Viktor Kolbay
* dátum neznámy, pravdepodobne Spišské Podhradie
† dátum neznámy, miesto neznáme
Organárska rodina Kolbayovcov pôsobila v Spišskom Podhradí od polovice 18. storočia až do konca 19. storočia. Podľa doterajších zistení sa organárstvom zaoberali Ján, Jozef (pravdepodobne mladší a starší), Viktor, Gustáv a František (starší a mladší). Rodinné vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny nie sú známe. Rovnako nie sú známe ani dátumy ich narodenia a úmrtia. Poznáme jedine dátum úmrtia Jána Kolbaya, organára a senátora (zomrel v Spišskom Podhradí 3. júla 1866). Ten zrejme mal synov Jozefa a Františka. Obaja boli organári. Jozef mal pravdepodobne synov Jozefa, Viktora, Gustáva a František syna Františka. Všetci sa venovali organárstvu.
Tri generácie Kolbayovcov postavili viaceré menšie jednomanuálové, zväčša bezpedálové organy. Pracovali najmä na Spiši, ale prenikli aj na západné Slovensko, do Poľska a do Maďarska.
Všetky nástroje Kolbayovcov majú zásuvkové vzdušnice a mechanické traktúry, pričom dispozíciou a rozsahom manuálu pôsobia často archaicky. V 40. – 60. rokoch 19. storočia ešte bežne stavali nástroje s rozsahom C – c3, s krátkou spodnou oktávou. Popri nich nachádzame aj nástroje s chromatickými spodnými oktávami, v diskante vystavané po d3, nástroje vystavané až po f3 sú zriedkavé. Rozsahy C – c3 chromaticky sa vyskytujú na nástrojoch z 30. rokov a prevládajú na nástrojoch zo 70. a 80. rokov.
Najmenšie nástroje majú v základnej polohe len jeden register – drevený kryt. V štvorstopovej polohe je Principál 4´a drevená otvorená Flauta a posledným registrom je Oktáva 2´. Nástroj o register väčší má ešte navyše Superoktávu 1´. 6-registrové nástroje namiesto Superoktávy môžu mať Kvintu 1 1/3´ a navyše ešte dvojradovú alebo trojradovú Mixtúru. Vo väčších nástrojoch býva Kvinta v polohe 2 2/3´. Osemstopová poloha je posilnená ďalším registrom, obyčajne Portunalom s drevenými otvorenými píšťalami. V štvorstopovej polohe nachádzame okrem Principálu 4´ a Flauty (Flauty amabil) aj Salicionál 4´ alebo Vox humana 4´ (ladená do chvenia). V najväčších nástrojoch môže byť základná poloha zastúpená až štyrmi registrami – Principálom, Salicionálom, Bordunom a Flautou major (Spišské Podhradie, kostol ev. a. v.). V najväčšom, 14-registrovom organe v Monoku (Maďarsko) je okrem týchto registrov na manuál disponovaná ešte Vox humana 8´. V pedálových organoch je pedál obyčajne obsadený dvojicou registrov, jedným v šestnásťstopovej a druhým v osemstopovej polohe (Subbas 16´, Oktávbas 8´). Výnimočne môže na mieste Subbasu stáť Violon Bass s drevenými otvorenými píšťalami (Spišské Podhradie, kostol ev. a. v.). Len v najväčšom organe v Monoku je na pedáli okrem Subbasu 16´ a Oktávbasu 8´ aj Kvinta 5 1/3´. Tónový rozsah pedála je vždy len dvanásťtónový (C – H), klávesové rozsahy sú rôzne, napr. C – f0 chromaticky (Rakúsy, kostol ev. av. v., Bušovce, kostol ev. a. v.) alebo C – a0 s krátkou spodnou oktávou (Výborná, kostol ev. a. v.).
V prospektoch sa často objavujú masívne stĺpy s kruhovým alebo polkruhovým prierezom, slúžiace ako vertikálne členiace prvky. Organová skriňa má obyčajne tri píšťalové polia, stredné je položené najvyššie. Prospekty bývajú zväčša ploché. Z dielne Kolbayovcov však vzišli aj iné skrine, napr. 10-registrový organ s pedálom v Pečovskej Novej Vsi sa nachádza v dvoch oddelených organových skriniach.