Firma Rieger-Kloss vznikla spojením dvoch zoštátnených organárskych podnikov, bývalého podniku Gebrüder Rieger a menšej firmy lokálneho významu Josef Kloss, pôsobiacich v Krnove.
Firma Gebrüder Rieger formálne zanikla v r. 1945, keď jej majiteľ Jozef von Glatter-Götz so svojou rodinou a nemeckými zamestnancami musel opustiť územie Československa. Podnik prešiel do národnej správy, za dočasných správcov boli ustanovení Jan Tuček a Rudolf Nevoral. V r. 1947 boli správou podniku poverené „Československé závody dřevozpracující, n. p., Praha“, ktoré zároveň spravovali aj zoštátnenú dielňu Josefa Klossa. 4. júna 1948 bol výmerom ministra priemyslu zriadený národný podnik „Továrny na piana a varhany“, do ktorého bola 30. júla 1948 začlenená aj majetková podstata spomínaných zoštátnených organárskych podnikov Gebrüder Rieger a Josef Kloss. Po roku sa továreň rozdelila na dva podniky: „Továrny na piana, n. p.“ a „Továrny na varhany, n. p.“. Druhý menovaný podnik bol 10. marca 1958 zlúčený s novovzniknutým odborovým podnikom „Československé hudební nástroje“ a stal sa tak jedným z jeho závodov pod názvom Varhany.
Situácia v podniku sa opäť normalizovala až v 50. rokoch 20. storočia. Napriek tomu firma trpela akútnym nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov, keďže mnohí odišli s bývalým majiteľom závodu Gebrüder Rieger Jozefom von Glatter-Götz do Rakúska. V 2. polovici 40. rokov tu dokonca pracovala aj časť zamestnancov z kutnohorského podniku Jana Tučka.
Od r. 1951 podnik užšie spolupracoval s poprednými organistami prof. Ernestom Rieglerom-Skalickým z Vysokej školy múzických umení v Bratislave a Jiří Reinbergerom, profesorom na Akademii muzických umění v Prahe. V rovnakom r. prišiel do závodu aj Ing. Ota Veverka, ktorý dovtedy pracoval v kutnohorskom družstve Organa. Bol poverený navrhovaním nových organov po konštrukčnej aj zvukovej stránke a teoretickou výukou mladých pracovníkov. Jeho úlohou tiež bolo zabezpečovať spoluprácu s vyššie uvedenými odborníkmi. V r. 1956 bol spolu s J. Reinbergerom vyslaný na zahraničnú cestu, kde navštívili viaceré organárske závody a zoznámili sa s najmodernejšími trendami v organárstve. Získané poznatky sa po návrate snažili postupne implementovať do výrobného programu podniku. Ota Veverka zastával funkciu umeleckého vedúceho závodu Rieger-Kloss do 70. rokov, keď ho vystriedal Ing. Bohumil Plánský. Po spoločenských zmenách v r. 1989 prešiel podnik zložitou transformáciou a v r. 1994 bol sprivatizovaný formou predaja zamestnancom firmy. Súčasný názov podniku je „Rieger-Kloss Varhany s. r. o.“. Z významných osobností, ktoré formovali podnik od jeho vzniku až po súčasnosť, treba spomenúť najmä vyššie uvedených umeleckých konzultantov Ota Veverku a Bohumila Plánského, hlavného intonéra závodu Jana Kosteru a významného konštruktéra Zdeňka Světlíka.
V období od skončenia 2. svetovej vojny až do 2. polovice 50. rokov podnik nemal súvislé zahraničné odbytiská a prakticky až do r. 1958 produkoval organy, okrem niekoľkých výnimiek, výlučne pre domáci trh. Podnik sa v 50. rokoch pravidelne zúčastňoval na zahraničných výstavách (Brusel 1956, Bukurešť, Poznaň, Záhreb 1957) v snahe nadviazať nové obchodné styky. Úspech mu priniesla až svetová výstava Expo '58 v Moskve, ktorá v nasledujúcich rokoch odštartovala dodávku niekoľkých desiatok nástrojov do krajín bývalého Sovietskeho zväzu (do r. 1991 bolo exportovaných 57 nástrojov). Od r. 1964 do polovice 70. rokov tiež prichádzali súvislé objednávky z Nórska (25 nástrojov). Napriek tomu bolo až do začiatku 90. rokov najčastejším odberateľom Československo. V priebehu 70. a 80. rokov pribudli ďalšie zahraničné objednávky z Číny, Bulharska, Islandu, no najmä z Poľska a Japonska. V 90. rokov postupne klesá produkcia pre domáci trh (krajiny bývalého Československa) a väčšina nástrojov smeruje do zahraničia (Nemecko, Rakúsko, Nórsko, Taliansko, Francúzsko, Portugalsko, Dánsko, Poľsko, Ukrajina, Kuba, Južná Kórea, Čína, Japonsko, USA). V súčasnosti má firma vybudovanú sieť obchodných zástúpení po celom svete. Jej produkcia sa v období r. 1998 – 2004 pohybovala medzi jedným až štyrmi novými organmi za rok.
