[Šaško, Schaschko; Martin]
* 28.4.1807, Brezová pod Bradlom
† 20.2.1893, Brezová pod Bradlom
Základom stolárstva sa priučil u svojho otca a ďalej sa zdokonaľoval v Skalici. Vraj už ako dvanásťročný zostrojil drevené hodiny a malý organ. Túžba po zdokonalení v remesle, alebo – ako uvádza Ľudovít Štúr – rada sčítaného a rozhľadeného Brezovčana Martina Šepláka ho ako osemnásťročného priviedla do učenia k organárovi v Brne. Ak sú tieto údaje správne, učil sa u Františka Harbicha (1780 – 1862), ktorý bol okolo r. 1825 jediným brnianskym organárom.
Martin Šaško po návrate z učenia s úspechom opravil viaceré nástroje v okolí svojho rodiska (Šaškov súčasník B. Wrchowský spomína opravu organov v Senici a v Piešťanoch, ďalší prameň uvádza, že r. 1830 pristaval pedál k organu Valentína Arnolda, ktorý trnavský organár zhotovil r. 1795 pre ev. a. v. kostol na Myjave). R. 1834 Šaško postavil svoj prvý organ. Prácou ho poverila ev. a. v. cirkev v Brezovej pod Bradlom. Wrchowský a Štúr mimoriadne ocenili prevedenie aj zvuk nástroja. Šaško si tak prvým opusom spravil dobré meno a do r. 1838 postavil minimálne ďalšie štyri organy.
Šaškova dielňa bola mimoriadne aktívna. Popri stavbe nových organov sa venovala takisto opravám, prestavbám a zväčšeniam starších nástrojov. Niekedy išlo o skutočne esenciálne prestavby, po ktorých možno len ťažko posúdiť, či na zvukovom obraze jednotlivých organov má rozhodujúci podiel pôvodný organár, alebo Martin Šaško. Týka sa to najmä dvojmanuálových nástrojov v r. kat. kostoloch v Stupave a v Gbeloch. Nemenej rozsiahle boli aj prestavby dvojmanuálových organov v Katedrále v Nitre a v prepoštskom kostole v Novom Meste nad Váhom. Tieto nástroje sa však nezachovali. Dielenská kniha, ktorá by poskytla presné informácie o činnosti dielne, sa nezachovala, a nie je ani známe, či vôbec existovala.
Už koncom 30. rokov boli v dielni najmenej dvaja pomocníci. Po vyučení a vandrovke začali v nej pracovať aj Šaškovi synovia Martin a Ján. Najproduktívnejšia bola dielňa v 60. rokoch. Zo správy Jána Slujku, učiteľa v Poľnom Berinčoku (Mezöberényi, Maďarsko), napísanej 14. mája 1860 sa dozvedáme, že Šaško bol priam zavalený novými objednávkami. R. 1862 pracovalo v dielni minimálne päť ľudí. V tomto období patrila k najväčším v Uhorsku. Koncom 70. rokov sa Šaškov syn Martin osamostatnil a otvoril si dielňu v Békešskej Čabe (Maďarsko). S otcom potom spolupracoval len príležitostne, najmä pri stavbe väčších nástrojov. Druhý syn Ján pracoval s otcom až do svojej predčasnej smrti r. 1884.
V rokoch 1882 – 1883 postavil Martin Šaško st. svoj posledný organ pre r. kat. kostol v Selci. Po r. 1883 sa venoval už iba údržbe a opravám organov. V druhej polovici 80. rokov sa jeho spoločníkom stal vnuk Gustáv A. Molnár. Keď si myjavský ev. a. v. cirkevný zbor r. 1891 objednal opravu organa, zmluvu uzavrel s „p. Martinom Šaško organárom brezovským a pánom Gustavom Molnár spoločníkom“. Plán na opravu však už vypracoval G. A. Molnár. Podpísal ho nasledovne: „Gustav A. Molnár vnuk a zástupca p. Martina Sasko organára“. Krátko nato, 14. novembra 1892, Martin Šaško predal zariadenie dielne vnukovi za 80 forintov.
