[Andrej, Andreas]
* dátum neznámy, pravdepodobne Rajec
† dátum neznámy, pravdepodobne Rajec
Brat Jána Pažického st.
Široko rozvetvená organárska rodina z Rajca. V chýrnej organárskej dielni, ktorú založili bratia Ondrej a Ján, a ktorá fungovala minimálne od r. 1757 až do 90. rokov 19. storočia, pracovalo niekoľko generácií organárov Pažických. Z ďalších organárov tohto rodu je známy Martin Pažický (1752 – 1834), Juraj Pažický a napokon bratia Ján a Peter. Ich prácami sa fungovanie plodnej dielne okolo r. 1890 zavŕšilo. Žiaľ, k jednotlivým členom dielne chýbajú bližšie životopisné údaje, najmä údaje z matrík. Často sa nedá ani presne určiť, kto z nich dielo postavil. Z uvedených dôvodov hodnotíme prácu dielne spoločne.
Zakladatelia dielne, bratia Ján a Ondrej Pažickí, boli pôvodne nájomcami vodnej píly. Aj keď pramene často uvádzajú, že boli samoukovia, je ťažké uveriť, že by to mohla byť pravda. Nástroje, ktoré vyšli z ich dielne, totiž rýchlo a citlivo reagovali na rôzne novinky a trendy nielen v dispozíciách a technickom riešení, ale aj v architektonickom a výtvarnom poňatí. Niektoré indície naznačujú, že Pažickí sa mohli učiť u františkánskeho organára Peregrina Wernera. Nasvedčuje tomu nielen rovnaké zdobenie prospektových píšťal na prvých opusoch (Kovarce, Ladce) či mimoriadna obľuba disponovania kvínt v polohe 2 2/3´ a 1 1/3´ aj v malých organoch, ale v neposlednom rade i mimoriadnu úcta, ktorej sa tešili františkáni v rodine Pažických.
O činnosti dielne sa zachovalo nezvyčajné množstvo informácií vďaka publikovaniu zápiskov z dielenskej knihy pod názvom Specificatio Contractuum. Vnútorný nadpis dielenskej knihy znie: „Poznamenanie roboty ke cti a chwále Božskej, Blahoslawenej Panne Marii a wssetkym Božím Swätým a ponajprwej ke cti a chwále sw. Jánu Nepomuckému.“ Podľa dielenskej knihy prvým nástrojom, ktorý vznikol v rajeckej dielni, bol trojregistrový pozitív z r. 1757. Výnimočne sa neuvádza, komu bol určený. Z rajeckej dielne vyšlo do r. 1875 viac ako 180 nástrojov rôznej veľkosti. Tento počet však bol určite väčší, lebo v dielenskej knihe neboli zapísané všetky nástroje. Navyše autor, ktorý uverejnil Specificatio Contractuum v Katolíckych novinách 1875, sa nevenoval početným opravám organov, ktoré vraj boli v dielenskej knihe takisto zaznamenané. Žiaľ, tá je v súčasnosti nezvestná.
Základom dispozícií hlavných strojov dvojmanuálových organov, postavených v druhej polovici 18. storočia, je obyčajne dôsledne vybudovaný principálový zbor od osem- po dvojstopovú polohu vrátane Kvinty 2 2/3´ a Mixtúry (výnimočne môže byť principálový rad v štvorstopovej polohe nahradený Flautou špicatou 4´, napr. v Modre). S vyššie položenými samostatnými registrami, ako Superoktáva 2´, sa na hlavných strojoch dvojmanuálových nástrojov nestretávame. Mixtúra ani v najväčších nástrojoch nemala viac ako štyri zbory. Zachované sú Mixtúry v Pruskom a v Močenku. Odlišná je situácia pri menších bezpedálových, 8- až 10-registrových nástrojoch, ktoré boli v tej dobe obľúbené. Zachovali sa napríklad v r. kat. kostole v Kovarciach, v Borovciach, v Čataji, v Slažanoch a v Jazernici. V nich môže byť principálový zbor tiež zastúpený už od základnej, teda osemstopovej polohy, ako je to v Kovarciach a v Slažanoch. V Borovciach, v Čataji a v Jazernici principálový zbor začína až štvorstopovou polohou.
V najmenších, 5- či 4-registrových nástrojoch začína principálový zbor až dvojstopovou polohou. Pri 5-registrových nástrojoch nadväzujú na Principál 2´ principálové registre v polohe 1 1/3´ a 1´, pri 4-registrových je už len jeden principálový rad. Zo 4-registrových nástrojov sa zachoval len pozitív v Abramovej. Má dispozíciu typickú pre koniec 18. storočia: Copula maior 8´, Copula minor 4´, Principál 2´ a Oktáva 1´. V starších 4-registrových pozitívoch mohla byť namiesto Oktávy 1´ disponovaná malá Kvinta 1 1/3´. V prvom období tvorby postavili v dielni aj niekoľko skutočne miniatúrnych, len trojregistrových pozitívov. Podľa dielenskej knihy patril medzi ne aj vôbec prvý nástroj, ktorý bol postavený r. 1757. Ďalšie trojregistrové nástroje zhotovili do Lančáru (1760), do Prečína (1762) a do Starej Turej (1763 – 1764). V neskoršom období už také malé nástroje nestavali. Z trojregistrových pozitívov sa nezachoval ani jeden, predpokladáme dispozíciu Copula maior 8´, Copula minor 4´ a Principál 2´.
