[Zimmer, Cimmer, Andreas, András]
* 29.07.1800, Vyšší Brod (Česká republika, okres Český Krumlov)
† okolo 1857, miesto neznáme
Vyučil sa u viedenského organára Friedricha Deutschmanna vo Viedni. V jeho dielni pracoval Zimmer aj po vyučení. Na Slovensko prišiel začiatkom 20. rokov 19. storočia v súvislosti s pracovnými aktivitami Fr. Deutschmanna na území Slovenska. Najprv pracoval na stavbe nového dvojmanuálového organa v ev. a. v. kostole v Spišskej Novej Vsi (1822 – 1823), neskôr na dostavbe dvojmanuálového organa pre ev. a. v. kostol v Matejovciach (1822 – 1824). V Matejovciach pracoval Deutschmann spolu s dvoma pomocníkmi, jedným z nich bol Andrej Zimmer a druhým Weitz. Obaja pomocníci dostali od zboru po dokončení organa ako diškrétiu po 10 zlatých. V Matejovciach sa Zimmer zoznámil s Rosinou Pollay, s ktorou sa 21. januára 1826 oženil.
Organársku dielňu si otvoril v mestečku Matejovce. Prvou známou Zimmerovou prácou na Slovensku je oprava organa v ev. a. v. kostole v Kameňanoch v r. 1830. Z 28. februára 1831 sa zachoval kontrakt na stavbu jednomanuálového bezpedálového organa pre ev. a. v. kostol v Tvarožnej. Najmä v prvom období tvorby pracoval aj na území dnešného Poľska (Galicii) čo potvrdzuje aj oprava nástroja v Kaplnke Márie Magdalény v Nowej Białej v r. 1832 – 1833. V r. 1836 presťahoval Andrej Zimmer dielňu na krátku dobu do Spišskej Novej Vsi. Čoskoro nato dielňu definitívne presťahoval do Levoče, kde sa už v r. 1838 stal mešťanom. Dielňa tu pracovala až do predčasnej Zimmerovej smrti. Andrej Zimmer zomrel náhle na doteraz neznámom mieste pred r. 1857.1
1 Listom datovaným 12. júna 1857 informoval r. kat. farár v Jelšave ev. a. v. farára v Rožňane o úmrtí Andreja Zimmera.
Zimmerova dielňa nepatrí k veľkým dielňam. Stavali sa v nej prevažne malé, jednomanuálové nástroje, väčšinou bezpedálové. Dvojmanuálový organ z jeho dielne nie je známy. Venoval sa aj prestavbám a opravám starších nástrojov a stavbe klavírov. Zimmer si vytvoril osobitý štýl, čo sa týka organových skríň aj dispozícii nových nástrojov.
Pre skrine menších nástrojov so štvorstopovým principálom je charakteristický prospekt s jedným píšťalovým poľom na mierne oblúkovom základe. Najväčšia píšťala je situovaná na os symetrie prospektu, k bočným stenám nasledujú vždy menšie píšťaly v tónovom slede (c a cis strana). Také sú napr. prospekty v ev. kostoloch v Chyžnom, Novej Lesnej a ď. Obdobne sú riešené neznelé prospekty na čelných stenách hracích stolov umiestnených v zábradlí chórov (Hrabušice r. kat., Matejovce r. kat., Poprad-Spišská Sobota r. kat. Veľký Slavkov ev., atď.). Netypický je prospekt v ev. kostole v Nižnej Slanej. Pre väčšie nástroje s osemstopovým principálom sú charakteristické dve prevýšené píšťalové veže a medzi nimi nižšie píšťalové pole s usporiadaním píšťal ako v malých nástrojoch. Píšťaly nižšieho píšťalového poľa možu stáť pôdorysne v rovnej línii (ev. a. v. kostol Huncovce), ale častejšie na pôdoryse mierneho oblúka (r. kat. kostoly v Matejovciach a Mlynici).
V dispozíciach Zimmerových organov sa objavujú registre, ktoré sa už niekoľko desaťročí pokladali za zastaralé a nemoderné, a ktoré sa vôbec neobjavujú ani v dispozíciach Friedricha Deutschmanna. Ide o samostatné registre vyššej stopovej polohy ako dvojstopová poloha. Veľmi obľúbená bola najmä Superokáva 1´, ktorú nájdeme v celom rade nástrojov, bez ohľadu, či je Principál v osem- alebo štvorstopovej polohe (Hostice r. kat., Chyžné r. kat., Matejovce r. kat., Zlatá Idka r. kat.). Register Super Octav 1´nájdeme aj v dispozícii organa pre ev. a. v. kostol v Tvarožnej. O niečo menej frekfentovaná je Kvinta 1 1/3´, ktorú nájdeme tiež vo viacerých nástrojoch (Huncovce ev. a. v., Mlynica r. kat.). V ev. a. v. kostole v Nižnej Slanej sa dokonca len na sedemregistrovom nástroji nachádzajú oba registre súčasne. Zaujímavé je, že vo viacerých nástrojoch s osemstopovým Principálom, chýba Oktáva 4´ (napr. Huncovce, Mlynica). Pomerne dôsledné je disponovanie principálového registra v dvojstopovej polohe. Obľúbený bol kónický register v štvorstopovej polohe pod názvom Gemshorn, prípadne Flauta špicatá. Vo väčších nástrojoch je popri Principáli 8´ vždy ešte ďalší osemstopový register s drevenými krytými píšťalami (označený ako Flöte, Flaut Major, príp. Bordon 8´). Vo väčších bezpedálových nástrojoch nachádzame tzv. Manuálbas v šestnástťstopovej polohe, ale vždy len v rozsahu pedálu, teda C – c1.