Vďaka majstrovsky zvládnutému remeslu, výberu kvalitného materiálu, cenovej prístupnosti organov, ako aj uvedomelému národnému cíteniu sa Martin Šaško tešil výbornej povesti. V súdobej tlači sa nachádza pomerne veľa pochvalných správ o jeho dielach.
V Šaškovej dielni sa vyučili mnohí organári, z ktorých si potom niektorí založili vlastné organárske dielne. Boli medzi nimi Samuel Wagner, Martin Šaško ml., Matej Vavro, Vincent Možný a Gustáv A. Molnár. Práca každého z nich bola výrazne ovplyvnená tvorbou Šaškovej dielne.
Brezová pod Bradlom – kostol ev. a. v.
Brezová pod Bradlom – Kostol Najsvätejšej Trojice
Horné Zelenice – Kostol sv. Martina
Jaslovské Bohunice – Kostol sv. Michala, archanjela
Moravany nad Váhom – Kostol Ružencovej Panny Márie
Nitra – Staré Mesto (Horné Mesto) – Katedrála sv. Emeráma
Nové Mesto nad Váhom – Kostol Narodenia Panny Márie
Radošovce – Kostol sv. Anny
Siladice – Kostol Všetkých svätých
Veľké Leváre – Kaplnka Navštívenia Panny Márie
Veľké Leváre – kostol ev. a. v.
Bakonycsernye (Maďarsko); kostol ev. a. v., 1867 – jednomanuálový 13-registrový organ s pedálom (9+4).
Békés (Maďarsko); ref. kostol, 1872 – dvojmanuálový 32-registrový organ s pedálom (14+9+9), (zachoval sa s menšími dispozičnými úpravami).
Borová; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Štefana Kráľa, prvá polovica 70. rokov – pôvodne jednomanuálový bezpedálový nástroj (druhý manuál, obsadený harmóniovým jazýčkom Melodia 8´, bol pristavaný neskôr).
Bratislava; okres Bratislava, Bratislavský kraj, Malý ev. a. v. kostol, 1878 – jednomanuálový pôvodne 11-registrový organ s pedálom (8+3), neskôr rozšírený o jeden manuálový register (zachoval sa s menšími úpravami K. Bednára).
Bratislava-Rača; okres Bratislava, Bratislavský kraj, kostol ev. a. v., 1851 – jednomanuálový 7-registrový nástroj s priveseným pedálom.
Brezová pod Bradlom; okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1834 – jednomanuálový 15-registrový (pôvodne 16-registrový) organ s pedálom (12+3).
Brezová pod Bradlom; okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1872 – 1873 – prenesenie organa do nového kostola a čiastočná prestavba.
Brezová pod Bradlom; okres Myjava, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Najsvätejšej Trojice, druhá polovica 70. rokov – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (6+2), (v súčasnosti je poškodený).
Bukovec; okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1878 – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (6+2).
Cerová; okres Senica, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol Svätých anjelov strážcov, 1838 – 1839 – jednomanuálový 10-registrový organ s pedálom (8+2).
Cerová-Rozbehy; okres Senica, Trnavský kraj, r. kat. Kostol Panny Márie Nanebovzatej, okolo r. 1838 (nezachoval sa).
Dobrá Voda; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat.Kostol Narodenia Panny Márie, okolo r. 1837 – jednomanuálový organ s pedálom (zachovala sa skriňa a časť píšťal).
Doľany; okres Pezinok, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Kataríny, rok postavenia neznámy – jednomanuálový organ (počas druhej svetovej vojny bol poškodený a následne nahradený organom firmy Rieger – Kloss).
Dolná Krupá; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Ondreja, 1856 – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).
Dolná Súča; okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Alžbety, 1846 – jednomanuálový 10-registrový organ s pedálom (8+2).
Dolné Saliby; okres Galanta, Trnavský kraj, kostol ev. a. v., 1878 – jednomanuálový 11-registrový organ s pedálom (8+3).
