Organy a organári na Slovensku

V priebehu 42 rokov (1828 – 1870) postavil Jan Neusser 44 organov rôznej veľkosti: 15 dvojmanuálových organov s pedálom s 12 – 21 registrami, 25 jednomanuálových organov s pedálom s 8 – 13 registrami, 3 organové pozitívy so 6 registrami a 1 nástroj, ktorého veľkosť nepoznáme. Medzi najväčšie nástroje (18- až 21-registrové) patrili organy pre Bystřici pod Hostýnem, Kelč, Hostýn, Starý Jičín, Frenštát, Rožnov a Cholinu. Z celkového počtu nástrojov Jana Neussera sa do r. 1973 zachovala približne jedna tretina.

V dvojmanuálových organoch obsahoval pozitív minimálne o polovicu registrov menej ako hlavný stroj, čo vyjadrovalo jeho podriadené, sprievodné postavenie. Keďže počet registrov na hlavnom stroji sa pohyboval medzi 6 – 10, pozitív mal najmenej 3 a najviac 5 registrov. Pedálová vzdušnica bola v najmenších organov obsadená 2 registrami, vo veľkých nástrojoch mala najviac 6.

Organy zo začiatku Neusserovej tvorby ešte nesú znaky barokovo-klasicistickej organárskej tradície, neskôr sa postupne, no nie dôsledne prispôsobujú nastupujúcemu romantizmu. V r. 1840 si Neusser zadovážil teoretické organologické spisy J. G. Töpfera, H. Scheiblera, J. C. Reichmeistra, J. H. Zanga a J. T. Lehmanna. Keďže romantické črty v jeho organoch sú badateľné už skôr, nedá sa povedať, že po tomto roku dochádza k štýlovej zmene jeho staviteľskej koncepcie. Skôr sa zdá, že spomínaná literatúra ovplyvnila Neussera z hľadiska voľby menzúr a ich závislosti na tlaku. Začínajúci romantizmus sa v Neusserových nástrojoch prejavuje iba v dispozíciách, kde sa častejšie vyskytujú sláčikové registre (Fugara, Viola, Viola da Gamba), resp.registre s romantickými prívlastkami (ako Flauto dolce, Flaut amabilis, Lieblicher Gedeckt a pod.). Zásadný stavebný a zvukový rozdiel medzi nimi a tradične používanými registrami tu však nebol.

V technickom a konštrukčnom riešení organov zostal Jan Neusser naďalej verný tradícii. Počas celého obdobia svojej činnosti staval organy so zásuvkovými vzdušnicami a mechanickými traktúrami. U zachovaných nástrojov sa dá vysoko hodnotiť ich kvalitné remeselné vypracovanie.

Rozsah manuálových klaviatúr je počas celého obdobia tvorby rovnaký, C – d3 (výnimku tvoril organ na Hostýně z r. 1848 s rozsahom C – f3), do r. 1846 však dôsledne s krátkou veľkou oktávou. Po tomto roku sa krátka veľká oktáva objavuje čoraz menej, až napokon úplne vymizne. Pedálové klaviatúry do r. 1845 mali dôsledne 18 kláves, to znamená C – a s krátkou veľkou oktávou, pričom tónový rozsah pedálových vzdušníc bol tiež dôsledne C – a. Po r. 1845 až do konca činnosti, porovnajúc klaviatúry z dodnes zachovaných nástrojov, ich staval väčšinou s rozsahom C – h, 22 kláves s polokrátkou veľkou oktávou (bez Cis, Dis). Plne chromatickú pedálovú klaviatúru má iba organ v Starom Jičíne.

Po stavebnej stránke možno Neusserove organy rozdeliť do troch typov: 1. Pozitívy – jedna skriňa v zábradlí chóru s klaviatúrou zabudovanou do zadnej steny. 2. Jednomanuálové organy s pedálom, a to jedna skriňa so samostatne stojacim hracím stolom vpredu, alebo dve symetrické skrine so samostatne stojacim hracím stolom vpredu, výnimočne v zadnej časti skrine. 3. Dvojmanuálové organy s pedálom.

Pozitív je vždy umiestnený v zábradlí chóru, vzdušnice hlavného stroja a pedála stoja v jednej alebo dvoch zrkadlovo symetrických skriniach. Hrací stôl je spravidla umiestnený v zadnej stene pozitívu. Po výtvarnej stránke sú Neusserove prospekty prevažne striedme s ozdobnými klasicistickými prvkami. Od 50. rokov 19.storočia sa v nich výrazne prejavuje vplyv historických slohov antiky, renesancie a od polovice 50. rokov najmä gotiky.

Uzovská Panica; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, ref. pravdepodobne 1. polovica 19. stor. – jednomanuálový 10-registrový organ s pedálom (8+2), mechanická zásuvka. Organ bol kúpený na Morave v r. 1952. Autorstvo Jana Neussera však nie je dokázateľné, ide len o predpoklad.