V prvých rokoch sa podnik musel vysporiadať s existenčnými problémami, stabilizovať hospodárske pomery, aby sa zachoval výrobný program. Obdobie 2. polovice 40. rokov a 1. polovice rokov 50. bolo poznačené nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov, a nedostatkom kvalitných surovín pre výrobu organov. Firma nadviazala na výrobný program firmy Gebrüder Rieger z konca 30. rokov s ohľadom na konštrukčné, materiálové, pracovné a ekonomické možnosti. Vyrábali sa organy s kužeľkovými vzdušnicami, pneumatickými traktúrami a romantickou intonáciou. Pre zložité ekonomické pomery a nedostatok skúseností nebolo možné preorientovať výrobu na typ organov s mechanickými traktúrami a zásuvkovými vzdušnicami, ktorý sa v zahraničí vyvíjal už niekoľko desaťročí. Predchodca závodu Rieger-Kloss, firma Gebrüder Rieger začala s vývojom tohto typu nástrojov okolo r. 1940, počas 2. svetovej vojny sa však vývoj zastavil. Vývojoví pracovníci odišli v r. 1945 s Jozefom von Glatter-Götz do Rakúska.
Závod až do r. 1958 produkoval nástroje prevažne s kužeľkovými vzdušnicami a pneumatickými traktúrami. Niektoré, najmä väčšie organy boli vybavené traktúrou elektropneumatickou. Druhým typom nástrojov boli organy sytému unit s elektrickou alebo pneumatickou traktúrou, ktorých však bolo podstatne menej. Spolupráca s profesormi Ernestom Rieglerom-Skalickým a Jiřím Reinbergerom sa odzrkadľuje najmä v dispozičných riešeniach viacerých organov, ktorých koncepcia je už budovaná na strojovom princípe. Napriek tomu sa nepodarilo docieliť požadovanú zvukovú úroveň typickú pre organy so zásuvkovými vzdušnicami s intonáciou píšťal na nízke tlaky vzduchu.
Cenné informácie a skúsenosti z oblasti konštrukcie zásuvkových vzdušníc, mechanických traktúr a intonácie píšťal priniesli Ing. Veverka a J. Reinberger zo zahraničnej cesty v r. 1956. Získané poznatky sa v krátkom čase prejavili vo výrobnom programe závodu. V r. 1958 bol postavený prvý organ s troma manuálmi pre AMU v Prahe so zásuvkovými vzdušnicami, elektropneumatickou traktúrou a intonáciou píšťal na nižšie tlaky vzduchu. Tento typ organa bol spočiatku určený iba na export prevažne do krajín bývalého Sovietskeho zväzu, na domácom trhu stále dominoval typ organa s kužeľkovými vzdušnicami prevažne s pneumatickými traktúrami alebo organy systému unit. Napriek tomu, že závod na prelome 50. a 60. rokov získal skúsenosti so stavbou veľkých nástrojov so zásuvkovými vzdušnicami a elektrickými traktúrami, problém konštrukcie mechanických traktúr zostával neriešený. V r. 1963 bol skonštruovaný prototyp malého jednomanuálového organa s pedálom s mechanickou tónovou traktúrou a 5 registrami. O rok neskôr vznikol už dvojmanuálový organ s 10 registrami. V nasledujúcom období bolo vyrobených pomerne veľa nástrojov s mechanickou tónovou traktúrou s 9 až 14 registrami pre zahraničie, ale aj pre domáci trh. V r. 1971 postavil závod Rieger-Kloss svoj prvý trojmanuálový organ, opus 3396, s mechanickou tónovou traktúrou určený na export do Nórska. Počas vývojových prác na tomto type nástroja, ktoré trvali od začiatku 60. rokov, bolo potrebné realizovať viaceré konštrukčné úpravy vzdušníc (membránový regulačný mech zabudovaný do spodnej časti ventilovej komory, tesnenie zásuviek pomocou teleskopov), traktúr, hracieho stola, vzduchovej sústavy, zmeny v celkovom usporiadaní nástrojovej časti a organovej skrine, pričom sa čoraz častejšie používali aj alternatívne materiály ako umelá hmota či ľahké kovy.
Od 60. rokov postupne klesá počet nástrojov s kužeľkovými vzdušnicami, v 80. rokoch sa vyskytujú už iba zriedkavo. Posledný organ postavil závod Rieger-Kloss v r. 1992. Od polovice 60. rokov naopak podstatne vzrástol počet nástrojov so zásuvkovými vzdušnicami, od 70. rokov obzvlášť v spojení s mechanickou tónovou traktúrou. Organy systému unit sa sporadicky stavajú prakticky až do konca 90. rokov, od 1. polovice 60. rokov takmer výlučne v kombinácii s elektrickou traktúrou. V organoch určených pre USA sa od 2. polovice 90. rokov vyskytujú digitálne samplované registre.
Error: Disk full (/tmp/#sql_9f08_0.MAI); waiting for someone to free some space... (errno: 28 "No space left on device")