Na pozitívoch dvojmanuálových organov je principálový zbor zastúpený minimálne Principálom 4´ (Pruské, Modra, Močenok, Višňové) a Oktávou 2´. V prípade viac ako 4-registrových pozitívov môže byť disponovaná ešte malá Mixtúra (vo Višňovom dvojradová), prípadne môže byť nahradená Superoktávou 1´ (napr. v Pruskom – repetuje na d2). Na pozitíve v Modre takisto chýbala Mixtúra, okrem Principálu 4´ a Oktávy 2´ tu z registrov principálov bola ešte malá Kvinta 1 ?´ a navyše Fl. Picolo 1´.
Z neprincipálových registrov je pravidelné disponovanie dvojice krytých drevených registrov, Copuly maior 8´ a Copuly minor 4´. V najmenších nástrojoch zastupujú principálové registre v osem- a štvorstopovej polohe, nechýbajú ani v nástrojoch, kde je Principál disponovaný od osemstopovej polohy (napr. v Kovarciach alebo v Slažanoch). Vyskytujú sa aj v neskôr postavených nástrojoch (napr. v r. kat. kostole v Kamennej Porube, v r. kat. kostole v Čičmanoch, v r. kat. kostole v Slopnej). V dvojmanuálových nástrojoch sú dôsledne disponované na pozitívy, napr. v Pruskom (Copula 8´, Flauta minor 4´), v Močenku (Flauta maior 8´, Flauta minor 4´) alebo vo Višňovom (Flauta maior, Flauta minor).
Často sa stretneme s Kvintadénou 8´, a to nielen vo väčších organoch na hl. strojoch (Pruské, Modra), ale aj v menších (Borovce, Čataj – pôvodne Drahovce). V spodnej oktáve spravidla nemá vlastné píšťaly, využíva píšťaly blízko stojaceho registra v osemstopovej polohe: v Borovciach a v Čataji v rozsahu C – H, spoločné s Krytom 8´; v Pruskom v rozsahu C – h0 , spoločné so Salicionálom 8´. Vlastné píšťaly bývajú užšie, menzúrované, kryté kovovými klobúkmi, so skriňovými bradami. Od 90. rokov sa však Kvintadény prestávajú objavovať. Sporadicky sa Kvintadéna môže opäť objaviť v nástrojoch z posledného obdobia tvorby (napr. v organe postavenom r. 1879 pre r. kat. kostol v Slopnej). Tu má Kvintadéna 8´ píšťaly C, E, G, resp. D, F, A drevené kryté – spoločné v Krytom 8´; od B, resp. H užšie menzúrované cylindrické píšťaly z organového kovu, kryté klobúkmi z rovnakého materiálu. Kovové píšťaly majú skriňové brady (v diskante neprezreté), polkruhové lábiá, výrez vysoký oblúkový (akoby dodatočne zvyšovaný). Veľkej obľube sa tešili aj Portunály, a to nielen v osemstopovej, ale aj štvorstopovej polohe (napr. v Močenku).
V dielni sa stavali aj v 18. storočí registre s lievikovitým tvarom korpusov píšťal (napr. register Dulciana 4´ v Čataji.)
Výchvevné registre v prvých väčších organoch v Pruskom alebo v Modre ešte chýbajú, v nástrojoch z 90. rokov 18. storočia sú však už zastúpené. V Močenku na hlavnom stroji register Vox humana 8´ v rozsahu C – e0 využíva píšťaly Principálu 8´, od f0 má vlastné cylindrické otvorené píšťaly z organového kovu, principálovej menzúry. Píšťaly v rozsahu fis1 – cis3 stoja v horných častiach etážových polí č. 2 a č. 4 prospektu (nové píšťaly z r. 1976). Píšťaly sú ladené do výrazného chvenia k Principálu 8´. Aj vo Višňovom je na hlavnom stroji register Vox humana 8´. Je zaujímavé, že v neskoršom období sa môžeme s Vox humana 8´ stretnúť aj na jednomanuálových organoch. Napríklad v nástroji pre r. kat. kostol v Skačanoch (1811) nemá Vox humana 8´ v rozsahu C – fis0 vlastné píšťaly (znejú píšťaly Principálu 8´); od g0 po h0 má vlastné nepôvodné zinkové píšťaly principálovej menzúry, ktoré stoja za registrom Principál 8´; v rozsahu od c1 po d2 je 15 nepôvodných zinkových píšťal bez brád v troch stredných píšťalových poliach prospektu; od dis2 po c3 vnútri. Píšťaly sú ladené do chvenia k Principálu 8´. Register sa ovláda registrovým manubriom, ktoré je teraz chybne označené ako Oktáva 8. V organe, ktorý bol postavený r. 1845 pre r. kat. kostol v Prenčove, je Vox humana register principálovej menzúry vybudovaný len od c0; píšťaly c0, cis0, d0, dis0 sú drevené otvorené, od e0 z organového kovu. Pôvodne bol register určite ladený do chvenia.
