[Feringel, Vierengl; Johann]
* okolo 1710, miesto neznáme
† 26.3.1756, Bratislava
Miesto, kde sa vyučil za organára, nie je známe. Pôsobil v Bratislave, býval na dunajskom nábreží pri mestskom pivovare. Nestal sa bratislavským mešťanom (dobové zápisy v matrike zomrelých a aj kontrakt na opravu organa v Dóme sv. Martina ho uvádzajú ako „ein Orgelmacher“).
R. 1751 prestaval a rozšíril organ v bratislavskom Dóme sv. Martina. Tento dvojmanuálový organ, ktorý kanonické vizitácie označovali za mimoriadne veľký, zanikol pri regotizácii dómu. Zachoval sa len podrobný návrh na prestavbu z r. 1750. Mesto ako patrón kostola podpísalo kontrakt s Vierengelom 16. decembra 1750. Podľa neho sa zaviazal za 1 000 zlatých, ktoré boli splatné v troch splátkach, preladiť celý organ z „cornettového“ tónu na nižšie ladenie, nazývané Kirchen/: hof oder Semiton/. Toto preladenie sa podľa neho dalo uskutočniť buď presadením píšťal, alebo ich predĺžením. Ďalej sa zaviazal vyhotoviť celkom nový pozitív a opraviť a rozšíriť hlavný stroj o štyri tóny (Cis, Dis, Fis, Gis), čiže odstrániť „krátku“ spodnú oktávu a tak upraviť manuálový rozsah na C – c3 chromaticky, teda 49 klávesov a tónov. V pedáli k veľkému Subbasu alebo Bourdunu 16´, ktorý stál na vlastnej vzdušnici (Fundamente), mal pridať krytý Bourdun v osemstopovom tóne. Okrem toho mal pedál obohatiť o dva ďalšie registre, postaviť ich na vhodnú vzdušnicu a spojiť s veľkým pedálom. Tónový rozsah pedála ani názvy dvoch pridaných registrov sa v kontrakte neuvádzajú. Nový pozitív mal stáť v zábradlí chóru a jeho skriňa mala mať takú proporciu, aby priveľmi nezakrývala skriňu hlavného stroja. Kovové píšťaly starého pozitívu s piatimi registrami, z ktorých najväčší bol register Flauta 4´ (zrejme išlo o krytú Flautu v osemstopovej polohe, údaj v stopách sa týkal fyzickej výšky píšťaly C), sa mali takmer všetky preliať a urobiť znova. Podľa kontraktu dispozícia nového pozitívu bola takáto:
1. Principál 4´ – časť píšťal stála v prospekte. Register bol delený, v diskante v osemstopovej polohe, dve registrové manubriá
2. Oktáva 2´– v diskante dvojradová
3. Kvinta 3´ – delený register s dvoma registrovými manubriami, v diskante namiesto principálovo-menzúrovanej kvinty mali byť píšťaly Nassatu 3´ (pravdepodobne kryté)
4. Flauta 4´.
5. Mixtúra – päťradová
6. Dulcian 4´.
7. Bourdun 8´
8. Travers – dvojradový, hraný s Bourdunom a Dulcianom
9. Vox angelika – hraná k rôznym registrom, aj z horného (hlavného) stroja
Ďalej sa v kontrakte píše, že deväť registrov pozitívu má mať dvanásť registrových tiahiel. Ak berieme do úvahy, že dva registre boli delené a pozitív mal 11 registrových manubrií, dvanáste teda zrejme ovládalo jeden z dvoch tremulantov alebo vtáčí spev, i keď tieto registre sa spomínajú pri hlavnom stroji.
Hlavný stroj mal podľa kontraktu nasledujúcu dispozíciu:
1. Principál 8´ – v prospekte
2. Gams – Horn (Roh kamzičí) 8´
3. Coppel Major 8´ (krytý, pravdepodobne drevený register)
4. Rohr Flauten 4´ (Flauta rúrková)
5. Oktáva 4´
6. Kvinta 3´
7. Nassat 3´ (krytá flauta)
8. Moto maris (nesprávny názov pre Unda maris). Mal sa hrať s Principálom. Išlo zrejme o rad píšťal (pravdepodobne principálovej menzúry), ladený do chvenia.
9. Traviers – dvojradový register. Mal sa hrať s Rohom kamzičím (mohlo ísť napr. o obdobný register ako vo Weingartene, kde je Fl. travers zložená z Flauty rúrkovej 4´ a úzkomenzúrovanej Flauty 4´).
10. Mixtúra – sedemradová. K tomu sa mal pridať ešte terciový zbor.
11. Harmonia dulcis – trojradová. Pravdepodobne kornetová zostava. (Slabá, možno sláčiková, mixtúra by prichádzala do úvahy až v 19. storočí). Register sa mal používať s každým osemstopovým registrom, ako aj v plene.
12. Tremulant (pomalý). Mal sa hrať s jedným alebo dvoma registrami pri smútočných príležitostiach.
13. Tremulant (Forte) s rýchlou frekvenciou, na použitie k „plnému stroju“ !
14. Vtáčí spev (Vogelgesang) – zvuková hračka.
Uvedená dispozícia poukazuje vo viacerých bodoch na juhonemecké, prípadne talianske vplyvy.
Organ mal mať pedálovú a manuálovú spojku. Dostatočné množstvo vzduchu malo zabezpečovať 5 mechov (zrejme klinových). Vierengel mal prácu dokončiť za päť mesiacov a na dielo mala byť trojročná záruka. Pozlacovačské, rezbárske a stolárske práce na „mostíku“ a na kryte mechov mal zabezpečiť objednávateľ.
Podľa údajov z Historia Conventus bratislavských františkánov Vierengel postavil r. 1756 dvojmanuálový organ aj vo františkánskom kostole v Bratislave. Ale keďže zomrel 26. marca 1756, nie je isté, či organ pred smrťou dokončil. Z nástroja sa zachovala len prázdna skriňa „zadného“ pozitívu a prestavaná skriňa hlavného stroja.
Bratislava – Staré Mesto – Kostol Zvestovania Pána
Bratislava; okres Bratislava, Bratislavský kraj, Dóm sv. Martina, 1750 – prestavba a zväčšenie organa.
Bratislava; okres Bratislava, Bratislavský kraj, r. kat. Kostol Zvestovania Panny Márie (františkánsky), 1756 – stavba nového dvojmanuálového organa (nie je isté, či ho dokončil Vierengel).
Autor textu: Marian Alojz Mayer
Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)
© Hudobné centrum 2024 www.hc.sk