Organy a organári na Slovensku

R. 1751 prestaval a rozšíril organ v bratislavskom Dóme sv. Martina. Tento dvojmanuálový organ, ktorý kanonické vizitácie označovali za mimoriadne veľký, zanikol pri regotizácii dómu. Zachoval sa len podrobný návrh na prestavbu z r. 1750. Mesto ako patrón kostola podpísalo kontrakt s Vierengelom 16. decembra 1750. Podľa neho sa zaviazal za 1 000 zlatých, ktoré boli splatné v troch splátkach, preladiť celý organ z „cornettového“ tónu na nižšie ladenie, nazývané Kirchen/: hof oder Semiton/. Toto preladenie sa podľa neho dalo uskutočniť buď presadením píšťal, alebo ich predĺžením. Ďalej sa zaviazal vyhotoviť celkom nový pozitív a opraviť a rozšíriť hlavný stroj o štyri tóny (Cis, Dis, Fis, Gis), čiže odstrániť „krátku“ spodnú oktávu a tak upraviť manuálový rozsah na C – c³ chromaticky, teda 49 klávesov a tónov. V pedáli k veľkému Subbasu alebo Bourdunu 16´, ktorý stál na vlastnej vzdušnici (Fundamente), mal pridať krytý Bourdun v osemstopovom tóne. Okrem toho mal pedál obohatiť o dva ďalšie registre, postaviť ich na vhodnú vzdušnicu a spojiť s veľkým pedálom. Tónový rozsah pedála ani názvy dvoch pridaných registrov sa v kontrakte neuvádzajú. Nový pozitív mal stáť v zábradlí chóru a jeho skriňa mala mať takú proporciu, aby priveľmi nezakrývala skriňu hlavného stroja. Kovové píšťaly starého pozitívu s piatimi registrami, z ktorých najväčší bol register Flauta 4´ (zrejme išlo o krytú Flautu v osemstopovej polohe, údaj v stopách sa týkal fyzickej výšky píšťaly C), sa mali takmer všetky preliať a urobiť znova. Podľa kontraktu dispozícia nového pozitívu bola takáto:

1. Principál 4´ – časť píšťal stála v prospekte. Register bol delený, v diskante v osemstopovej polohe, dve registrové manubriá

2. Oktáva 2´– v diskante dvojradová

3. Kvinta 3´ – delený register s dvoma registrovými manubriami, v diskante namiesto principálovo-menzúrovanej kvinty mali byť píšťaly Nassatu 3´ (pravdepodobne kryté)

4. Flauta 4´.

5. Mixtúra – päťradová

6. Dulcian 4´.

7. Bourdun 8´

8. Travers – dvojradový, hraný s Bourdunom a Dulcianom

9. Vox angelika – hraná k rôznym registrom, aj z horného (hlavného) stroja

Ďalej sa v kontrakte píše, že deväť registrov pozitívu má mať dvanásť registrových tiahiel. Ak berieme do úvahy, že dva registre boli delené a pozitív mal 11 registrových manubrií, dvanáste teda zrejme ovládalo jeden z dvoch tremulantov alebo vtáčí spev, i keď tieto registre sa spomínajú pri hlavnom stroji.

Hlavný stroj mal podľa kontraktu nasledujúcu dispozíciu:

1. Principál 8´ – v prospekte

2. Gams – Horn (Roh kamzičí) 8´

3. Coppel Major 8´ (krytý, pravdepodobne drevený register)

4. Rohr Flauten 4´ (Flauta rúrková)

5. Oktáva 4´

6. Kvinta 3´

7. Nassat 3´ (krytá flauta)

8. Moto maris (nesprávny názov pre Unda maris). Mal sa hrať s Principálom. Išlo zrejme o rad píšťal (pravdepodobne principálovej menzúry), ladený do chvenia.

9. Traviers – dvojradový register. Mal sa hrať s Rohom kamzičím (mohlo ísť napr. o obdobný register ako vo Weingartene, kde je Fl. travers zložená z Flauty rúrkovej 4´ a úzkomenzúrovanej Flauty 4´).

10. Mixtúra – sedemradová. K tomu sa mal pridať ešte terciový zbor.

11. Harmonia dulcis – trojradová. Pravdepodobne kornetová zostava. (Slabá, možno sláčiková, mixtúra by prichádzala do úvahy až v 19. storočí). Register sa mal používať s každým osemstopovým registrom, ako aj v plene.

12. Tremulant (pomalý). Mal sa hrať s jedným alebo dvoma registrami pri smútočných príležitostiach.

13. Tremulant (Forte) s rýchlou frekvenciou, na použitie k „plnému stroju“ !

14. Vtáčí spev (Vogelgesang) – zvuková hračka.

Uvedená dispozícia poukazuje vo viacerých bodoch na juhonemecké, prípadne talianske vplyvy.

Organ mal mať pedálovú a manuálovú spojku. Dostatočné množstvo vzduchu malo zabezpečovať 5 mechov (zrejme klinových). Vierengel mal prácu dokončiť za päť mesiacov a na dielo mala byť trojročná záruka. Pozlacovačské, rezbárske a stolárske práce na „mostíku“ a na kryte mechov mal zabezpečiť objednávateľ.

Podľa údajov z Historia Conventus bratislavských františkánov Vierengel postavil r. 1756 dvojmanuálový organ aj vo františkánskom kostole v Bratislave. Ale keďže zomrel 26. marca 1756, nie je isté, či organ pred smrťou dokončil. Z nástroja sa zachovala len prázdna skriňa „zadného“ pozitívu a prestavaná skriňa hlavného stroja.

Bratislava; okres Bratislava, Bratislavský kraj, Dóm sv. Martina, 1750 – prestavba a zväčšenie organa.

Bratislava; okres Bratislava, Bratislavský kraj, r. kat. Kostol Zvestovania Panny Márie (františkánsky), 1756 – stavba nového dvojmanuálového organa (nie je isté, či ho dokončil Vierengel).