďarska.
Všetky nástroje Kolbayovcov majú zásuvkové vzdušnice a mechanické traktúry, pričom dispozíciou a rozsahom manuálu pôsobia často archaicky. V 40. – 60. rokoch 19. storočia ešte bežne stavali nástroje s rozsahom C – c3, s krátkou spodnou oktávou. Popri nich nachádzame aj nástroje s chromatickými spodnými oktávami, v diskante vystavané po d3, nástroje vystavané až po f3 sú zriedkavé. Rozsahy C – c3 chromaticky sa vyskytujú na nástrojoch z 30. rokov a prevládajú na nástrojoch zo 70. a 80. rokov.
Najmenšie nástroje majú v základnej polohe len jeden register – drevený kryt. V štvorstopovej polohe je Principál 4´a drevená otvorená Flauta a posledným registrom je Oktáva 2´. Nástroj o register väčší má ešte navyše Superoktávu 1´. 6-registrové nástroje namiesto Superoktávy môžu mať Kvintu 1 1/3´ a navyše ešte dvojradovú alebo trojradovú Mixtúru. Vo väčších nástrojoch býva Kvinta v polohe 2 2/3´. Osemstopová poloha je posilnená ďalším registrom, obyčajne Portunalom s drevenými otvorenými píšťalami. V štvorstopovej polohe nachádzame okrem Principálu 4´ a Flauty (Flauty amabil) aj Salicionál 4´ alebo Vox humana 4´ (ladená do chvenia). V najväčších nástrojoch môže byť základná poloha zastúpená až štyrmi registrami – Principálom, Salicionálom, Bordunom a Flautou major (Spišské Podhradie, kostol ev. a. v.). V najväčšom, 14-registrovom organe v Monoku (Maďarsko) je okrem týchto registrov na manuál disponovaná ešte Vox humana 8´. V pedálových organoch je pedál obyčajne obsadený dvojicou registrov, jedným v šestnásťstopovej a druhým v osemstopovej polohe (Subbas 16´, Oktávbas 8´). Výnimočne môže na mieste Subbasu stáť Violon Bass s drevenými otvorenými píšťalami (Spišské Podhradie, kostol ev. a. v.). Len v najväčšom organe v Monoku je na pedáli okrem Subbasu 16´ a Oktávbasu 8´ aj Kvinta 5 1/3´. Tónový rozsah pedála je vždy len dvanásťtónový (C – H), klávesové rozsahy sú rôzne, napr. C – f0 chromaticky (Rakúsy, kostol ev. av. v., Bušovce, kostol ev. a. v.) alebo C – a0 s krátkou spodnou oktávou (Výborná, kostol ev. a. v.).
V prospektoch sa často objavujú masívne stĺpy s kruhovým alebo polkruhovým prierezom, slúžiace ako vertikálne členiace prvky. Organová skriňa má obyčajne tri píšťalové polia, stredné je položené najvyššie. Prospekty bývajú zväčša ploché. Z dielne Kolbayovcov však vzišli aj iné skrine, napr. 10-registrový organ s pedálom v Pečovskej Novej Vsi sa nachádza v dvoch oddelených organových skriniach.
Dúbrava – Kostol sv. Ondreja
Mníšek nad Hnilcom – Kostol Povýšenia Svätého Kríža
Pečovská Nová Ves – Kostol sv. Ondreja
Smrečany – Kostol Obetovania Pána
Spišské Podhradie – kostol ev. a. v.
Výborná – Kostol sv. Uršuly
Vyšný Klátov – Kostol Najsvätejšej Trojice
Bušovce; okres Kežmarok, Prešovský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Vavrinca, 1848 – pôvodne 6-registrový bezpedálový nástroj (v 60. rokoch 20. storočia pristavali pedál a na manuál pridali jeden register).
Bušovce; okres Kežmarok, Prešovský kraj, kostol ev. a. v., jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom.
Dlhá Ves; okres Rožňava, Košický kraj, kostol ev. a. v., rok opravy neznámy – bližšie nešpecifikovaná oprava (Ján Kolbay). V čase opravy stál nástroj v ev. a. v. kostole v Hrnčiarskej Vsi-Pondelku.
