Pôvodná organová skriňa a skriňa pozitívu z roku 1756 (autor Ján Feringel a ďalší) boli zásadne prestavaná do novej architektonickej podoby, čím stratili pamiatkovú hodnotu.
1756, Johann Vierengel – novostavba
Organ postavený bratislavským organárom Johannom Vierengelom. Nástroj mal 2 manuály a 16 registrov (E. Szorárová: Historické klavíry na Slovensku). Z organa sa zachovali časti organovej skrine.
1897, Vincent Možný – prestavba
1923, Rieger – novostavba
Opus 2132 (údaje na hracom stole). Organ bol postavený do upravenej, pozmenenej a zväčšenej skrine hlavného stroja a pedála dvojmanuálového organa, pochádzajúceho z polovice 18. storočia. Skriňa zadného pozitívu bola na hĺbku zmenšená a ostala prázdna.
Pôvodná dispozícia organa:
I. manuál: Burdon 16´, Principal 8´, Hohlflöte 8´, Gamba 8´, Salicional 8´, Octav 4´, Flûte octaviante 4´, Kornet 3-5x 2 2/3´, Mixtur 5x 2 2/3´, Klarinet 8´
II. manuál: Geigenprincipal 8´, Gedackt 8´, Flûte harmonique 8´, Aeolina 8´, Vox coelestis 8´, Rohrflöte 4´, Gemshorn 4´, Dolce 4´, Flautino 2´, Plein-jeu 5x 2´, Fagot 16´, Trompete harmonique 8´, Clarin harmonique 4´
Pedál: Apertabass 16´, Subbass 16´, Violonbass 16´, Octavbass 8´, Cellobass 8´, Bombarde 16
50. r. 20. stor., Pavol Baxa st. – prestavba
Organ bol dispozične a menzuračne upravený v duchu Orgelbewegung. Vtedy boli vymenené aj registrové sklopky.
Prieskum: Marian Alojz Mayer, 2001