[Petznik, Petzník, Pecník; Franciscus Eduard, Franc Eduard]
* 13.1.1748, Rakovo (Turiec)
† 1.3.1815, Tisovec
Narodil sa v rodine sladovníka. Začal chodiť do katolíckej školy v Belej, neskôr prestúpil do v ev. a. v. školy v Necpaloch. Keď sa rodičia presťahovali do Banskej Bystrice, chodil do miestnej školy. Neskôr sa učil v známej osvietenskej škole v Kameňanoch. V rokoch 1762 – 1765 sa učil za stolára u M. Wahla v Banskej Bystrici. Po vyučení bol na vandrovke v Sasku, v Brandenbursku a v Sliezsku. R. 1770 sa vrátil do Uhorska. Stolárske remeslo zrejme nezodpovedalo jeho predstavám, a tak sa v rokoch 1770 – 1773 učil u J. Rotha v Sopronyi (Maďarsko) za organára. Po vyučení sa znovu vydal na vandrovku. Prešiel celú západnú Európu, vrátane Anglicka, kde pracoval takmer štyri roky ako organársky tovariš. R. 1781 sa vrátil do Uhorska. Spočiatku býval u svojho brata Jána v Blatnici v Turci. Po viacerých neúspešných pokusoch nájsť si prácu sa nakoniec uchytil ako tovariš v organárskej dielni J. Boroveckého v Levoči. Neskôr sa spolu s majstrom presťahoval do Prešova a pracoval uňho päť a pol roka. R. 1787 sa osamostatnil a založil si organársku dielňu v Levoči. R. 1788 dielňu presťahoval do Prešova a r. 1789 do Bardejova. R. 1792 začal stavať nový nástroj pre ev. a. v. kostol v Tisovci, kam presťahoval aj dielňu. Pôsobil tu až do r. 1804. Potom sa presťahoval do Kamenian, kde pobudol až do r. 1808, kým sa nevrátil do Tisovca. Pecník bol veľmi šetrný, ba až skúpy. Nikdy sa neoženil, nemal učňa ani tovariša, napriek veľkému majetku sa biedne obliekal.
Pecník pracoval bez pomocníkov. Postavil okolo 20 nových nástrojov, z ktorých sa 11 zachovalo. Nástroje sú charakteristické po stránke hudobnej aj výtvarnej. Keďže pracoval sám, vyrábal prevažne menšie, jednomanuálové, obyčajne bezpedálové organy, príp. pozitívy s počtom registrov od 6 do 9. Pedálový organ postavil pravdepodobne len v ev. a. v. kostole v Kameňanoch. Stavba jedného nástroja trvala približne rok. Pre skrine je typická trojica píšťalových veží na segmentovom základe. Medzi vežami sú vždy užšie ploché píšťalové polia, pričom sú prevýšené buď krajné veže, alebo stredná veža, príp. stredná veža i užšie píšťalové polia sú etážové. Dokonca v Kameňanoch a Hostišovciach boli aj píšťaly v hornom poschodí strednej veže znelé. Z takéhoto výtvarného riešenia prospektu sa vymyká „opus primum“ v Bratislave a nástroj v ev. a. v. kostole v Kraskove. Kým prvý nástroj sa líši len nie celkom jasne vyformovanými a oddelenými bočnými vežami od medziľahlých píšťalových polí, prospekt nástroja v Kraskove má síce tiež strednú vežu na segmentovom základe, ale z každej strany je k veži priradené už len rovné píšťalové pole a celý prospekt pôsobí nezvyčajne stroho. Vo vežiach Pecníkových nástrojov je spravidla umiestnených po 7 píšťal, v píšťalových poliach po 5 píšťal, teda najčastejšie stojí v prospekte 31 znelých píšťal, menej frekventované sú prospekty s 29 znelými píšťalami. Prospekt v Kraskove je však odlišný: vo veži i v dvoch poliach stojí po 9 píšťal. Všetky nástroje sú zdobené bohatými drevorezbami z akantov, mušlí a rokajov, časté sú aj drevorezby pri nohách prospektových píšťal. Nechýbajú ani krídlové rezby po bokoch nástrojov. Na prospektových vežiach sú obyčajne osadené vázy, figurálna výzdoba chýba. Opis nezachovaného pozitívu v ev. a. v. kostole v Rimavskej Sobote však uvádza, že nástroj zdobila socha Dávida s citarou.