V oblasti rozsahov manuálových a pedálových klaviatúr sa nástroje až do 90. rokov 18. storočia nevymykajú zaužívaným zvyklostiam, teda na manuáloch majú rozsah C – c3 s krátkou spodnou oktávou. Pedálový rozsah je spravidla C – a0 s krátkou spodnou oktávou – 18 klávesov a tónov. Od 90. rokov však nástroje pre významnejšie lokality (Močenok, Liptovský Hrádok, Višňové) majú manuálovú klaviatúru v diskante vybudovanú až po f3, čím na Slovensku predbehli vývoj o niekoľko desaťročí!
Je zaujímavé, že nástroje Pažických z druhej polovice 19. storočia naopak ďaleko zaostávajú za štandardnými rozsahmi typickými pre danú dobu – v basovej polohe majú krátku spodnú oktávu a v diskante sú vystavané len po c3! Pedálové rozsahy sú obyčajne od C po a0 s krátkou spodnou oktávou, 18 klávesov a tónov.
Pri architektonickom stvárnení dvojmanuálových organov sa uplatňujú aj tradičné riešenia s pozitívom v zábradlí chóru, preferované sú však netradičné riešenia s pozitívom ako spodným strojom. Úplnou novinkou sú tzv. frontálne prospekty, ktoré sú na Slovensku známe jedine z tvorby rajeckej dielne. Unikátne sú organy s frontálnym prospektom a horným pozitívom (Modra, r. kat. Kostol sv. Jána Krstiteľa), resp. korunným pozitívom (Liptovský Hrádok, r. kat. kostol).
Aj keď z nástrojov pochádzajúcich z rajeckej dielne medzičasom mnohé zanikli, predsa sa zachovalo dosť pozoruhodných prác. Mnohé stoja doslova pred zánikom a ak sa nepodniknú účinné, rýchle kroky na ich záchranu, v krátkom čase budú patriť definitívne minulosti, tak ako mnohé významné opusy nielen z tejto dielne (spomeňme aspoň dvojmanuálový dvadsaťregistrový organ pre r. kat. Kostol sv. Jána Krstiteľa v Modre, z r. 1780 – z impozantného nástroja sa zachovala už len prázdna organová skriňa, hoci ešte donedávna v nej stáli aj vzdušnice a zachované boli i trosky klaviatúr so zvyškami traktúr...).
Nezachoval sa ani najväčší organ z rajeckej dielne, 25-registrový nástroj postavený r. 1785 pre r. kat. farský kostol v Dubnici. Organ nezanikol pri živelnej katastrofe, ale r. 1948 musel uvoľniť miesto „modernému“ organu. Žiaľ, nástroj zanikol bez dokumentácie! Ako pamiatka sa zachovala aspoň jedna nekvalitná fotografia.
Identifikované lokality (názvy v zátvorkách uvedené kurzívou pochádzajú z dielenskej knihy):
Abramová (do Abrahámovej); okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Kozmu a Damiána, 1770 – 4-registrový pozitív za 48 zlatých.
Báb (do Bábu); okres Nitra, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Imricha, 1774 – 9-registrový nástroj (nezachoval sa).
Beckov (do Beckowa Frantisskánom); okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, Kostol sv. Jozefa pestúna (františkánsky), 1780 – 12-registrový organ s pedálom za 400 zlatých.
Blatné (do Šarfie); okres Senec, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Vojtecha, 1775 – 1776, 17-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).
Bobot (do Bobota); okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša, 1802 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).
Borčany (do Borčan); okres Bánovce nad Bebravou, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Gála biskupa, 1849 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Borovce (do Borowiec); okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. kostol, 1768 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa, bol zrejme postavený v starom r. kat. kostole).
Borovce; okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Vavrinca , 1784 – 8-registrový nástroj (pre nový kostol stavaný v r. 1777 – 1781).
Branč (na Berenč); okres Nitra, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol Návštevy Panny Márie, 1811 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).
Brezno (do Brezna); okres Brezno, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie, 1787 – 21-registrový organ za 1 200 zlatých (zachovala sa len organová skriňa).
Brodno (do Brodna); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Všetkých svätých 1810 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).