Manuálové rozsahy tiež nezodpovedajú vtedajšiemu štandardu a sú v diskante menšie. Vo všetkých známych Zimmerových organoch s výnimkou organa v r. kat. kostole v Hosticiach je rozsah C – c3 chromaticky, teda 49 klávesov a tónov. Ani rozsah v Hosticiach však nedosahuje vtedajší štandard a je C – d3 chromaticky, 51 klávesov a tónov. Klávesový rozsah pedála je C – c1 chromaticky (25 klávesov), ale skutočný tónový rozsah býva niekedy obmedzený len na 12 tónov (C – H).
Neprogresívny bol aj v oblasti organových mechov. V malom nástroji v Chyžnom sa dodnes zachovala dvojica viacfaldových klinových mechov, pôvodné klinové mechy sa zachovali aj vo väčšom nástroji v ev. kostole v Huncovciach. Tu sú klinové mechy umiestnené nad sebou v osobitnej skrini za skriňou organa. Dvojicu mechov spomína aj kontrakt na stavbu jednomanuálového, pedálového nástroja pre ev. kostol v Tvarožnej. Mechy sú označené ako „francúzske“, ale ak by boli naozaj francúzske stačil by jeden mech. Z uvedených dôvodov pokladáme Andreja Zimmera za organára obľubujúceho staršie riešenia.
Charakteristický tvar majú aj Zimmerove registrové manubriá. Manuálové klaviatúry v niektorých prípadoch na dlhších klávesoch drevené obloženie. Na viacerých nástrojoch nájdeme aj firemný štítok s nemeckým, zriedkavejšie maďarským textom. Súčasťou firemných štítkov je okrem mena organára aj sídlo jeho dielne. V nástrojoch postavených do r. 1836 uvádza sídlo dielne v Matejovciach (Matheocz), od r. 1838 v Levoči (Leutschau, Löcse). Nástroj s označením sídla dielne v Spišskej Novej Vsi nie je známy.
Všetky Zimmerove nástroje majú mechanické traktúry a tradičné zásuvkové vzdušnice.
Bačkovík – kostol ev. a. v.
Nižná Slaná – kostol ev. a. v.
Petrovo – kostol ev. a. v.
Gelnica ev. a.v., 1846 – oprava.
Hostice r. kat. – stavba organa, Andreas Zimmer / Orgelbauer / Leutschau.
Hrabušice r. kat., 1847 – 1849 – oprava. Hrací stôl s atrapou zadného pozitívu pristaval pravdepodobne Zimmer.
Huncovce ev. a. v., 1852 – stavba organa.
Chminianske Jakubovany (okr. Prešov), 1841 – stavba organa (nezachované).
Chyžné r. kat., 1854 – stavba organa.
Kameňany ev., 1830 – oprava.
Kežmarok múzeum – klavír z r. 1832.
Levoča ev. a. v. 1837 – preniesol organ z dreveného chrámu do nového klasicistického kostola, vyhotovil novú mechaniku aj s hracím stolom, nové mechy a pridal jeden register z cínu.
Mlynica r. kat., 1856 – stavba organa.
Nálepkovo ev. a. v., 1838 – stavba organa (Andreas Zimmer Orgelbauer und Claviermacher Leutschau den 1. Juli 1838).
Nižná Slaná, 1839 – stavba organa.
Nová Lesná ev. a.v. – stavba organa.
Nowa Biała, kaplica Marii Magdaleny, 1832 – vo viacfaldovom klinovom mechu nápis: Andreas Zimer Bürger und Orgelbauer in Zipserstadt Mattheorg Im Jahr Christi 1832/3 df 11 Dezember. Petrovo ev. a. v. skriňa A. Zimmera v nej nástroj J. Gunu.
Poprad-Matejovce ev., 1824 – stavba organa (ako Deutschmannov pomocník).
Poprad-Matejovce r. kat., 1842 – stavba organa.
Poprad-Spišská Sobota r. kat.
Stráže pri Poprade r. kat.
Šarišská Poruba ev. (aj foto) možno Zimmer, ale len na základe podobnosti prospektov.
Tisovec ev., okolo 1832 – obnovil a rozšíril o dva pedálové registre Petznikov organ v ev. a. v. kostole v Tisovci – pri príležitosti prenesenia organa do novopostaveného kostola (1825 – 32).
Tvarožná ev. a. v. – Kontrakt aj dispizíciou na stavbu 10 registrového organa (8+2) z 28. 2. 1831 (nezachované).
Veľká Lomnica ev. 1851, – stavba organa, 12 reg. (nezachované).
Veľký Slávkov 1846 – pedál a samostatný hrací stôl k organu Michala Podkonického (nezachované)
Vikartovce, 1840 – stavba organa (nezachované).
Vojňany r. kat., 1856 – oprava (vtedy stál nástroj v r. kat. kostole vo Veľkom Slávkove).
Zlatá Idka, okolo 1850 – stavba organa.
Autor textu: Marian Alojz Mayer
Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)
© Hudobné centrum 2024 www.hc.sk