1773, Johann Georg Schwarz – novostavba
Organ neznámeho autora, postavený v období vzniku kostola, krátko po roku 1773. Rok aj autorstvo sú len hypotetické.
Ing. Bohumil Plánský v správe Historie a obnova varhan ve Vyšném Medzevu označuje za autora prešovského organára Johanna Georga Schwartza: Stavitelem nástroje byl podle všeho Johann Georg Schwarz z Prešova, autor velikostí, prospektem i celkovou koncepcí téměř shodných, ale bohatěji zdobených varhan ve Švedláru, není však přímo archivně doložen.
Organ mal pôvodne hrací pult vstavaný do zadnej steny pozitívu, manuálová spojka bola pravdepodobne posuvná. Zásobovanie vzduchom bolo riešené sústavou troch mechov, ktoré boli umiestnené za organom.
Rekonštrukcia pôvodnej dispozície – podľa Ing. Bohumila Plánského:
I. manuál – Haupwerk (C – c3, krátka veľká oktáva, 45 tónov)
Principal 8 Fuss (cín, C – e1 v prospekte)
Fifla (?) 8 Fuss (drevená kónická flauta)
Quindena 8 Fuss (C – c drevené, ďalej kovové kryté)
Octava 4 Fuss (píšťaly kovové, C – f v prospekte)
Spilflet 4 Fuss (píšťaly kovové, kónické)
Hollflet 4 Fuss (píšťaly kovové, kryté)
Quinta 3 Fuss (píšťaly kovové)
Superoctava 2 Fuss (píšťaly kovové)
Fugara 2 Fuss (píšťaly kovové, kónické)
Mixtura 5-fach 2 Fuss (píšťaly kovové, minimálne 1 repetícia)
II. manuál – Rückpositiv (C – c3, krátka veľká oktáva, 45 tónov)
(Copula ?) 8 Fuss (drevené, kryté píšťaly)
Fettusa 8 Fuss (C – H drevené, kryté; c – e kovové, kryté; f – c3 kovové, kónické)
Unda (maris) 8 Fuss (kovové, kónické; začínala od f)
Principal 4 Fuss (cín, F – ais v prospekte; C, D, E drevo)
Travera (?) 4 Fuss (drevená otvorená flauta)
Octava 2 Fuss (kovové, C – dis v prospekte)
Pedál (C – c1, krátka veľká oktáva, 21 tónov)
(Subbass ?) 16 Fuss (otvorené drevené píšťaly)
VIII-Bass (t. z. Octavbass) 8 Fuss (otvorené drevené píšťaly)
Nástroj bol funkčný a používaný až do roku 1947, potom postupne chátral a celé desaťročia sa nepoužíval.
1994, Rieger-Kloss, Krnov – generálna prestavba
Prestavba a rozšírenie.
Organ od roku 1947 postupne chátral, celé desaťročia sa nepoužíval a napokon sa dostal do dezolátneho stavu. Viac sa dozvedáme zo správy Bohumila Plánského, ktorý organ obhliadal 23. júla 1991: ...s lítostí jsme skonstatovali, že chybí celý hrací stůl včetně klaviatur a rejstříkových táhel, dále celý prospekt hlavního stroje nahražený papírovými atrapami, že zbylých sotva 40% kovových píšťal je silně poškozených a že jak zbylé dřevěné píšťaly, tak všechny původní zásuvkové vzdušnice jsou natolikrozežrány červotočem, že je již nelze zachránit.
Dôkladná prestavba a rozšírenie so zámerom zachovať pôvodnú zvukovú koncepciu s možnosťou vylepšiť na súčasnú umelecko-liturgickú úroveň. Z pôvodného organa použili iba 188 kovových píšťal, pôvodné skrine a pravdepodobne časť tónovej a registrovej traktúry. Nové kovové aj drevené píšťaly sú podľa Bohumila Plánského kópiami pôvodných zničených píšťal.
Od rekonštrukcie v r. 1994 sa organ opäť používal na liturgické i koncertné účely.
2001, František Vitéz – oprava
Oprava, ladenie. Kvôli nepriaznivým klimatickým podmienkam (vysoká vlhkosť) v kostole a neodborným zásahom je organ opäť nepoužiteľný.
Prieskum: Marek Cepko, 2006