Bystričany (do Bystričan); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Najsvätejšej Trojice, 1855 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Bzince pod Javorinou (do Bziniec); okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, kostol neznámy, 7-registrový nástroj (nezachoval sa).
Cabaj-Čápor, časť Cabaj (do Cabaja); okres Nitra, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol Najsvätejšej Trojice, 1832 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Cífer (do Cífera); okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. filiálny Kostol sv. Petra a Pavla, 1776 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Čachtice (do Čachtíc); okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Ladislava, 1773 – 12-registrový organ s pedálom (zachovala sa upravená organová skriňa).
Čataj (do Drahowiec); okres Senec, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Margity, 1786 – 10-registrový bezpedálový nástroj (pôvodne postavený pre r. kat. filiálny Kostol Návštevy Panny Márie v Drahovciach).
Čičmany; okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Nájdenia sv. Kríža, 1874 – 6-registrový nástroj.
Čimhová; okres Tvrdošín, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Imricha, začiatok 19. storočia, pôvodne pravdepodobne 10-registrový organ (zachovala sa organová skriňa, nástrojová časť zanikla v roku 1908 pri stavbe organu firmy Gebrüder Rieger).
Divina (do Diwiny gróf Šimokowi); okres Žilina, Žilinský kraj, 1780 – 9-registrový nástroj (nezachoval sa).
Dolná Marikova (do Marikowej); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Petra a Pavla, 1768 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Dolné Obdokovce (do Bodogu); okres Nitra, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa, 7-registrový nástroj (nezachoval sa).
Dolný Hričov (do Hričowa); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 1791 – 7-registrový organ (nezachoval sa).
Dolný Kubín (do Kubína); okres Dolný Kubín, Žilinský kraj, pravdepodobne r. kat. kostol v D. Kubíne, 1787 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Drahovce-Voderady; okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. Kostol Návštevy Panny Márie, 1770 – oprava.
Dražkovce (do Sw. Heleny v Turci); okres Martin, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Heleny, 1763 – 6-registrový pozitív za 70 zlatých.
Dubnica (do Kostola dubnického); okres Ilava, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jakuba apoštola, 1785 – dvojmanuálový 25-registrový organ za 1 500 zlatých (nezachoval sa).
Dubnica (do Dubnice grófovi); okres Ilava, Trenčiansky kraj, kaplnka v kaštieli, 1772 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Dvorany nad Nitrou (do Falkaš-Doworan); okres Topoľčany, Nitriansky kraj, r. kat. Kaplnka sv. Vendelína, 1769 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Ostrihom (do Ostrihoma) (Maďarsko); r. kat. kostol, 14-registrový organ (zachovala sa organová skriňa).
Ostrihom (do Ostrihomu slob. Král. Mesta) (Maďarsko); r. kat. kostol, 1789 – 18-registrový nástroj (zachovala sa organová skriňa).
Ostrihom (do Ostrih. pánu Koloničowi) (Maďarsko); 1789 – 6-registrový nástroj za 120 zlatých.
Fačkov (do Fačkowa); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša, 1775 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Francova Lhouta (Čechy); 1796 – za 200 zlatých.
Háj (do Hája katol); okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Kozmu a Damiána, 1848 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Háj (do Hája luteránom); okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, kostol ev. a. v., 1821 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Hlohovec (do Frajsstátu P.P. Frantiss); okres Hlohovec, Trnavský kraj, r. kat. Kostol Všetkých svätých (františkánsky), 1798 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Hont (na Hont) (Maďarsko); 1779 – 7-registrový nástroj za 220 zlatých.
Horná Mariková (do Modlatína); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jána Nepomuckého, 1861 – 7-registrový bezpedálový nástroj.
Horná Poruba (do Hornej Poruby); okres Ilava, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, 1837 – 7-registrový nástroj (zachovala sa len upravená organová skriňa).
Hrachovište (do Hrachowissťa); okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Návštevy Panny Márie, 1765 – 5-registrový nástroj (nezachoval sa).
Hrušovany (do Hrussowan); okres Topoľčany, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol sv. Martina, 1859 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Hubová (do Gombassa); okres Ružomberok, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Povýšenia sv. Kríža, 1821 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Chrenovec (do Chrenowca); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 1779 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).
Chtelnica (do Chtelnice); okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol Najsvätejšej Trojice, 1764 – 10-registrový nástroj s pedálom (nezachoval sa).
Chynorany (do Chynorin); okres Partizánske, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie Nanebovzatej, 1791 – 10-registrový nástroj (nezachoval sa).
Ilava (do Ilawy Trinitárom); okres Ilava, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Všetkých svätých, 1770 – 12-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).
Ipeľské Predmostie (do Hidwégu); okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj; r. kat. kostol, 1767 – 6- registrový nástroj (nezachoval sa).
Jazernica; okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Barbory, 1802 – 5-registrový pozitív.
