Organy a organári na Slovensku

Viedenský organár, ktorý od r. 1819 zameral svoju činnosť na územie Slovenska.

Sobášil sa v Prešporku 11. marca 1822, ako slobodný, vo veku 45 rokov. Za manželku si zobral tiež slobodnú, 20 ročnú Teréziu Hajek z Trnavy. Zápis v matrike: Krane Vilhelmus, Coelebs. Organifex Magister, 45 annorum, oriundus ex Vesternathen, in Vestphalia, filius Theodori, Civis Ustoris Cremati, et Theresia Hajek, Coelebs, 20 annorum, oriunda Tyrnavia, filia Antonii, Lanionis  Magistri et Barbarae natae Saitlhofer Consortis ejus. (Testes) Emericus Petzl, Civis Quaestor Leguminum, et Josephus Gerich, Civis Argentifaber. Antonius Valmráth Cappellanus.^b

V Prešporku sa im 24. decembra 1822 narodila dcéra Mária Magdaléna Therézia.^c V prešporských matrikách je jeho profesia označená latinsky organifex magister, resp. confector instrumentorum musicorum. Szórádová E. uvádza ešte aj označenia organifex (bez "magister") a Orgelbauer.^d

V roku 1819 neúspešne predložil predbežný rozpočet na opravu organa v pútnickom kostole Sedembolestnej Panny Marie v Šaštíne (Šaštín-Stráže, okr. Senica).^e

V 20. a 30. rokoch opravoval organy na veľkej časti územia Slovenska a časti územia dnešného Maďarska (Nyergesújfalu obvod Esztergom, Vác, Budapest, kostol sv. Anny).

V prípade prešporských františkánov išlo o „opravu“, ktorá nástroj len poškodila. Podrobnejšie túto opravu popisuje kronika františkánskeho konventu v Prešporku.^f

Aj pri niektorých iných opravách neboli s nimi objednávatelia spokojní. Tak to bolo v prípade ev. artikulárneho kostola v Kežmarku, kde sa dohodli na dôkladnej oprave za 850 f. Napriek dlhodobému pobytu v Kežmarku (od októbra 1824 do apríla 1825) však zbor s opravou nebol vôbec spokojný a v roku 1825 Vilhelma Kraneho nahradil sabinovský organár Jakub Galovič.

Nespokojní mohli byť aj v r. kat. farskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici, v ev. kostole v Komárne a Kostole sv. Anny v Budapesti, kde robotu nedokončil. Je zaujímavé, že v Prešporku, kde boli s Kraneho opravou františkáni nespokojní, ho v období od druhého polroku 1821 do roku 1824 poverili  údržbou organa v Dóme sv. Martina za ročný paušál. V roku 1822 dostal za opravu dómskeho organa 700 fl. Okrem toho vieme, že v roku 1822 postavil pre Dóm sv. Martina prenosný pozitív. Ďalšie opravy organov na Slovensku realizoval v roku 1823 v r. kat. kostole v Smižanoch (okr. Spišská Nová Ves)^g a v roku 1824 v r. kat. kostole v Hrabušiciach (okr. Spišská Nová Ves) za 260 zl.^h V roku 1825 opravil organ v r. kat. farskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici. Ani tu však neodviedol kvalitnú prácu.ⁱ 

V nasledujúcom roku  sa uchádzal o opravu organa v ev. kostole v Banskej Bystrici. Prednosť však dostal domáci organár. Píše sa o tom diele: Dejepis chrámu ev. a. v. B.-Bystrického: Touto prácou cirkev cestou súbehu poverila Michala Kiszelya slovutného vtedy staviteľa organov podľa zmluvy s ním dňa 26. septembra r. 1826. uzavretej za cenu 500 zl. šajn. = 420 kor., kdežto nabídnutie Viliama Gránera za cenu 500 zl. v sr. pominula.^j 

V roku 1833 s ev. zborom v Komárne uzavrel dohodu o stavbe organa. Robotu nedokončil. V roku 1834 ako organár vo Váci (Maďarsko) opravil organ v kostole sv. Anny v Budapešti.^k  Uhorská kráľovská miestodržiteľská rada po ňom roku 1831 vyhlásila celouhorské pátranie.^l