František Tattinger
[ Ferenc, Ferencz, Franz; Remesloslužby Nové Zámky]
* 1909
† 13.5.1977, Nové zámky
Mnohé životopisné údaje zatiaľ chýbajú, nevieme ani kde a presne kedy sa František Tattinger narodil.a Vyučil u Maurachera v Salzburgu, dielňu si otvoril spolu s Istv. Kmoskó v Esztergome na Német-u.59 sz., pravdepodobne v roku 1930. Do Nových Zámkov prišiel z Ostrihomu (Maďarsko).b
Zomrel 13. mája 1977 v Nových Zámkoch.c
Tattinger z Ostrihomu odišiel veľmi rýchlo, najneskôr v roku 1934. Na organe v r. kat. kostole v Bajtave (okr. Nové Zámky) je na čelnej doske hracieho stola biela obdĺžniková firemná tabuľka s textom: František TATTINGER Ferencz // staviteľ organov orgonaépitö mester // NOVÉ ZÁMKY. Tento nástroj sa dá presne datovať do r. 1934 – podľa číslovky na čelnej stene organovej skrine. Ale Tattinger odišiel z Ostrihomu takmer určite už skôr. V r. kat. kostole v Rúbani (okr. Nové Zámky) je organ, ktorý pôvodne postavila firma Gebrüder Rieger (podľa katalógu op. 883/1901). Tattinger aj tu pôvodné označenie odstránil a nahradil ho svojim: na čelnej doske hracieho stola je biela obdĺžniková firemná tabuľka s textom: František Tattinger Ferencz / staviteľ Organov – Orgonaépitö mester / Nové – Zámky. Podľa jednej informácie z internetu tento organ ladil Tattinger r. 1931 (vieme, že okrem ladenia robil aj ďalšie úpravy - napr. pridal pedál). Tá informácia z internetu zneje: "Na chóre je organ asi z 80. rokov 19. stor. od majstrov Riegerovcov z Viedne, r. 1931 ho vyladil organár Fattinger"d (správne Tattinger). Ak by sa podarilo potvrdiť rok 1931 ako rok opravy organa v Rúbani, tak by sa Tattingerovo účinkovanie v Ostrihome dalo obmedziť na veľmi krátky čas.
Tattingerova dielňa pracovala v Nových Zámkoch ešte aj v 70. rokoch 20. storočia. Jej posledná dosiaľ známa práca je oprava organa v roku 1975 v r. kat. kostole v obci Selice (okr. Šaľa).
Okrem stavby nových, jedno- až dvojmanuálových organov s pedálom, sa venoval hlavne opravám a prestavbám starších nástrojov. Doteraz vieme o stavbe 31 organov, deväť z nich bolo dvojmanuálových a 22 jednomanuálových. V niektorých prípadoch však išlo len prestavbu starších organov, z ktorých mohol použiť napr. organové skrine, píšťalový materiál, prípadne ďalšie prvky, alebo ich časti. Z dvojmanuálových organov F. Tattingera je najväčší z nich organ v r. kat. farskom Kostole sv. Alžbety v Komjaticiach (25/24 registrov), najmenší bol 9 registrový nástroj v Hrachovišti (4 + 4 + 1), ktorý už zanikol. Klávesové rozsahy manuálov v piatich dvojmanuálových organoch (Bánov, Lefantovce, Palárikovo, Tomášikovo, Veľký Cetín) sú C – f3. Väčší rozsah, teda C – g3, majú len štyri dvojmanuálové organy (Hrachovište r. kat., Komjatice r. kat. farský kostol, Nové Zámky františkánsky kostol, Šurany r. kat. kostol). Oveľa výraznejší je rozdiel medzi jednomanuálovými nástrojmi s rozsahom C – f3 a jednomanuálovými nástrojmi s rozsahom C – g3. Väčší rozsah (teda C – g3) majú len dva nástroje: v r. kat. organe v Hrušovanoch a kostole tešiteľov v Zlatých Moravciach (9,091%), kým až dvadsať má rozsah C – f3 (90,909%). Ani v jedinom organe som sa nestretol s manuálovým rozsahom až po a3, prípadne po c4. Rozsahy pedálov dvojmanuálových organov sú pri manuálovom rozsahu po g3 vždy C – f1 (30 klávesov a tónov), pri manuálovom rozsahu C – f3 vždy C – d1 27 klávesov a tónov). Pri jednomanuálových nástrojoch s manuálovým rozsahom C – g3 môže byť klávesový a tónový rozsah pedála buď C – f1 (Hrušovany), alebo C – d1 (kostol tešiteľov v Zlatých Moravciach). Sedem jednomanuálových organov s manuálovým rozsahom C – f3 má pedál s klávesovým aj tónovým rozsahom C – d1 (35%)e, dva organy s tým istým klávesovým rozsahom pedála majú iný tónový rozsah: Jabloňovce C – a0 (22 tónov – 5%), a Slepčany C – H (12 tónov – 5%). Deväť jednomanuálových organov s manuálovým rozsahom C – f3 má klávesový rozsah pedálu C – h0 (24 klávesov), ich tónový rozsah je však spravidla len C – H (dvanásť tónov – 45%).f Dva organy majú manuálový rozsah C – f3, klávesový pedálový rozsah je C – h0, ale kvôli ich nefunkčnosti som tónový rozsah pedála nezisťoval = 10% (Čierna Voda, Okoč ref.). Pri dispozíciach dvojmanuálových organov na oboch manuáloch prevládajú registre v základnej polohe, štvorstopová je na oboch manuáloch zastúpená jedným, alebo dvoma registrami (výnimočne tromag). Vyššie polohy (vo forme samostatných registrov) sú vždy zastúpené len jedenkrát. Len výnimočne chýba na hlavných strojoch zvuková koruna vo forme Kvinty šumivej, alebo 2 – 4 radovej Mixtúry, výnimočne v najväčších nástrojoch môžu byť zvukové koruny v časti rozsahu aj päť radové. Na vedľajších strojoch môže ísť aj o iné zvukové koruny ako o Mixtury, napr. Akuta alebo Harmonia aetherea. Tri najväčšie dvojmanuálové organy majú na hlavnom stroji register Bourdon v 16 stopovej polohe (Komjatice, Veľký Cetín, Šurany), Dokonca v najväčšom nástroji v Komjatiach má 16 stopový základ aj vedľajší manuál (Kvintadena 16´).
Lakšárska Nová Ves – Kostol sv. Vavrinca
POZNÁMKY
Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)