Po dispozičnej stránke je v Pecníkových nástrojoch ešte vždy prítomná dvojica drevených krytých registrov v osemstopovej a štvorstopovej polohe: Flauty major a Flauty minor. Osemstopová poloha má bez výnimky v celom rozsahu kryté píšťaly, pričom predná doska píšťaly (kde je horné lábium) je pri menších píšťalách z dubového dreva, obyčajne od tónu c1, príp. od e1 alebo ešte vyššie. Rovnako je vybudovaná aj Flauta minor. V rozsahu C – c2 má drevené kryté píšťaly zo smrekového dreva, menšie píšťaly majú prednú dosku dubovú, obyčajne od tónu c0, príp. od e0. Od tónu cis2 má register drevené otvorené píšťaly. Mimoriadne zaujímavé je, že píšťaly Flauty major majú v prvom Pecníkovom opuse (v súčasnosti sa nachádza v Klariskom kostole v Bratislave) v rozsahu f0 – c3 prevŕtané držiaky zátok, rovnako ako aj píšťaly Flauty minor v rozsahu F – h1. Ide teda o Flauty rúrkové, ktoré boli nielen v tomto období v slovenskom organárstve zriedkavé. Obdobne sú riešené aj píšťaly krytov v ďalšom ranom opuse, v nástroji pre ev. a. v. kostol v Tokaji (Maďarsko) z r. 1790. Evidentná je Pecníkova snaha vybudovať principálový zbor už od základnej polohy. Principál 8´ sa nachádza vo všetkých nástrojoch, s výnimkou najmenších v Bratislave, v Lipovci a v Dlhej Vsi. Pokiaľ je v nástroji Principál 8´, časť jeho píšťal stojí v prospekte, obyčajne však nie od tónu C, ale od A, resp. B. Najväčšie píšťaly sú spravidla drevené otvorené. Nie vždy je však Principál 8´ obsadený v celom rozsahu, poznáme aj prípady, keď má píšťaly len v rozsahu c1 – c3, teda 25 píšťal. Platí to pre nástroj v Tokaji, v Kraskove a pravdepodobne aj pre nástroj, ktorý Pecník postavil r. 1803 pre neznámu lokalitu (v súčasnosti sa jeho vzdušnica nachádza v ev. a. v. kostole v Rybníku). Tu má predposledný zo siedmich registrov tiež len 25 vŕtaní do tónových kanciel, čo zodpovedá rozsahu c1 – c3. Nasledujúcimi principálovými registrami, zastúpenými v každom Pecníkovom nástroji, sú Oktáva 4´ a Superoktáva 2´. Pri registri Oktáva 4´ je zvláštnosťou, že v nástrojoch, ktoré majú vzdušnicu umiestnenú tesne nad podlahu chóru, sú píšťaly C – A vykonduktované mimo vzdušnice olovenými konduktmi a sú vyrobené z dreva. Ďalšou pozoruhodnosťou je, že Superoktáva môže byť v diskante výnimočne viaczborová. V Kameňanoch priberá na tóne c1 ďalší zbor – kvintový, v polohe 1 1/3´. Zaužívaným zvyklostiam sa vymyká aj oktávová repetícia na tóne g2 v ev. a. v. kostole v Padarovciach. Ale keďže tento nástroj pre Plecníkovo úmrtie zostal nedokončený, nemusí byť repetícia jeho riešením. Pokiaľ je v nástroji najhlbším principálovým registrom Principál 4´, stojí časť píšťal v prospekte, a to vždy už od tónu C. Príznačná je aj snaha o ďalšie posilnenie osemstopovej polohy, obyčajne výchvevným