Organy a organári na Slovensku

• Lokality
• Organy
• Organári
• Štandarná grafická verzia
• Priamo na obsah

• Predchádzajúci organár
• Zoznam organárov
• Ďalší organár

Gustáv Adolf Molnár

* 16.8.1864, Javorník (dnes Česká Republika)
† 12.8.1917, Brezová pod Bradlom

BIO

Jeho otec pôsobil ako ev. reformovaný farár v Javorníku na Morave, matka bola dcérou organára Martina Šaška st. Za organára sa vyučil u starého otca. Podľa „Svědectví“ Martina Šaška st. zo dňa 24. septembra 1885 sa „Gustav Molnár, bytom na Morave v Javorníku“ u neho učil za organárskeho staviteľa od 20. septembra 1879 do 20. decembra 1883. Od 21. decembra 1883 do 24. septembra 1885 u Šaška praktikoval. Je pravdepodobné, že sa aspoň krátky čas zdokonaľoval aj v zahraničí. Neskôr sa stal Šaškovým spoločníkom a napokon r. 1892 odkúpil zariadenie Šaškovej dielne a osamostatnil sa. Od 90. rokov sa Molnárovým spoločníkom stal jeho mladší brat Bohumil Karel. Molnár sa oženil s Ruženou Krasenskou, s ktorou mal päť detí. Býval v Brezovej pod Bradlom v dome č. 549.

Organárska dielňa

Molnár bol najmladším Šaškovým žiakom a spomedzi Šaškových žiakov bol ním najmenej ovplyvnený. Medzi prvé Molnárove samostatné práce patril 6-registrový, bezpedálový nástroj pre r. kat. kostol v Dolných Obdokovciach, ktorý má ešte zásuvkovú vzdušnicu (traktúry sú mechanické). Všetky ďalšie známe Molnárove diela majú kužeľkové vzdušnice a mechanické traktúry. Molnár sa nevedel stotožniť so zásuvkovými vzdušnicami, ktoré preferoval Martin Šaško st. Dokumnetoval to aj tým, že viacerých Šaškových nástrojoch pôvodné zásuvkové vzdušnice vymenil za kužeľové.

Rozsahy manuálov obyčajne zodpovedajú štandardným dobovým rozsahom C – f³, 54 klávesov a tónov. Zo štandardov zaužívaných na prelome 19. a 20. storočia väčšinou nevybočujú ani pedále organov, ktoré majú rozsah C – d¹, 27 klávesov a tónov. Traktúry sú vždy mechanické a starostlivo vypracované. Hriadele hriadeľovej dosky sa pohybujú v mosadzných ložiskách.

Molnár predával svoje organy lacno a prispôsoboval ich vkusu doby, aby mohol konkurovať továrenským nástrojom. Napriek tomu nemal dostatok objednávok. Pravdepodobne aj táto okolnosť zapríčinila, že neprešiel na pneumatické traktúry, ktoré sa u jeho najväčších konkurentov (Rieger, Angster) po r. 1900 stali prakticky jedinými stavanými traktúrami. V tomto období sa zaoberal najmä opravami starších nástrojov a občasnou výrobou harmónií.