Jelšava (Do jelssawy luteránom); okres Revúca, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1788 – 14-registrový organ (zachovala sa len organová skriňa).
Kamenná Poruba (do Kamenej Poruby); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. Kostol Všetkých svätých, 1825 – 6-registrový, pôvodne bezpedálový nástroj.
Kľačno (do Gajdle); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. farský kostol, 1788 – 10-registrový nástroj (nezachoval sa).
Kľačno (do Gajdla do kaplnky); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. Kaplnka Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, 1825 – 5-registrový pozitív.
Kláštor pod Znievom (do Klasstora do Turca); okres Martin, Žilinský kraj, r. kat. Kostol Panny Márie (premonštrátsky), 1825 – 10-registrový nástroj (nezachoval sa).
Klátova Nová Ves (do Klatovej Nowej Wsi); okres Partizánske, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov, 1825 – 5-registrový nástroj (nezachoval sa).
Kočín-Lančár, časť Lančár (do Lančáru); okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 1760 – 3-registrový nástroj (nezachoval sa).
Kolárovice (do Kolarowiec); okres Bytča, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša biskupa, 1874 – 14-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).
Kostolná-Záriečie (do Kostolnej Drietomej); okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. kostol, 1853 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa; mohlo ísť aj o r. kat. kostol v Drietomej).
Košeca (do Košáce); okres Ilava, Trenčiansky kraj, r. kat. farský kostol Panny Márie Nanebovzatej, 1854 – 13-registrový organ s pedálom (zachovala sa len upravená organová skriňa).
Kotešová (do Zemanskej Kotessowej); okres Bytča, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov, 1852 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Kovarce (do Kowariec); okres Topoľčany, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša biskupa, 1768 – 10-registrový, pôvodne bezpedálový nástroj za 470 zlatých.
Krajné (do Krajného luter.); okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1802 – 9-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).
Krakovany; okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša biskupa, 1771 – 12-registrový nástroj (nezachoval sa).
Kremnica (do Kremnice Frantisskánom); okres Žiar nad Hronom, Banskobystrický kraj, r. kat. Kostol sv. Františka Assiského (františkánsky), 1779 – 6-registrový nástroj za 50 zlatých.
Kremnica; okres Žiar nad Hronom, Banskobystrický kraj, bývalý r. kat. farský kostol (na námestí), 1800 – oprava Martin Pažický (kostol už zanikol).
Kšinná (do Ksinnej); okres Bánovce nad Bebravou, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Kozmu a Damiána, 1850 – 5-registrový nástroj (nezachoval sa).
Kysucké Nové Mesto (do Nowého Mesta na Kysucu); okres Kysucké Nové Mesto, Žilinský kraj, r. kat. Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, 1793 – 6-registrový nástroj za 100 zlatých.
Ladce (do Ladiec); okres Ilava, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Valentína (súčasť kaštieľa), 1769 – 7-registrový nástroj za 200 zlatých.
Lazany (do Lazian); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie Snežnej, 1790 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Lazy pod Makytou (do Láz); okres Púchov, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Narodenia Panny Márie, 1802 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Lednica (do Lednice); okres Púchov, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jána Nepomuckého, 1798 – 8-registrový nástroj (zachovala sa len organová skriňa).
Leopoldov (do Leopoldowa); okres Hlohovec, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Ignáca z Loyoly, 1798 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Lietava (do Lietawy); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Povýšenia sv. Kríža, 1763 – 1764 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Liptovský Hrádok; okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Navštívenia Panny Márie, 1795 – dvojmanuálový 24-registrový organ (zachovala sa len organová skriňa).
Liptovský Michal (do Sw.Michala); okres Ružomberok, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 1778 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).
Litkovce, (Litke, MR), (do Litkowiec); r. kat. kostol, 1782 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Lokca (do Orawy na Lokcu); okres Námestovo, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Najsvätejšej Trojice, 1792 – 10-registrový nástroj (nezachoval sa).
Lutiše (do Lutissi); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Štefana, 1795 – 5-registrový nástroj (nezachoval sa).
Makov (na Machov); okres Čadca, Žilinský kraj, r. kat. farský kostol, 1810 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Malinová (do Cáchu); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, pravdepodobne r. kat. kostol, 1769 – 4-registrový nástroj (nezachoval sa).
Malinová (do Cáchu); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. kostol, 1838 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Mníchova Lehota (do Michovej Lehoty); okres Trenčín, Trenčiansky kraj; r. kat. Kostol Najsvätejšej Trojice, 1798 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Močenok (do Močenku); okres Šaľa, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Klimenta, 1790 – dvojmanuálový 16-registrový organ (10+4+3) za 600 zlatých.
Modra (do Modry do katol kostola); okres Pezinok, Bratislavský kraj, r. kat. Kostol sv. Jána Krstiteľa, 1780 – dvojmanuálový 20-registrový nástroj postavený (zachovala sa len prázdna organová skriňa).
