Dunajská Lužná – Jánošíková – Kostol Povýšenia Svätého Kríža
[Mooser, Moser, Mózer, Moozer; Ludwig, Lajos]
* 30.1.1807, Viedeň
† 22.5.1881, Hatvan (Maďarsko)
Narodil sa v rodine organára Petra A. Moosera. Organárstvu sa vyučil u otca. Po jeho smrti r. 1823 sa ako šestnásťročný vydal na vandrovku. Od r. 1830 bol pri vojsku, odkiaľ ho prepustili až r. 1840. Ešte pred skočením vojenskej služby sa oženil. Usadil sa v Salzburgu (Rakúsko). Jeho synovia Carl a Joseph sa vyučili za organárov a pracovali spoločne s ním. V dielni mu však pomáhala aj dcéra Jozefa. Vzhľadom na početné objednávky z Uhorska od 50. rokov 19. storočia si po manželkinej smrti (26. septembra 1863) otvoril pobočku v Egri, kde sa r. 1863 stal čestným mešťanom. Od r. 1878 mu vážne zdravotné ťažkosti znemožnili pokračovať v práci.
Ludwig Mooser založil v Salzburgu významnú organársku dielňu, kde pracovalo okolo desať zamestnancov. Príležitostne priberal aj ďalších pomocníkov, takže niekedy zamestnával 18 až 20 ľudí.
V dielni vzniklo približne 180 až 200 nástrojov vrátane mnohých dvojmanuálových a niekoľkých trojmanuálových organov. Objednávky prichádzali z celého Rakúsko-Uhorska, ale Mooser pracoval aj za hranicami, napríklad v Rusku. Niekoľko opusov postavil i na Slovensku. Trojmanuálový organ zhotovil pre r. kat. Kostol sv. Jakuba v Levoči, dvojmanuálové organy pre r. kat. kostoly v Dunajskej Lužnej-Jánošíkovej a v Šamoríne, jednomanuálove organy s pedálom pre r. kat. kostol v Galante, pre gymnaziálny kostol v Levoči a pre ev. a. v. kostol v Kunovej Teplici. Jednomanuálový organ postavil pre r. kat. kostol v Hamuljakove a pravdepodobne aj pre r. kat. kostol v Banskej Bystrici-Štefultove.
Mooser často meškal s dokončením prác, napríklad stavba trojmanuálového organa v Kostole sv. Jakuba v Levoči sa predĺžila o 12 rokov. Vyrábal výlučne nástroje s mechanickými traktúrami. Ani pri stavbe najväčších organov (Ostrihom Esztergom, 1854 – 1856, 49 registrov; Eger, 1864, 52 registrov; Levoča, 1864 – 1877, 32 registrov) nepoužíval barkerovú páku, ktorá by uľahčila chod hracej traktúry, a to napriek tomu, že s ňou mal problémy aj pri menších organoch. V nástrojov sa vyskytujú prevažne zásuvkové vzdušnice, kužeľkové vzdušnice sa objavujú iba výnimočne (napr. na treťom manuáli v Ostrihome Esztergom). Občas postavil pedálové registre na ventilové vzdušnice (Dunajská Lužná-Jánošíková).
Najväčšie organy sú umiestnené v jednej organovej skrini. Menšie dvojmanuálové alebo jednomanuálové nástroje sú niekedy rozdelené do dvoch zrkadlových skríň. Pritom je zaujímavé, že pri dvojmanuálových organoch sa v jednej skrini spravidla nachádza vzdušnica hlavného stroja a v druhej skrini vzdušnica druhého manuálu. Pri jednomanuálových nástrojoch s pedálom, postavených do dvoch skríň, je v jednej z nich vzdušnica pedálu a v druhej vzdušnica manuálu.
Dunajská Lužná – Jánošíková – Kostol Povýšenia Svätého Kríža
Kunova Teplica – kostol ev. a. v.
Banská Štiavnica-Štefultov; okres Banská Štiavnica, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol sv. Joachima a Anny, 60. – 70. roky 19. stor. – pravdepodobne jednomanuálový organ s pedálom (bližšie údaje chýbajú). Zachovala sa len organová skriňa.
Dunajská Lužná-Jánošíková; okres Senec, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol Povýšenia sv. Kríža, druhá polovica 60. rokov 19. storočia – dvojmanuálový 12-registrový organ s pedálom (6+4+2).
Galanta; okres Galanta, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Štefana Kráľa, 60. roky 19. storočia – pôvodne jednomanuálový organ s pedálom (bližšie informácie chýbajú). Zachovala sa len organová skriňa a Bednárove vzdušnice.
Hamuljakovo; okres Senec, Bratislavský kraj, r. kat. Kostol Svätého Kríža, 1870 – pôvodne pravdepodobne 5-registrový bezpedálový nástroj, neskôr rozšírený o jeden manuálový register. Posledné zbytky nástroja sa nachádzajú v r. kat. kostole v Kalinkove.
Kunova Teplica; okres Rožňava, Košický kraj, kostol ev. a. v., okolo r. 1865 – jednomanuálový 10-registrový organ s pedálom (7+3).
Levoča; okres Levoča, Prešovský kraj, r. kat. Kostol sv. Jakuba, 1864 – 1877 – trojmanuálový organ, postavený do upravenej organovej skrine z prvej polovice 17. storočia (nástroj zanikol pri novostavbe organa firmou Rieger v rokoch 1931 – 1932).
Levoča; okres Levoča, Prešovský kraj, r. kat. Kostol sv. Ladislava (bývalý gymnaziálny kostol), 70. roky 19. storočia – jednomanuálový 10-registrový organ s pedálom (7+3), postavený do starej organovej skrine z konca 17. storočia (dnes v organovej skrini stojí nástroj J. Gunu).
Šamorín; okres Dunajská Streda, Trnavský kraj, r. kat. farský kostol, okolo r. 1865 – dvojmanuálový organ s pedálom (po viacerých prestavbách sa zachovala len organová skriňa a časť píšťalového materiálu).
Autor textu: Marian Alojz Mayer
Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)
© Hudobné centrum 2024 www.hc.sk