registrom Vox humana 8´ alebo Portunalom 8´, príp. oboma. Register Vox humana nemá obsadenú basovú polohu, obyčajne začína na tóne f0, príp. aj vyššie. Má vždy otvorené kónické píšťaly z organového kovu, v Kameňanoch má od tónu fis2 cylindrické píšťaly. To, že ide naozaj o výchvevný register, okrem tónového rozsahu potvrdzuje aj Pecníkovo pôvodné označenie „f Wox“ (t. j. Vox humana), vyryté na korpuse najväčšej píšťaly registra. V literatúre sa totiž funkcia tohto registra neprezentuje jednoznačne. V Kameňanoch sa uvádza ako Gemshorn 4´, v Ratkovskom Bystrom a v Drienčanoch ako Gemshorn 8´, pričom v prvom prípade zostal jeho rozsah nepovšimnutý. Len v knihe Historické organy na Slovensku, kde sa register uvádza ako Spitzflöte 8´, je správne zaznamenané: „Spitzflöte začína od f0 a bola pravdepodobne ladená v chvení.“ Register Portunal má v celom rozsahu drevené otvorené píšťaly. Štvorstopová poloha je vo všetkých nástrojoch zastúpená len dvojicou registrov, a to Oktávou (resp. Principálom) a Flautou minor. Charakteristické je aj časté zastúpenie Kvinty 2 2/3´, a to i v malých, len 6-registrových pozitívoch. Kvinta 2 2/3´ chýba jedine v organe v Drienčanoch! Kvinta má obyčajne v spodnej polohe kónické otvorené píšťaly, najčastejšie v rozsahu C – h0. V Hrušove sú kónické píšťaly len v rozsahu C – H , v Ratkovskom Bystrom až po tón h1 a v Dlhej Vsi až po c3. Naproti tomu v Bratislave sú píšťaly Kvinty v celom rozsahu cylindrické otvorené. Výnimočná je Kvinta v Padarovciach. V celom rozsahu má cylindrické otvorené píšťaly, na tóne c1 však priberá cylindrický otvorený rad v dvojstopovej polohe. Ako sme už uviedli, tento nástroj zostal nedokončený. Vyššie stopové polohy, napr. dvojstopová, nie sú v Pecníkových nástrojoch ako samostatné registre nikdy zastúpené. Zvukovú korunu tvorí pomerne dobre obsadená Mixtúra, v malých nástrojoch spravidla trojradová, vo väčších obyčajne štvorradová. Začína spravidla neobvykle vysokými zbormi, časté sú duplikácie zborov už aj v nižších polohách. Z toho samozrejme vyplývajú pomerne časté repetície. Pecník pozná aj oktávové, aj kvintové repetície, časté sú však i repetície, pri ktorých repetuje len jeden zbor. Na tóne C nikdy nestojí hlbší zbor ako 1 1/3´, ale aj ten často chýba. Zároveň naň nikdy nedisponuje vyšší zbor ako 1/3´, obyčajne len 1/2´. Repetície sú najčastejšie na tónoch c0, f0, c1, c2. Mixtúry končia spravidla zbormi v polohe 2 2/3´ a 2´. Polohy 4´ a 1 1/3´ sú výnimočné, navyše štvorstopová poloha v dvojradovej Mixtúre v Padarovciach nemusí byť Pecníkovým riešením. Píšťaly Mixtúry nie sú signované iba hodnotou tónu (zodpovedá danému klávesu), ale vždy aj poradím zboru v Mixtúre. Poradie zboru je označené arabskou číslicou, podľa počtu zborov od 1 po 3, resp. 4.