Mojtín (do Mojína); okres Púchov, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Cyrila a Metoda, 1875 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Moravany nad Váhom (do Morawan); okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol Ružencovej Panny Márie, 1778 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Moravské Lieskové (do Moravsko-Lieskowého); okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, pravdepodobne r. kat. kostol, 1798 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).
Mosty u Jablnkova (na Mosty do Sliezska) (Čechy); r. kat. kostol, 1808 – 6-registrový nástroj.
Motešice (do Motessíc); okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol Panny Márie (súčasť kaštieľa), 1798 – 9-registrový nástroj (nezachoval sa).
Nededza; okres Žilina, Žilinský kraj, 1778 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa). Nakoľko v lokalite v tej dobe nebol kostol ani kaplnka, nástroj musel byť určený pre kaštieľ alebo jednu z kúrií.
Nemšová (do Nemssowej); okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 1772 – 9-registrový nástroj (nezachoval sa).
Nesluša (do Neslusse); okres Kysucké Nové Mesto, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jána Nepomuckého, 1810 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Nesvady (do Naswadu); okres Komárno, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jozefa, 1792 – 10-registrový nástroj (nezachoval sa).
Nitra (do Nitry); okres Nitra, Nitriansky kraj, kostol neznámy, 1782 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).
Nitrianska Blatnica (do Šarfije na Radossinom pústowníkowi); okres Topoľčany, Nitriansky kraj, r. kat. Kaplnka sv. Juraja (v horách), 1769 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Nitrianske Pravno (do Nemeckého Prawna); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, neuvádza sa do akého objektu, 1768 – 4-registrový nástroj (nezachoval sa). Vo farskom kostole bol od r. 1729 dvojmanuálový organ od Martina Zorkovského).
Nová Bystrica (na Nowu Bystricu); okres Čadca, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Jána Krstiteľa, 1802 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).
Nové Mesto nad Váhom (do Nowého Mesta); okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, (nevieme, do ktorého objektu), 1788 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Nové Zámky (do Nowych Zámkow frantisskánom); okres Nové Zámky, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol sv. Františka Assiského (františkánsky), 1774 – 9-registrový nástroj (nezachoval sa).
Novoť (do Orawy na Nowoty); okres Námestovo, Žilinský kraj, r. kat. kostol, 1792 – (nezachoval sa).
Nýrovce (do Niru); okres Levice, Nitriansky kraj, pravdepodobne r. kat. kostol, 1783 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Oščadnica (do Ossčadnic); okres Čadca, Žilinský kraj, r. kat. Kostol Nanebovzatia Panny Márie, 1810 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).
Oravská Lesná (na Erdudku do Orawy); okres Námestovo, Žilinský kraj, r. kat. kostol, 1793 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).
Petrovice (do Petrovíc); okres Bytča, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Narodenia Panny Márie, 1848 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Plavecký Mikuláš; okres Malacky, Bratislavský kraj, r. kat. Kostol sv. Floriána, 1829 – ladenie nástroja.
Podbieľ (do Podbiela); okres Tvrdošín, Žilinský kraj, r. kat. kostol, 1784 – 5-registrový nástroj (nezachoval sa).
Podskalie (do Podskalia); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. kostol, 1772 – 1773 – 10-registrový nástroj (nezachoval sa).
Podvlk (do Podwlka),(Poľsko); r. kat. kostol, 1782 – 12-registrový nástroj (nezachoval sa).
Poruba (do Poruby) (predtým Nitrianska Poruba); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Mikuláša, 1790 – 6-registrový nástroj (na povale kostola sa našli posledné zvyšky organovej skrine).
Považská Bystrica (do Powažskej Bystrice); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. farský kostol, 1839 – 12-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).
Považská Bystrica-Považské Podhradie (do Podhradia); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. kostol alebo kaplnka v kaštieli, 1772 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Považská Bystrica-Považské Podhradie (do Podhradia); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. kostol, 1856 – 12-registrový organ (počas práce zhorel).
Považská Bystrica-Považské Podhradie (do Bystrického Podhradia); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. kostol, 1860 – 12-registrový nástroj (nezachoval sa).
Považská Bystrica-Zemiansky Kvašov (do Kwássowa); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Juraja, 1819 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Prečín (do Prenčína); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. kostol, 1762 – 3-registrový nástroj (nezachoval sa).
Prečín (do Prečína do kaplnky); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. kaplnka, 1776 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Prenčov (do Prenčowa); okres Banská Štiavnica, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša biskupa, 1844 – jednomanuálový 10-registrový bezpedálový nástroj.
Preseľany (do Preseran); okres Topoľčany, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Alžbety, 1858 – 11-registrový organ s pedálom (zachovala sa len organová skriňa).
Pruské (do Pruského do farnieho kostola); okres Ilava, Trenčiansky kraj, kat. farský Kostol sv. Petra a Pavla apoštolov, 1777 – dvojmanuálový 20-registrový organ (10+5+5) za 1 300 zlatých.
