Organy a organári na Slovensku

Organy a organári na Slovensku

Georg Friedrich Steinmeyer

* 21.10.1819, Walxheim (Unterschneidheim-Walxheim im Ostalbkreis im östlichen Baden-Württemberg)
† 22.2.1901, Oettingen

BIO

Zakladateľ viacgeneračnej nemeckej organárskej firmy sídliacej v meste Oettingen v Bavorsku.

1. generácia - zakladateľ firmy bol Georg Friedrich Steinmeyer

2. generácia - syn zakladateľa Johannes Steinmeyer (* 27. júla 1857 Oettingen † 22. júla 1928 Oettingen)

3. generácia - syn Johannesa Steinmeyera – Hans (* 16. august 1889 Oettingen † 3. januára 1970 Oettingen)

Ďalšie generácie, teda 4. - Fritz Steinmeyer junior (1918 – 2008) a 5. generácia - Paul Steinmeyer (1933 – 2019) nás až natoľko nezaujímajú.

Zakladateľ dynastie organárov z Oettingenu sa najprv vyučil za stolára v dielni organára Aloysa Thomu. Tovarišskú skúšku zložil v roku 1838. V tej istej dielni sa následne vyučil za organára. Tovarišskú skúšku absolvoval v roku 1842. Odišiel na vandrovku, pracoval aj v dielni Franza Salesa Hechingera, ktorý sa oženil v Prešporku a tu istý čas aj pracoval. V rokoch 1843 – 1847 bol zamestnancom v známej firme Eberharda Friedricha Walckera. V roku 1847 sa osamostatnil a po úmrtí A. Thomu prevzal jeho dielňu. V roku 1851 zložil majstrovskú skúšku.

Organárska dielňa

V súvislosti s dlhodobejším zamestnaním u Walckera neprekvapuje, že jeho organy spočiatku majú vzdušnice s kužeľovými ventilmi. Výnimkou bol len opus 2 z roku 1849, ktorý mal zásuvkové vzdušnice. Čoskoro začal skúšať aj iné systémy vzdušníc s registrovými kancelami. Od roku 1879 aplikoval do traktúr väčších organov barkerove páky. Od roku 1891 badáme v jeho organoch masovejší príklon k pneumatickým traktúram. Od polovice 90. rokov 19. storočia sa veľmi rozšírili taškové vzdušnice s výpustkovými traktúrami, ktoré reagovali pomerne rýchlo a okrem toho boli veľmi spoľahlivé. Hlavnú zásluhu na ich zavedení mal syn zakladateľa Johann.  Od roku 1909 začali vo firme Steinmeyer používať elektrické traktúry, a to predovšetkým pri organoch s diaľkovými strojmi (Fernwerkmi), kvôli ich veľkej vzdialenosti od hracích stolov.  Firma sa najmä dispozíciami jednoznačne hlásila k Orgelbewegungu, a to od jeho začiatkov v Nemecku. Neplatilo to v oblasti aplikácie zásuvkových vzdušníc. Takéto vzdušnice sa začínajú objavovať v Steimeyerových nástrojoch od roku 1934. Vo väčšej miere sa presadili až po roku 1956. Zásuvkové vzdušnice mali aj trojmanuálový 48-registrový organ v Friedenskirche v Nürnbergu, op. 1908, a štvormanuálový 65-registrový organ v Matthäuskirche v Mníchove, op. 1900. Ich traktúry však boli ešte elektrické. Od roku 1959 mal už každý druhý novopostavený organ firmy Steimeyer zásuvkové vzdušnice a od roku 1960 sa už taškové vzdušnice nestavajú.a

Vo firme Steinmeyer postavili v rokoch 1848 (prvý opus) až do roku 2001 veľké množstvo organov, vrátane päťmanuálových, a popri nich aj početné harmóniá.

Ani jeden z tých nástrojov nebol určený na územie Slovenska. Napriek tomu evidujeme od firmy Steimeyer na našom území štyri nástroje. Na Slovensko sa dostali až po „nežnej revolúcií“, v 90. rokoch 20. storočia, alebo v prvých rokoch 21. storočia.

Najstarší z nich je dvojmanuálový, 12/11-registrový organ (5 + 4 + 3/2), ktorý stojí v ev. kostole v Bánovciach nad Bebravou. Ide o opus 1074 z roku 1910. Na lište medzi manuálovými klaviatúrami je biely firemný štítok s textom: G. F. Steinmeyer & Cie / kgl. Bay. Hof – Orgel & Harmoniumfabrik / Oettingen, Bayern“. Pred registrovými sklopkami vľavo je samostatný malý biely štítok s textom: „opus 1074 a za registrovými sklopkami ďalší s nápisom: 1910 (rok postavenia).b Ďalší Steinmeyerov organ na Slovensku je tiež dvojmanuálový, 15/14-registrový (6 + 5 + 4/3). Jeho opusové číslo je 1212. Postavený bol v roku 1914. Vľavo pred registrovými sklopkami má biely firemný štítok s textom: G. F. Steinmeyer & Co./ Kgl.bayer.Hof-Orgel-u.Harmoniumfabrik / Oettingen in Bayern. Pravdepodobne od roku 2004 stojí v ev. kostole v Prievidzi. Oba tieto nástroje boli postavené, keď firmu viedol Johannes Steinmeyer, syn zakladateľa. Majú vzdušnice s taškovými ventilmi a pneumatické výpustkové traktúry. Klávesové manuálové rozsahy sú C – g3, tónové rozsahy žalúziových strojov oboch nástrojov sú C – g4. Pedále oboch organov majú klávesové aj tónové rozsahy C – d1.

Dva trojmanuálové organy postavené v 50. rokoch 20. storočia, pochádzajú z obdobia, keď firmu viedol Hans Steinmeyer (3. generácia). Väčší z organov bol pôvodne postavený v Nemecku v roku 1953 ako opus 1841 pre Hochschule für Kirchenmusik Bayreuth. Označený je na obdĺžnikovom kovovom firemnom štítku vygravírovaným textom: G. F. Steinmeyer & Co. / Orgel und Harmoniumbau / Oettingen ‹Bayern› / Opus 1841 --- 1953. Na Slovensko bol prevezený v roku 1994 a v roku 1995 bol postavený v ev. kostole v Bratislave-Petržalke. Má 38/34 registrov (9 + 7 + 11 + 11/7).d Menší z nich – trojmanuálový 32/28-registrový Steinmeyerov organ v súčasnosti stojí v Novom ev. a. v. kostole v Bratislave (8 + 8 + 6 + 10/6).d Na hracom stole nie je firemný štítok, neznámy je aj rok výroby, nevieme ani pre akú lokalitu bol organ určený pôvodne.

Autor textu: Marian Alojz Mayer

POZNÁMKY