Organy a organári na Slovensku

Zatiaľ poznáme na Slovensku dva jeho nástroja.

Starším z nich je dvojmanuálový organ s pedálom v ev. a. v. kostole vo Švedlári. Nástroj mal pôvodne 12 registrov, z toho desať bolo určite manuálových a dva pedálové. Rozdelenie manuálových registrov nie je jasné. Ich pomer mohol byť 6 ku 4, alebo 7 ku 3. Názvy registrov sú známe z obdĺžnikových štítkov nalepených pod registrové manubriá. Z desiatich manuálových boli štyri v základnej polohe (Principal, Flauta amabil, Wald Flöte a Flauta major), v štvorstopovej polohe tiež štyri (Octava, Spitz Flöte, Gamshorn, Dulce).  Zastúpený bol aj register v kvintovej polohe (Quinta 3´). Zvukovú korunu tvorila päťzborová Mixtura (zloženie zborov nie je známe). Na pedálovej vzdušnici stál Violon 16´ (zrejme s drevenými otvorenými píšťalami) a register Octava pedal v osemstopovej polohe tiež s drevenými otvorenými píšťalami. Stopy na štítkoch sú označené nemeckým názvom „fuβ“ a ich poloha arabskými číslicami. Vzdušnice boli zásuvkové, traktúry mechanické. Nástroj bol objednaný v roku 1790 a organár ho dokončil v roku 1793. Stál 750 florénov. Z nástroja sa zachoval demontovaný, pôvodný hrací stôl. Manuál mal rozsah C – c³ chromaticky, klávesový pedálový rozsah bol C – a⁰ s krátkou spodnou oktávou. Zachovali sa aj dva väčšie jednofaldové klinové mechy. V roku 1936 Groligov dvojmanuálový organ nahradil rovnako dvojmanuálový nástroj firmy Gebrüder Rieger, op. 2741. Pri stavbe nového nástroja sa využila aj časť starého píšťalového materiálu a organová skriňa.

Druhý Groligov nástroj sa zachoval v ev. kostole v obci Potok (okr. Rimavská Sobota). Jozefa Groliga ako staviteľa identifikujeme jednak podľa ťažko čitateľného nápisu na skrini 8-registrového pozitívu, ako aj podľa očividnej podoby s prospektom v ev. kostole vo Švedlári.   Nástroj mal byť postavený v roku 1804. Podľa Vizitácie z 20. júna 1889 sa organár mal volať Grölig József. Podľa tej istej vizitácie mal pozitív aj Tremolo a Bubon („rezgővel és dobbal“). V prípade menšieho nástroja je klaviatúra s rozsahom C – c³ s krátkou spodnou oktávou umiestnená na zadnej stene nástroja. Klávesy sú lepené na pergamenových prúžkov. Dlhšie klávesy majú obloženie z hnedého dreva a ich čelá sú zdobené motívom vytlačeným do pergamenu. Kratšie (horné) klávesy sú čierne, pričom nalepená tenká horná vrstva z čierneho dreva je na väčšine klávesov už odlepená. Po stranách manuálovej klaviatúry sú po štyri kovové páčky na preklápanie. Vpravo je okrem štyroch kovových páčiek aj jedno drevené tiahlo na vyťahovanie, ktoré zapínalo Tympany. Nástroj je veľmi napadnutý drevokazným hmyzom a dlhodobo nefunkčný, čo znemožňuje jeho presný popis. V pozitíve je aj zvuková hračka „Tympany – dve spojené drevené otvorené píšťaly, stojace vnútri pozitívu. Strednú stenu majú obe píšťaly spoločnú.