Pruské (pp. Frantisskánom w Pruskom do oltára – darmo); okres Ilava, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Juraja (františkánsky), 1777 – 6-registrový oltárny organ zadarmo (Pažickí ho len prestavali).
Pružina (do Pružiny); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Žofie, 1771 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Pružina; okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. Kaplnka Ružencovej Panny Márie, koniec 18. resp. začiatok 19. storočia – 4-registrový pozitív.
Púchov (do Púchava s pedálom); okres Púchov, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Všetkých svätých, 1796 – dvojmanuálový 16-registrový organ (nezachoval sa).
Púchov (do Púchova luteránom); okres Púchov, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1795 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Púchov-Horné Kočkovce (do Kočkowiec); okres Púchov, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Všetkých svätých, 1802 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Pusztaszabolcs (do Ostrihoma pp. Frantisskánom ku sw. Anne do starého organa positiw 6 m a do pedála aj nové mechy) (Maďarsko); 1778 – pôvodne dostavba pozitívu k organu vo františkánskom kostole v Ostrihome (Esztergom, Maďarsko) za 200 zlatých. Od r. 1941 sa organ nachádza v Pusztaszabolcsi.
Rajec (do Rajca); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Ladislava, 1771 – dvojmanuálový 23-registrový organ (postavený zadarmo, zachovala sa upravená organová skriňa).
Rajecká Lesná (do Fríwaldu); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Narodenia Panny Márie, 1825 – 10-registrový nástroj (nezachoval sa).
Rajecká Lesná (1866 rozwačssel a na pedal sa prerobil organ wo Fríwalde); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Narodenia Panny Márie, 1866 – zväčšenie organa (nezachoval sa).
Rimavská Sobota (do Rimavskej Soboty); okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jána Krstiteľa 1781 – 13-registrový nástroj (zachovala sa len organová skriňa).
Rosina (do Rosiny); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Kataríny, 1782 – 9-registrový nástroj (nezachoval sa).
Skačany (do Skačan); okres Partizánske, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Sv Juraja, 1811 – 12-registrový organ s pedálom (9+3).
Skalka nad Váhom (do Skaly); okres Trenčín, Trenčiansky kraj; r. kat. farský Kostol sv. Imricha, 1793 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Skýcov (do Skycowa); okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie Nanebovzatej, 1819 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Skýcov (do Skýcowa); okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj, (kaštieľ ?), 1849 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Sľažany (do Slažan); okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol Najsvätejšej Trojice, 1794 – 8-registrový bezpedálový nástroj za 240 zlatých, neskôr pristavaný pedál s jedným registrom.
Slopná; okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Ondreja, 1879 – 12-registrový organ s pedálom (9+3).
Slovenské Pravno (do Slowenského Prawna); okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Všetkých svätých, 1767 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Slovenské Pravno (do Prawna Slowenského); okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, kostol ev. a. v., 1785 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Sob (do Sobu) (Szob,Maďarsko); r. kat. kostol, dvojmanuálový 15-registrový organ (8+4+3).
Soblachov (do Soblahowa); okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša biskupa, 1841 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Sokolce (na Lak); okres Komárno, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol Povýšenia sv. Kríža, 1825 – 5-registrový nástroj (nezachoval sa).
Stankovany (do Stankowian); okres Ružomberok, Žilinský kraj, r. kat. kostol, 1798 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Stará Turá (do Starej Turej); okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie Nanebovzatej, 1762 – 10-regsitrový nástroj s pedálom (nezachoval sa).
Stará Turá (do Starej Turej); okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, kaplnka ?, 1763 – 1764 – 3-registrový nástroj (nezachoval sa).
Stránske (do Stránského); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Heleny, 1758 – 1759 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa, aj z kostola ostali len ruiny).
Strečno (do Strečna); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Žofie, 1847 – 10-registrový bezpedálový nástroj.
Súľov-Hradná, časť Súľov (do Súľowa); okres Bytča, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala, 1772 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Šterusy (do Šterus); okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Márie Magdalény, 1760 – 6-registrový nástroj za 80 zlatých.
Štiavnik (do Štiawníka); okres Bytča, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Františka Assiského, 1790 – 9-registrový nástroj (nezachoval sa).
Teplička nad Váhom (do Teplice); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Martina, 1810 – dvojmanuálový 18-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).
Terchová (na Terchowú); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Martina, 1759 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa, aj kostol zanikol okolo polovice 20. storočia).
Tesárske Mlyňany-Tesáre nad Žitavou (do Tesár); okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol Zvestovania Pána, 1811 – dvojmanuálový 17-registrový organ (zachoval sa len prospekt organovej skrine).