Výnimočná je štvorradová Mixtúra v Hrušove, ktorá má aj terciový zbor. Jej zloženie je nasledujúce: C – 1´ + 2/3´ + 1/2´ + 1/2´; c0: 1´ + 1´ + 2/3´ + 2/3´ (zbory stoja v poradí 1´; 2/3´; 1´; 2/3´); f0 : 2´ + 1 1/3´ + 1´ + 1´; c1: 2 2/3´ + 2´ + 2´ + 1 3/5´. V tomto zložení, teda s najmenším zborom v terciovej polohe, ide Mixtúra až po tón c3.
V Pecníkových nástrojoch bežne nájdeme vnútrokanálový Tremulant. Tympany, pozostávajúce z dvoch veľkých drevených píšťal ladených do výrazného chvenia, sa objavujú len v nástrojoch v Dlhej Vsi, v Ratkovskom Bystrom a v Kraskove. Iné zvukové hračky sa v jeho dielach nevyskytujú. Vzdušnice sú vždy zásuvkové zátkované (špuntované). Klaviatúry sú spravidla na zadnej stene nástroja, ktorý je obyčajne umiestnený do parapetu chóru. Zaujímavé je umiestnenie hracieho pultu na bok organovej skrine v Dlhej Vsi. Netradičné riešenie spočíva v tom, že píšťalnice nie sú orientované rovnobežne s prospektom, ale sú naň kolmé! Samostatné hracie stoly v Hostišovciach a v Padarovciach nie sú pôvodným Pecníkovým riešením, ale výsledkom neskorších prestavieb. Rozsah manuálu je spravidla C – c3 s krátkou spodnou oktávou, teda 45 klávesov a tónov. Mimoriadny rozsah má nástroj v Tokaji Tokai, a to od C po d3 s chýbajúcim tónom Cis, teda 50 klávesov a tónov. Jediný pedál má rozsah C – f0, 18 klávesov a tónov. Hracia traktúra je bodcová (stecherová), pričom časť tónových ventilov v basovej polohe je presunutá hriadeľmi na druhú stranu ventilovej komory. Ide minimálne o 3, maximálne o 7 ventilov. Výnimkou je len nástroj pre ev. a. v. kostol v Pondelku (v súčasnosti sa nachádza v ev. a. v. kostole v Dlhej Vsi), kde sled tónových ventilov vo ventilovej komore zodpovedá sledu klávesov. V menších nástrojoch, kde manuálová vzdušnica leží v úrovni rímsy, oddeľujúcej sokel skrine od hornej časti na čelnej stene prezentovanej prospektom, sú bodce krátke. Pri nástrojoch, kde manuálová vzdušnica leží tesne nad podlahou chóru, sú bodce podstatne dlhšie. Tónové ventily sú vždy lepené a bývajú vyhotovené z dubového dreva. Na čelách ventilov je napísaná hodnota tónu. Registre sa ovládajú kovovými páčkami na preklápanie alebo drevenými vysústruženými manubriami. Použitie registrových páčok na preklápanie či drevených manubrií na vyťahovanie je jednoznačne viazané na dĺžku bodcov hracej traktúry. S kratšími bodcami sa spája ovládanie registrov páčkami, s dlhými bodcami ovládanie manubriami na vyťahovanie. Registrové páčky i manubriá sú umiestnené po bokoch manuálovej klaviatúry. Napriek tomu, že sme sa v Pecníkových nástrojoch nestretli s klinovými mechmi, ale len so sústavou zásobného mecha s čerpacím mechom klinovým, dá sa konštatovať, že pôvodne mali pravdepodobne všetky nástroje klinové mechy, ktoré sa ťahali remeňmi. Prirodzene, klinové mechy museli byť minimálne dva, pričom v nástrojoch s kratšími bodcami sa nachádzali v sokli nástrojovej skrine. V organoch, kde ležala vzdušnica tesne nad podlahou chóru, sa mechy museli umiestniť v samostatnej skrini. Pôvodné Pecníkove klinové mechy sa nezachovali, i keď je možné, že dva klinové mechy v Rybníku sú jeho dielom.