Dúbrava; okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Ondreja, 1887 – oprava (František Kolbay).
Fáj (Maďarsko); r. kat. kostol, 1896 – výroba samostatného hracieho stola na 7-registrový pozitív z r. 1774 za 30 forintov a 60 grajciarov (Jozef Kolbay).
Honce; okres Rožňava, Košický kraj, kostol ev. a. v., 1836 – 8-registrový, bezpedálový nástroj (Jozef Kolbay so synmi Jozefom, Viktorom a Gustávom).
Hrabušice; okres Spišská Nová Ves, Košický kraj, r. kat. kostol, 1871 – oprava (Jozef Kolbay).
Jablonov; okres Levoča, Prešovský kraj, r. kat. kostol, 1845 – 1846 – 8-registrový, bezpedálový nástroj (Ján so synmi Jozefom a Františkom).
Kostoľany pod Tríbečom; okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol sv. Juraja, 1886 – 4-registrový pozitív (František Kolbay).
Košice; okres Košice, Košický kraj, Východoslovenské múzeum, 1860 – 4-registrový, bezpedálový nástroj (Jozef Kolbay). Do r. 1966 sa nachádzal v r. kat. kostole v Hendrichovciach.
Liptovská Sielnica; okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, r. kat. kostol, 80. roky 19. storočia – oprava (kostol zanikol pri výstavbe v. d. Liptovská Mara).
Lovce; okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol Krista Kráľa, 1884 – 6-registrový, bezpedálový nástroj, pôvodne postavený pre r. kat. kostol v Žikave (František Kolbay so synom).
Mád (Maďarsko); ref. kostol, 1887 – oprava za 100 forintov (František Kolbay).
Monok (Maďarsko); 1867 – jednomanuálový 14-registrový organ s pedálom (11+3), (Jozef Kolbay). Údajne najväčší organ z dielne Kolbayovcov.
Mníšek nad Hnilcom; okres Gelnica, Košický kraj, r. kat. farský Kostol Povýšenia sv. Kríža, 1868 – oprava (Jozef Kolbay).
Nowa Biała (Poľsko), r. kat. Kaplnka Márie Magdalény, november 1883 – oprava (František Kolbay).
Pečovská Nová Ves; okres Sabinov, Prešovský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Ondreja apoštola, 1870 – jednomanuálový 10-registrový organ s pedálom (8+2), (Jozef Kolbay). Do r. 1912 stál v r. kat. kostole v Spišskom Podhradí.
Rakúsy; okres Kežmarok, Prešovský kraj, kostol ev. a. v., 1822 – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (6+2), (Jozef Kolbay).
Smrečany; okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, r. kat. Kostol Obetovania Pána, 1881 – oprava (František Kolbay).
Spišské Podhradie; okres Levoča, Prešovský kraj, kostol ev. a. v.,1804 – 8-registrový nástroj (Jozef Kolbay). Zhorel r. 1856.
Spišské Podhradie; okres Levoča, Prešovský kraj, kostol ev. a. v., 1863 – 10-registrový organ s pedálom (8+2), (Jozef Kolbay).
Trnovec; okres Skalica, Trnavský kraj, r. kat. Kostol Ružencovej Panny Márie, 1872 – 6-registrový, bezpedálový nástroj, pôvodne postavený pre r. kat. kostol v Jedľových Kostoľanoch (František Kolbay).
Vavrišovo; okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, kostol ev. a. v., 1880 – prenesenie starého organa do nového kostola, rozšírenie o Salicionál 8´, nová klaviatúra a mech (František).
Výborná; okres Kežmarok, Prešovský kraj, r. kat. Kostol sv. Uršuly, po r. 1848 – 6-registrový, bezpedálový nástroj (František Kolbay).
Výborná; okres Kežmarok, Prešovský kraj, kostol e. a. v., 1853 – 1855 – 10-registrový organ s pedálom (7+3), (Jozef Kolbay).
Autor textu: Marian Alojz Mayer
Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)
© Hudobné centrum 2024 www.hc.sk