Toporec; okres Kežmarok, Prešovský kraj, pravdepodobne r. kat. kostol, 1784 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Trakovice (do Trakowíc k Trnave); okres Hlohovec, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Štefana kráľa, 1862 – 8-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).
Trenčianska Teplá (do Teplej Trenčanskej); okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Matúša apoštola, 1842 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Trenčianska Turná (do Turnej); okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Martina, 1795 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Trenčianske Mitice-Kostolné Mitice (do Mitíc); okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Juraja, 1802 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Trenčín-Orechové (do Orecowého); okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Štefana kráľa, 1783 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Turany (do Turian luteránom); okres Martin, Žilinský kraj, kostol ev. a. v., 1793 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Turany (do Turian kat); okres Martin, Žilinský kraj, r. kat. kostol, 1810 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Turčiansky Peter (do Sw. Petra v Turci); okres Martin, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Petra apoštola, 1785 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Tvrdošín (do Tvrdossína); okres Trvdošín, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Najsvätejšej Trojice, 1776 – dvojmanuálový 19-registrový organ s pedálom (ešte donedávna bola zachovaná organová skriňa).
Uhrovec (do Uhrowca); okres Bánovce nad Bebravou, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Zoslania Ducha Svätého, 1819 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).
Urmince (do Urmínca); okres Topoľčany, Nitriansky kraj, r. kat. kostol, 1840 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Valaská Belá (do Walašskej Belej); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 1835 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Varín (do Warína); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Najsvätejšej Trojice, 1802 – 13-registrový organ (nezachoval sa).
Veľké Dvorany (do Weľkých Doworan); okres Topoľčany, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol Narodenia Panny Márie, 1836 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Veľké Chlievany (do Chliewan); okres Bánovce nad Bebravou, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, 1802 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Veselé (do Weselého); okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Bartolomeja, 1767 – 10-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).
Viničné (do Šwancpochu mechy); okres Pezinok, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Filipa a Jakuba, 1776 – organové mechy za 45 zlatých.
Višňové (do Wyšňového); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša, 1797 – dvojmanuálový 20-registrový organ za 1 000 zlatých (10+6+4).
Višňové; okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša, 1801 – 1838 – realizoval viacero menších opráv Juraj Pažický.
Višňové; okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša, 1889 – 1890 – Ján Pažický, oprava organa.
Vrbové (do Wrbowého); okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Martina 1784 – 12-registrový organ (nezachoval sa).
Vrbové (do Wrbowého luteránom); okres Piešťany, Trnavský kraj, kostol ev. a. v., 1788 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).
Vrícko; okres Martin, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Bartolomeja apoštola, 1770 – 4-registrový nástroj (nezachoval sa).
Vrícko (do Wríckého); okres Martin, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Batolomeja apoštola, 1795 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).
Vysoká (na Wysokú); okres Banská Štiavnica, Banskobystrický kraj, r. kat. Kostol sv. Bartolomeja, 1791 – 10-registrový nástroj (nezachoval sa).
Zákopčie (na Zákopčie); okres Čadca, Žilinský kraj, r. kat. kostol, 1793 – 10-registrový nástroj (nezachoval sa).
Zavar (do Zawara); okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. kostol, 1825 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Zubrohlava; okres Námestovo, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Petra a Pavla apoštolov, pravdepodobne začiatok 19. storočia – organová skriňa pochádza pravdepodobne z dielne Pažických z Rajca.
Žilina (do Žiliny Jezuwitom); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Pavla (jezuitský), 1766 – 12-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).
Žilina; okres Žilina, Žilinský kraj, neznámy objekt, 1795 – mechy za 150 zlatých.
Žilina-Bytčica (do Bitčice); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Imricha, 1846 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).
Napokon uvádzame lokality, ktoré sa na základe zápisu nepodarilo jednoznačne identifikovať, pretože existuje viac lokalít s rovnakým názvom, alebo je názov veľmi skomolený.
1757 – prvý, len 3-registrový nástroj, nie je poznamenané, pre koho bol vyrobený.
Brezany (do Brezian); 1791 – 7-registrový nástroj.
Bystrica (do Bystrice); 1781 – 12-registrový.
Čierne? (do Černého); 1821 – 8-registrový nástroj.
Kojárovce (Do Kojárowiec); 1851 – 6-registrový nástroj.
Kostoľany (do Kostolan); 1761 – 8-registrový nástroj.
Krškany (do Keresskéň); 1811 – 7-registrový nástroj.
Krásno (do Krásna); 1794 – 6-registrový nástroj
Lúčky (na Lúčky); 1825 – 8- registrový nástroj.
Prenčín-Lehotka (do Prenčín-Lehotky); 1845 – 4-registrový nástroj.
Rakovice (do Rakowíc); 1806 – 12-registrový organ.
Rovné (do Rowného); 1762 – 1763 – 8-registrový nástroj.
Autor textu: Marian Alojz Mayer
Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)
© Hudobné centrum 2024 www.hc.sk