Dubovany; okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Michala Archanjela, 70. roky – jednomanuálový 6-registrový bezpedálový nástroj.
Gbely; okres Skalica, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, druhá polovica 70. rokov – zásadná prestavba a prístavba RP. k organu Josepha Loypa.
Hlboké; okres Senica, Trnavský kraj, kostol ev. a. v., 1857 – jednomanuálový 11-registrový organ s pedálom (8+3).
Hlohovec; okres Hlohovec, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 50. roky – dvojmanuálový organ s pedálom (zachovala sa skriňa HW a časť píšťalového materiálu; vzdušnica RP sa nachádza ako II. manuál v organe v r. kat. farskom Kostole Sedembolestnej Panny Márie v Bratislave-Vajnoroch).
Horné Saliby; okres Galanta, Trnavský kraj, kostol ev. a. v., 1861 – jednomanuálový 11-registrový organ s pedálom (8+3).
Horné Saliby; okres Galanta, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. diakona a mučeníka Vavrinca, okolo r. 1860 – jednomanuálový 11-registrový organ s pedálom (8+3), zachovaný s novším hracím stolom z r. 1887 od V. Možného.
Horné Zelenice; okres Hlohovec, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Martina, prvá polovica 70. rokov – jednomanuálový 5-registrový bezpedálový nástroj.
Hrubá Vrbka (Čechy); kostol českobratskej cirkvi, 1878 – pôvodne jednomanuálový 6-registrový, bezpedálový nástroj (pedál bol dorobený neskôr).
Igram; okres Senec, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Imricha, okolo r. 1870 – pôvodne jednomanuálový 6-registrový, bezpedálový nástroj (zachoval sa s novším pedálom a niekoľkými nepôvodnými registrami).
Jablonica; okres Senica, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Štefana Kráľa, 1844 – dvojmanuálový 23-registrový organ s pedálom (11+6+6).
Jaslovské Bohunice; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 1841 – jednomanuálový 8-registrový bezpedálový nástroj.
Javorník (Čechy); kostol českobratskej cirkvi, 1881 – jednomanuálový 10-registrový organ s pedálom (8+2).
Kajal; okres Galanta, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol Ružencovej Panny Márie – oprava a rozšírenie organa J. Fazekasa o jeden register.
Kostolište; okres Malacky, Bratislavský kraj, r. kat. Kostol sv. Martina, 1867 – oprava a rozšírenie nástroja o pedál.
Kostolné; okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., pred r. 1838 – stavba nového organa (nezachoval sa).
Košariská; okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1878 – jednomanuálový 10-registrový organ s pedálom (8+2).
Kovarce; okres Topoľčany, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša, 1870 – dostavba pedála a oprava nástroja J. Pažického z r. 1768.
Krajné; okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1867 – oprava organa.
Krakovany-Stráže; okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Gála (pôvodne r. kat. kostol v Ostrove), druhá polovica 60., resp. prvá polovica 70. rokov – jednomanuálový 6-registrový bezpedálový nástroj (od r. 1925 sa nachádza v Krakovanoch-Strážach).
Kuchyňa; okres Malacky, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša, 1863 – pôvodne jednomanuálový 11-registrový organ s pedálom (8+3), (zachoval sa s novým hracím stolom a II. manuálom – elektrofonickým).
Leopoldov; okres Hlohovec, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Ignáca z Loyoly, 60. roky 19. stor. – jednomanuálový 11-registrový organ s pedálom (8+3).
Malacky; okres Malacky, Bratislavský kraj, r. kat. Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (pôvodne františkánsky), 1867 – rozšírenie organa o samostatný zadný pozitív (zachovala sa len organová skriňa).
Mezőberény (Maďarsko); kostol ev. a. v., 1862 – dvojmanuálový 26-registrový organ s pedálom (12+6+8), zachoval sa s dispozičnými úpravami.
Močenok; okres Šaľa, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Klimenta, 1874 – revízia organa a rozpočet na jeho opravu.
