Údaje o jeho učňovských rokoch chýbajú. Pravdepodobne od r. 1862 mal organársku dielňu v Bratislave, najprv na Špitálskej, neskôr na Zámočníckej ulici. Bol členom bratislavského Kirchenmusikvereinu.

Svoje prvé dielo postavil Michal Slezák pre r. kat. kostol v Tomášove r. 1864. O nástroji sa pochvalne písalo v dobovej tlači. Z r. 1864 pochádza aj organ v Hantosi (Maďarsko). Prvýkrát na ňom hrali 25. decembra 1864. V novinách Pressburger Zeitung vyšiel 27. marca 1867 inzerát, kde Michal Slezák všetkým priaznivcom hudby a umenia ponúkol možnosť, aby si počas 8 dní vyskúšali hru na 6-registrovom organe, vystavenom v jeho dielni na Špitálskej ulici č. 277. Neskôr, 1. apríla, túto možnosť predĺžil o ďalších 8 dní. Dispozícia nástroja nebola uverejnená, ale podľa správy v novinách mal organ pekný, plný, silný, nábožnosť vzbudzujúci zvuk. R. 1872 postavil Slezák svoj najväčší známy organ pre r. kat. kostol v Rusovciach. Kaligraficky napísaný firemný štítok nad manuálovou klaviatúrou obsahuje označenie „Szlezák Mihály / Pozsonyban“.

Od r. 1864 spolupracoval s pomocníkmi Augustínom Rumplom a Jánom Petržalkom, ktorý uňho pracoval ešte aj r. 1876. R. 1872 sa spoločne s peštianskym organárom Károlyom Véghom podieľal na konštrukcii transponovateľného klavíra. R. 1876 opravoval Výmolov organ v piaristickom kostole vo Sv. Jure.

Nástroje M. Slezáka majú zásuvkové vzdušnice a mechanické traktúry. Príznačné sú malé rozsahy manuálov, obyčajne len C – c3 chromaticky, teda 49 klávesov a tónov. Pre danú dobu štandardný rozsah C – f3 má iba organ v Hantosi. Pedál má spravidla klávesový rozsah C – h0, teda 24 klávesov, ale tónový rozsah je len 12 tónov (C – H). Zaujímavé sú principálové registre v dvojstopovej a jednostopovej polohe v Hantosi, ktoré sa po jednej, resp. dvoch oktávových repetíciách v diskante dostanú do štvorstopovej polohy. V pomerne mnohozborových Mixtúrach s prevládajúcimi oktávovými repetíciami prekvapí množstvo duplikácií, ba i triplikácií. Drevené registre majú drevené píšťaly v celom rozsahu, aj keď sú v štvorstopovej polohe. Pozornosť si zaslúži aj Flauta dvojitá (Doppelflöte) v štvorstopovej polohe. Tónové ventily sú ešte zásadne lepené. V prvom opuse sú tónové ventily zaujímavo vedené kovovým očkom na čele ventilu, v Bratislava-Rusovciach sú už ventily vedené dvojicou mosadzných kolíkov po ich stranách. Nástroj v Tomášove má namiesto pulpiet mosadzný plech, nástroj v Bratislave-Rusovciach má pulpety zo železného drôtu a z bazového dreva. Už v prvom opuse sú použité tzv. vyrovnávacie mechy. V skriniach sa na naše pomery pomerne skoro objavujú neoslohové prvky.

Bratislava-Rusovce; okres Bratislava, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Márie Magdalény, 1872 – jednomanuálový 13-registrový organ s pedálom (9+4), mechanická zásuvka.

Edelsthal (Rakúsko); r. kat. kostol, jednomanuálový organ (rok výroby nie je neznámy).

Hantos (Maďarsko); r. kat. kostol, 1864 – jednomanuálový 10-registrový organ s pedálom (7+3) mechanická zásuvka.

Staré Brno (Čechy); augustiniánsky kostol, 1870 – návrh na dvojmanuálový organ.

Svätý Jur; okres Pezinok, Bratislavský kraj, r. kat. Kostol Najsvätejšej Trojice (piaristický), 1876 –oprava.

Tomášov; okres Senec, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša, 1864 – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (6+2), mechanická zásuvka.

Autor textu: Marian Alojz Mayer


Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)