Všetky zaujímavé nástroje z tvorby Františka E. Pecníka, s výnimkou nástroja v Bratislave, sú vo veľmi zlom stave, a to po zvukovej aj architektonicko-výtvarnej stránke. I keď sa väčšina z nich používa, technický stav nedovoľuje urobiť si predstavu o ich zvukových kvalitách. Netesniace tónové ventily, provizórne opravované podkladaním „pomocných“ pružín, sťažujú chod klávesov, defektné mechy a netesnosti pod zásuvkami zasa zapríčiňujú nedostatok vzduchu pre jednotlivé píšťaly. K tomu sa pridružujú poškodené alebo chýbajúce píšťaly a všadeprítomný aktívny črvotoč.
Drienčany – kostol ev. a. v.
Lipovec – kostol ev. a. v.
Padarovce – kostol ev. a. v.
Ratkovské Bystré – kostol ev. a. v.
Rybník – kostol ev. a. v.
Bartošovce; r. kat.
Bratislava; okres Bratislava, Bratislavský kraj, Klariský kostol, 1788 – jednomanuálový, 6-registrový bezpedálový nástroj, pôvodne postavený pre ev. a. v. kostol v Poprade-Strážach ako opus 1.
Dlhá Ves; okres Rožňava, Košický kraj, kostol ev. a. v., 1795 – jednomanuálový, 6-registrový bezpedálový nástroj, pôvodne postavený pre ev. a. v. kostol v Pondelu (do Dlhej Vsi ho predali r. 1931).
Dobšiná; okres Rožňava, Košický kraj, kostol ev. a. v., rok neznámy – oprava.
Drienčany; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1799 – jednomanuálový, 7-registrový bezpedálový nástroj.
Hervartov; r. kat.
Hostišovce; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1806 – 1807 – jednomanuálový, 7-registrový, pôvodne bezpedálový nástroj.
Kameňany; okres Revúca, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1804 – jednomanuálový, 11-registrový organ s pedálom.
Klušov; r. kat.
Kraskovo; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1810 – jednomanuálový, 7-registrový bezpedálový nástroj.
Lipovec; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1798 – jednomanuálový, 6-registrový bezpedálový nástroj.
Lučenec; okres Lučenec, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., pravdepodobne 1807 – 1809 – bližšie údaje chýbajú (nástroj zanikol pri požiari kostola r. 1849).
Ožďany; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1810 – oprava.
Padarovce; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1811 – jednomanuálový, 7-registrový bezpedálový nástroj (pre Pecníkovu chorľavosť a následnú smrť r. 1815 zostal nedokončený).
Ratkovské Bystré; okres Revúca, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1797 – jednomanuálový, 9-registrový bezpedálový nástroj.
Rimavská Seč; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol Obrátenia sv. Pavla, 1792 – nástroj bol pravdepodobne postavený pre ev. a. v. kostol v Tisovci (r. 1897 ho predali do Rimavskej Seče).
Rimavská Sobota; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1796 – jednomanuálový, osemregistrový bezpedálový nástroj (zanikol r. 1893).
Rimavské Brezovo; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., okolo 1800 – bližšie údaje o nástroji chýbajú (bol nahradený už r. 1869).
Rybník; okres Revúca, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1803 – jednomanuálový, 7-registrový bezpedálový nástroj (nie je známe, pre ktorú lokalitu bol postavený – z nástroja sa zachovali len zvyšky).
Šiba; r. kat.
Tokaj Tokai (Maďarsko); kostol ev. a. v., 1790 – pôvodne 7-registrový bezpedálový organ.
Autor textu: Marian Alojz Mayer
Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)
© Hudobné centrum 2024 www.hc.sk
