[Jindřich Schiffner]
* 1853, Cvikov (Česká republika)
† 1938, Praha
Ako jedenásťročného ho rodičia poslali do Prahy k staršiemu bratovi Karlovi Schiffnerovi (1836 – 1894), ktorý v r. 1862 prevzal organársku dielňu po slávnom dvornom organárovi Jozefovi Gartnerovi. V Prahe získal mladý Heinrich pod vedením profesora Františka Zdeňka Skuherského solídne hudobné vzdelanie. Organárskemu remeslu sa vyučil u svojho brata, neskôr sa zdokonaľoval u Friedricha Ladegasta vo Weissenfelse. Od konca 60. rokov 19.storočia pracoval v bratovej firme. V r. 1889 prevzal jeho dielňu a už v priebehu 90. rokov si vydobil významné postavenie medzi českými organármi. V r. 1893 sa zúčastnil na výstave v Ústí nad Labem, kde za svoj nástroj získal striebornú medailu. Uznanie a cenu Ministerstva obchodu si tiež priniesol z výstavy v Moste v r. 1898. V r. 1909 sa stal spolu s Ottom Riegerom ml. a viedenským organárom Jozefom Ullmannom členom pracovného výboru organárskej sekcie pri Medzinárodnej hudobnej spoločnosti, ktorý pripravoval medzinárodný regulatív pre stavbu organov. Jeho organárska dielňa fungovala do konca prvej svetovej vojny. V dôsledku vojnových pôžičiek v r. 1918 skrachovala. Heinrich Schiffner zomrel celkom chudobný.
Heinrich Schiffner začal ihneď po prevzatí bratovej dielne v r. 1889 uplatňovať pokrokové technické riešenia. Na rozdiel od Karla Schiffnera, ktorý podľa vzoru svojho učiteľa Jozefa Gartnera staval ešte tradičné zásuvkové vzdušnice s mechanickými traktúrami, Heinrich sa od počiatku orientoval na kužeľkové vzdušnice. Veľký vplyv na jeho ďalší profesionálny vývoj malo pôsobenie v nemeckej organárskej firme Friedricha Ladegasta. Hneď prvý nástroj s kužeľkovými vzdušnicami, ktorý vytvoril, vzbudil pozitívny ohlas u odbornej verejnosti nielen pre solídne remeselné vypracovanie, ale aj vďaka jeho zvukovo-umeleckej hodnote.
V r. 1892 začal vo svojich organoch uplatňovať oktávovú spojku. Od r. 1894 používal pneumatickú registrovú traktúru, ktorá umožnila veľký rozvoj pomocných zariadení. Na hracích stoloch sa postupne objavili namiesto mechanických pák jednoducho ovládateľné pneumatické tlačítka rôznych funkcií (pevné kombinácie, voľné kombinácie, spojky) a pneumatické registrové crescendo. V r. 1896 začal stavať nástroje s pneumatickou tónovou traktúrou. V Schiffnerových nástrojoch, predovšetkým v malých, sa tiež vyskytujú tzv.kombinačné registre.
Rozsahy manuálových klaviatúr sú štandardné: C – f3 (54 klávesov), resp. C – g3 (56 klávesov) pri veľkých organoch. Rozsah pedálových klaviatúr sa pohybuje medzi C – c1 až f1 (27 – 30 klávesov). Vo väčších organoch, podľa želania objednávateľa, sú vedľajšie manuály umiestnené do žalúziovej skrine.
Dispozície Schiffnerových organov sú totožné s požiadavkami doby, v ktorej vznikli, a vychádzajú z romantickej zvukovej koncepcie. Intonácia a kvalitné remeselné vypracovanie priniesli Schiffnerovi uznanie doma aj v zahraničí.
Podľa dobovej tlače zo začiatku 20. storočia sa priestranné dielne Schiffnerovho podniku nachádzali v mestskej časti Praha-Břevnov. Centrálnu časť tvoril priestor na uskladnenie dreva, okolo neho boli situované rozsiahle sklady materiálu a výrobné priestory. Napriek tomu, že dielňa bola vybavená strojmi na parný pohon, mnohé časti sa vyrábali ručne.
V období r. 1889 – 1902 Schiffner postavil 128 nástrojov. Celkový počet jeho organov nie je známy. Dielňa rodiny Schiffnerovcov v rokoch 1862 – 1918 vyprodukovala asi 800 organov, no väčšiu časť, asi 3/4, môžeme pripísať práve Heinrichovi Schiffnerovi. Medzi reprezentačné organy sa radia nástroje v Prahe-Strahove (1896, III / 64), v Českom Krumlove (Kostol sv.Víta, 1908, III / 45) a Trutnove (Kostol Narodenia Panny Márie, 1910, III / 40).
Bratislava – Rača – Kostol Panny Márie, Pomocnice kresťanov
Zemplínske Hámre – Kostol sv. Jozefa, robotníka
Špačince; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. kostol, 1891 – dvojmanuálový 12-registrový organ s pedálom (6+3+3) , mechanická kužeľka. Nástroj bol na dnešné miesto premiestnený v 50. rokoch 20. stor. zo severočeskej obce Václavice.
Bratislava-Rača; okres Bratislava, Bratislavský kraj, r. kat. kostol, (na cintoríne) rok neznámy – dvojmanuálový 10-registrový organ s pedálom (5+3+2), pneumatická kužeľka.
Choča; okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj, r. kat. kostol, pravdepodobne prelom 19. a 20. stor. – jednomanuálový 6-registrový organ s pedálom (5+1), mechanická kužeľka.
Autor textu: Marek Cepko
Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)
© Hudobné centrum 2024 www.hc.sk