Modra; okres Pezinok, Bratislavský kraj, kostol ev. a. v. nemecký, okolo 1865 – jednomanuálový dvadsaťregistrový organ s pedálom (14+6), (väčšina píšťalového materiálu je zničená).
Moravany nad Váhom; okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol Ružencovej Panny Márie, okolo r. 1873 – dostavba pedála.
Moravské Lieskové; okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1866 – jednomanuálový organ (nezachoval sa).
Mostová; okres Galanta, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol Povýšenia sv. kríža, 1867 – jednomanuálový 13-registrový organ s pedálom (9+4).
Myjava; okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1869 – 1870 – dvojmanuálový 25-registrový organ s pedálom (12+6+7).
Myjava; okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1830 – dostavba pedála k nástroju V. Arnolda z r. 1795 (nezachoval sa).
Myjava-Turá Lúka; okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1854 – jednomanuálový 10-registrový organ spedálom (7+3), (zachoval sa s neskoršími úpravami).
Necpaly; okres Martin, Žilinský kraj, kostol ev. a. v. , okolo r. 1876 – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (9+3).
Nemšová; okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, rok postavenia neznámy – jednomanuálový organ s pedálom (zhorel v noci z 8. na 9. februára 1961).
Nitra; okres Nitra, Nitriansky kraj, Katedrála sv. Emeráma, 70. roky – prestavba a rozšírenie organa.
Nitra; okres Nitra, Nitriansky kraj, r. kat. kostol (františkánsky), 1868 – oprava.
Nitrianska Streda; okres Topoľčany, Nitriansky kraj, kostol ev. a. v., 1880 – jednomanuálový 9-registrový organ s pedálom (7+2).
Nové Mesto nad Váhom; okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, r. kat. farský (pôvodne prepoštský) Kostol Narodenia Panny Márie, 1865 – 1866 – prestavba dvojmanuálového organa Jana Výmolu ml.
Oponice; okres Topoľčany, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Petra a Pavla apoštolov, 1869 – jednomanuálový 11-registrový organ s pedálom (8+3), (zachoval sa s neskoršími úpravami).
Öskü (Maďarsko); kostol ev. a. v., 1874 – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (6+2).
Palárikovo; okres Nové Zámky, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jána Nepomuckého, 1854 – jednomanuálový organ s pedálom (r. 1950 bol nahradený Tattingerovým dvojmanuálovým nástrojom, v ktorom sa nachádzajú viaceré pôvodné registre).
Pezinok-Grinava; okres Pezinok, Bratislavský kraj, kostol ev. a. v. (pôvodne ev. a. v. kostol v Modre-Kráľovej), 1875 – jednomanuálový 11-registrový organ s pedálom (8+3).
Piešťany; okres Piešťany, Trnavský kraj, bližšie neurčený kostol, pred r. 1838 – oprava.
Pobedím; okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 1879 – jednomanuálový organ s pedálom (zachovala sa len organová skriňa a časť píšťalového materiálu).
Podolie; okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Juraja, prvá polovica 40. rokov 19. stor. (zachovala sa upravená skriňa – nástrojovú časť r. 1947 vymenil pravdepodobne F. Tattinger).
Považany; okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Povýšenia sv. kríža, pred r. 1838 – pôvodne jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (6+2), dnes je čiastočne prestavaný a rozšírený o II. manuál.
Prietrž; okres Senica, Trnavský kraj, kostol ev. a. v., 1865 – jednomanuálový organ s pedálom (zachovala sa len časť píšťalového materiálu).
Radošovce; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Anny, 1849 – jednomanuálový 9-registrový bezpedálový nástroj.
Rohov; okres Senica, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, prvá polovica 70. rokov 19. stor. – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (6+2).
Selec; okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Bartolomeja apoštola, 1882 – 1883 – jednomanuálový 7-registrový bezpedálový organ.
Senica; okres Senica, Trnavský kraj, bližšie neurčený kostol, pred r. 1830 – oprava (podrobnosti chýbajú).
