Za organára sa vyučil vo Viedni. Potom vandroval po Nemecku. Pracoval u Walckera v Ludwigsburgu, u Jehlmicha a Kauffmanna v Drážďanoch, u Weigleho v Stuttgarte. R. 1880 sa dostal do Temešváru (Rumunsko), kde začal pracovať v organárskej dielni J. Hromadku. R. 1885 sa oženil s Hromadkovou dcérou Máriou. R. 1893 sa osamostatnil. Podľa literatúry po prvej svetovej vojne pribral do firmy svojich synov Richarda, Jozefa a Viktora. Je však pravdepodobné, že sa tak stalo ešte pred vojnou, nakoľko aj na Slovensku majú viaceré nástroje označenie na firemných tabuľkách: „Wegenstein Lipót és Fia / Temesvár.“ (Bušince, r. kat. kostol, Slovenská Ľupča, kostol ev. a. v., Veľká Čalomija, r. kat. kostol). R. 1934 odovzdal firmu najstaršiemu synovi Richardovi a odišiel do dôchodku. Továreň r. 1948 znárodnili a následne zanikla.

Wegenstein už okolo r. 1890 zamestnával päť ľudí. V dielni mali parný stroj, od r. 1920 využívali elektrické stroje. R. 1930 pracovalo v jeho dielni už okolo 50 robotníkov. Spočiatku staval ešte nástroje so zásuvkovými vzdušnicami, no čoskoro ich nahradili nástroje s kužeľkovými vzdušnicami. Od 90. rokov 19. storočia sa uplatňovali organy s pneumatickými traktúrami, ktoré mali často zaujímavú konštrukciu. Mechanické traktúry upadli čoskoro do zabudnutia. Neskôr postavil aj niekoľko organov s elektrickými traktúrami. Celkovo jeho firma vyrobila viac ako 400 organov. Do konca prvej svetovej vojny postavila aj niekoľko organov na Slovensku, medzi nimi aj niekoľko dvojmanuálových. Manuálové rozsahy organov zhotovených na Slovensku sú C – f3, 54 klávesov a tónov. Pedálové rozsahy sú nejednotné, od C – g0 v r. kat. kostole v Revúcej, cez C – h0 v r. kat. kostole v Motyčkách (tónový rozsah je len C – H) až po C – d1 (napr. Muráň, Slovenská Ľupča, Veľká Čalomija). Dispozície sú romantické, s výraznou prevahou registrov v základnej polohe. Samostatné registre, položené vyššie ako štvorstopová poloha, nie sú zastúpené (samozrejme, neplatí to o nástrojoch, ktoré boli dispozične dodatočne upravené).

Bušince; okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj, farský Kostol sv. Demetera, pravdepodobne koniec 19. alebo začiatok 20. stor. – jednomanuálový, 6-registrový organ s pedálom (5+1), pneumatická kužeľka.

Ľubietová; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. Kostol sv. Márie Magdalény, 1898 – dvojmanuálový, 14-registrový organ s pedálom.

Motyčky; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. Kostol Nanebovzatia Panny Márie, 1906 – jednomanuálový, 5-registrový organ s pedálom (4+1), pneumatická kužeľka.

Muráň; okres Revúca, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol sv. Juraja, okolo r. 1895 – jednomanuálový, 8-registrový organ s pedálom (6+2), pneumatická kužeľka.

Revúca; okres Revúca, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol sv. Vavrinca, diakona, prelom 19. a 20. stor. – jednomanuálový, 8-registrový organ s pedálom (6+2), pneumatická kužeľka.

Slovenská Ľupča; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., koniec 19. alebo začiatok 20. stor. – dvojmanuálový, 12-registrový organ s pedálom (5+5+2), pneumatická kužeľka.

Tajov; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, farský Kostol sv. Jána Krstiteľa, rok postavenia neznámy – jednomanuálový, 5-registrový organ (bližšie údaje chýbajú).

Žiar nad Hronom; okres Žiar nad Hronom, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol Povýšenia sv. Kríža, rok postavenia neznámy – dvojmanuálový, 11-registrový organ s pedálom.

Autor textu: Marian Alojz Mayer

Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)