Od r. 1857 sa v Brezovej pod Bradlom učil za organára u Martina Šaška. V rokoch 1861 – 1863 pracoval ako praktikant v dielni Samuela Wagnera v Slovenskom Pravne. Vlastnú organársku dielňu si otvoril v Topoľčanoch okolo r. 1863. Po smrti banskobystrického organára Karola Kyseľa r. 1871 ho ev. a. v. zbor v Hnúšti-Brádne poveril dokončením 6-registrového nástroja, ktorý majster pre náhlu smrť nedokončil. V tej dobe nepôsobil v Banskej Bystrici žiadny organár, čo Vavra zrejme podnietilo k tomu, aby dielňu r. 1872, resp. r. 1873 presťahoval do Banskej Bystrice. Koncom 80. rokov 19. storočia sa usídlil v Ostrihome (Maďarsko).

O dielni Mateja Vavra neexistujú takmer žiadne informácie. Akurát je známe, že sa uňho vyučil jeho syn Jozef. Chýbajú aj poznatky o jeho tvorbe. R. 1866 opravoval Arnoldov organ, postavený r. 1795 v ev. a. v. kostole v Myjave. Vtedy sa zároveň rozhodlo, že nástroj, „který mnohé již roky službu v chrámě našem konal, již dochází a že by sa k budování, nového Organa již pristaupit mělo kterého vyhotovený Pán Organár na sebe prijati žádal.“ Myjavský cirkevný zbor potom vyslal komisiu do františkánskeho kostola v Hlohovci, kde Vavro staval dvojmanuálový organ, aby posúdila kvalitu jeho práce. Šesťčlenná komisia vyslovila svoj názor na konvente 1. decembra 1867: „... organ ten ješte dohotovený nebyl a tak ani svauj súd vydati nemohau, toliko že spozorovali, že jak samý Organ pak obzvlášte měchy velmi težko jdau, hlas pak Organa se jím pripisklavý býti zdá.“ V ďalšom rokovaní s M. Vavrom teda Myjavčania nepokračovali.

Podrobnejšie detaily o hlohovskom organe, najväčšom nástroji, ktorý M. Vavro postavil, nie sú známe, nakoľko sa z neho zachovala len organová skriňa, do ktorej r. 1932 postavil svoj opus Jan Tuček z Kutnej Hory. S istotu vieme len to, že organ mal 20 registrov a druhý manuál bol umiestnený v samostatnej skrini v zábradlí chóru. Nakoľko sa skrine od seba diametrálne líšia, dá sa predpokladať, že Vavrovým dielom je len skriňa hlavného stroja a pedála, ktorá po výtvarnej stránke zodpovedá Šaškovmu a Wagnerovmu riešeniu z 50. rokov 19. storočia, skriňa pozitívu je asi staršieho pôvodu. Z banskobystrického obdobia existuje správa o organe, ktorý M. Vavro postavil r. 1873 pre ev. a. v. kostol v Slovenskej Ľupči. Nástroj sa však nezachoval. Okolo r. 1877 mal stavať organ pre ev. a. v. kostol v Beckove. Cirkevný zbor sa však sťažoval na nedodržanie termínu, a tak nevedno, či nástroj dokončil. R. 1884 pravdepodobne postavil jednomanuálový 9-registrový organ s pedálom pre r. kat. farský kostol v Donovaloch. R. 1890 už ako ostrihomský organár prestaval pre špitálsky kostol v Hlohovci 5-registrový barokový pozitív z prvej polovice 18. storočia, na ktorom zmenil skriňu a dispozíciu. R. 1929 nástroj predali do r. kat. kostola v Kordíkoch.

Dosiaľ posledný známy nástroj, ktorý vznikol v dielni M. Vavra, sa nachádza v r. kat. kostole v Malých Kosihách. Ide o pozitív so samostatným hracím stolom z r. 1895. Jeho manuálový rozsah je C – c3 chromaticky, teda 49 klávesov a tónov, vzdušnica je zásuvková. Pedál s klávesovým rozsahom C – f0 (18 klávesov), ale s tónovým rozsahom len C – H (12 tónov) pristaval r. 1906 Vavrov syn Jozef.

Pre detailnejšie zhodnotenie tvorby M. Vavra chýba dostatok podkladov. Na základe dostupných informácií však možno predpokladať, že zo všetkých žiakov Martina Šaška sa mu najmenej darilo a postavil aj najmenej organov.

Banská Bystrica; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie Nanebovzatej, 1876 – oprava.

Donovaly; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol sv. Antona Paduánskeho, 1884 – jednomanuálový 9-registrový organ s pedálom (7+2), mechanická zásuvka (nie je isté, či ho postavil M. Vavro).

Hlohovec; okres Hlohovec, Trnavský kraj, františkánsky kostol, 1867 – dvojmanuálový organ s pedálom (v súčasnosti je úplne prestavaný).

Hnúšťa-Brádno; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1871 – dokončenie 6-registrového nástroja K. Kyseľa.

Kordíky; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. filiálny Kostol Navštívenia Panny Márie, 1890 – prestavba 5-registrového pozitívu (nástroj pôvodne stál v špitálskom kostole v Hlohovci).

Malé Kosihy; okres Nové Zámky, Nitriansky kraj, r. kat. filiálny Kostol sv. Michala Archanjela, 1895 – pôvodne jednomanuálový 6-registrový bezpedálový nástroj.

Myjava; okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1866 – oprava.

Nadlice; okres Partizánske, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, pravdepodobne 60. roky 19. storočia – pôvodne jednomanuálový 8-registrový bezpedálový organ, neskôr rozšírený o dvojregistrový pedál, mechanická zásuvka.

Slovenská Ľupča; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1873 – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).

Autor textu: Marian Alojz Mayer

Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)