Senica; okres Senica, Trnavský kraj, kostol ev. a. v., 1867 – výmena niekoľkých registrov, chromatizovanie spodnej oktávy, nový hrací stôl.
Sereď; okres Galanta, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jána Krstiteľa, 1875 – oprava jednomanuálového organa V. Arnolda z r. 1784 (nezachoval sa).
Siladice; okres Hlohovec, Trnavský kraj, r. kat. Kostol Všetkých svätých, prvá polovica 70. rokov – 5-registrový bezpedálový nástroj.
Skalica; okres Skalica, Trnavský kraj, kostol ev. a. v., 1841 – jednomanuálový organ s pedálom (v rokoch 1896 – 1897 ho prestaval a rozšíril o II. manuál G. A. Molnár, pričom použil pôvodnú skriňu, ako aj väčšinu pôvodných registrov).
Sládkovičovo; okres Galanta, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie Nanebovzatej, 1866 – dvojmanuálový 18-registrový organ s pedálom (8+5+5).
Smrdáky; okres Senica, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Martina z Tours, okolo r. 1862 – pôvodne jednomanuálový 6-registrový bezpedálový nástroj (pedál bol pristavaný r. 1897).
Sobotište; okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1838 – 1839 – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom; 1879 – oprava organa a nový samostatný hrací stôl (zanikol r. 1925).
Stará Lehota; okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša, pravdepodobne 60. roky – jednomanuálový 7-registrový organ s pedálom (6+1); nie je známe, či je pedál pôvodný.
Stará Turá; okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1874 – dvojmanuálový pôvodne 17-registrový organ s pedálom (7+5+5), neskôr rozšírený o 1 register na I. manuáli.
Stupava; okres Malacky, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Štefana Kráľa, 1858 – zásadná prestavba dvojmanuálového organa.
Tab (Maďarsko); kostol ev. a. v., 1874 – jednomanuálový 9-registrový organ s pedálom (7+2).
Topoľnica; okres Galanta, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Štefana Kráľa, 50. roky – jednomanuálový 6-registrový bezpedálový nástroj.
Trebatice; okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Štefana, 1862 – jednomanuálový 8-registrový bezpedálový nástroj.
Trenčín; okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Narodenia Panny Márie, 1863 – stavba organa do staršej skrine (nezachoval sa).
Trenčín; okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Anny, 1864 – stavba organa (nezachoval sa).
Trenčín; okres Trenčín, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1864 – stavba organa (nezachoval sa).
Trnava; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. Katedrála sv. Jána Krstiteľa, druhá polovica 70. rokov – dvojmanuálový 18-registrový organ s pedálom (8+5+5).
Veľké Leváre; okres Malacky, Bratislavský kraj, Habánska kaplnka, koniec 40., resp. začiatok 50. rokov – 4-registrový pozitív.
Veľké Leváre; okres Malacky, Bratislavský kraj, kostol ev. a. v., 1870 – jednomanuálový 6-registrový bezpedálový nástroj.
Veľké Úľany; okres Galanta, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 50. roky – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (9+3).
Veľké Zálužie; okres Nitra, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol Všetkých svätých, pred r. 1867 – jednomanuálový organ s pedálom (nezachoval sa).
Viničné; okres Pezinok, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Filipa a Jakuba apoštolov, 50. roky – jednomanuálový 10-registrový organ s pedálom (8+2).
Vrbovce; okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1853 – jednomanuálový 13-registrový organ s pedálom (9+4), 1880 – nový samostatný hrací stôl pred soklom organovej skrine.
Vysoká pri Morave; okres Malacky, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Ondreja, 1846 – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (9+3).
Zemianske Podhradie; okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1869 – stavba nového organa, podrobnosti chýbajú (nezachoval sa).
Žlkovce; okres Hlohovec, Trnavský kraj, r. kat. Kostol Sedembolestnej Panny Márie, pravdepodobne 60. roky 19. stor. – jednomanuálový 6-registrový bezpedálový nástroj.
Autor textu: Marian Alojz Mayer
Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)
© Hudobné centrum 2024 www.hc.sk
