Pôsobil ako organár na území stredoslovenského regiónu. Stolárstvu sa vyučil u svojho otca, neskôr sa učil a pracoval u významného organára Martina Šaška st. v Brezovej pod Bradlom. R. 1855 sa osamostatnil a otvoril si dielňu v Slovenskom Pravne, kde sa neskôr stal mešťanom. Dňa 9. októbra 1860 sa oženil s Paulínou Belohorskou, dcérou ev. a. v. farára v Slovenskom Pravne. Mali jediného syna Jána Alojza (1864), ktorý sa však nevenoval organárstvu. Wagner bol aktívnym národovcom – jednateľom a riadnym členom Matice slovenskej. Osobne sa zúčastnil niekoľkých „valných shromaždení“ Matice slovenskej. Podporoval aj ďalšie národné aktivity, napríklad slovenskú Svetlicu, či Matičné múzeum. Wagner mal aj politické ambície. R. 1871 neúspešne kandidoval vo voľbách za Slovenskú národnú stranu. Zomrel pomerne mladý na tuberkulózu.

Samuel Wagner bol najstarším žiakom Martina Šaška st., ktorý si založil vlastnú dielňu (1855). V rokoch 1860 – 1862 pôsobil uňho ako praktikant Matej Vavro, ďalší Šaškov vyučenec. O Wagnerovej dielni sa nezachovali takmer žiadne údaje. Doteraz je známych okolo 20 novopostavených organov. O tvorbe Samuela Wagnera sa dozvedáme iba zo súdobej tlače, kde sa o ňom uverejnilo veľa pochvalných správ.

Kariéru organára začal úspešnými opravami starších nástrojov. R. 1857 postavil pravdepodobne prvý opus, 7-registrový bezpedálový nástroj pre r. kat. kostol v Biskupiciach. Väčšinou staval jednomanuálové organy s pedálom a s 10 – 12 registrami, resp. 6- až 8-registrové bezpedálové nástroje. Zatiaľ je známy len jediný dvojmanuálový organ, ktorý zhotovil pre r. kat. kostol v Prievidzi. R. 1927 ho nahradil dvojmanuálový organ O. Vážanského.

Traktúry Wagnerových nástrojov sú vždy mechanické. Hriadele hriadeľovej dosky osádzal do mosadzných ložísk. Vzdušnice sú vždy zásuvkové, starostlivo vypracované a „špuntované“.

Časť organov už nemá pôvodné mechy a pri ďalších nemožno dokázať ich pravosť. Dá sa však predpokladať, že Wagner staval podobne ako Šaško st. jednodielne alebo dvojdielne zásobné mechy s čerpacím mechom.

V dispozíciách sa prejavuje určitá strnulosť a zachovávanie osvedčených postupov. Medzi dispozíciami organov postavených v prvom a poslednom období tvorby, teda v priebehu dvadsiatich rokov, nenájdeme takmer žiadne rozdiely. Kompletne vybudovaný principálový zbor od osemstopovej, resp. štvorstopovej polohy po dvojstopovú, vrátane principálovej Kvinty 2 2/3´, korunovaný trojradovou, resp. štvorradovou Mixtúrou v basovej polohe s vysokými zbormi zabezpečuje aj v menších nástrojoch vynikajúce pléno, s plným, ušľachtilým, lesklým, ale nie „škrekľavým“ zvukom.

Wagner prevzal výtvarné riešenie organových skríň od svojho učiteľa. Väčšie organy sú dosť často rozdelené do dvoch symetrických skríň, medzi ktorými je voľný priestor. Menšie organy majú často prospekty so štyrmi píšťalovými poliami, pričom v strede bývajú nižšie polia a na okrajoch vyššie píšťalové veže. Štvordielny prospekt sa uplatňuje aj v najmenších bezpedálových nástrojoch postavených do zábradlia chóru. Organové skrine sú napriek stereotypnosti proporčne vyvážené.

Bánovce nad Bebravou-Biskupice; okres Bánovce nad Bebravou, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Michala, 1857 – jednomanuálový 7-registrový, bezpedálový nástroj (pravdepodobne prvé samostatné dielo).

Beluša; okres Púchov, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Alžbety Durínskej, 1868 – pôvodne jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (zachovala sa len organová skriňa).

Blatnica; okres Martin, Žilinský kraj, kostol ev. a. v., 1862 – jednomanuálový nástroj (nezachoval sa).

Giraltovce; okres Svidník, Prešovský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Cyrila a Metoda – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (9+3), pravdepodobne prenesený z inej lokality (nezachoval sa, hoci v 50. rokoch 20. storočia sa ešte nachádzal v kostole).

Ivančiná; okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, kostol ev. a. v., 1859 – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (9+3), (čiastočne je prestavaný a upravený).

Kremnica; okres Žiar nad Hronom, Banskobystrický kraj, r. kat. farský kostol na námestí (už zbúraný), 1876 – člen komisie poverenej vypracovaním posudku na organ (ďalšími členmi komisie boli Ján Levoslav Bella a Jozef Ružička – syndikus).

Lazany; okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie Snežnej, 1876 – jednomanuálový 10-registrový organ s pedálom (8+2).

Liptovský Michal; okres Ružomberok, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 1873 – pôvodne jednomanuálový 5-registrový bezpedálový nástroj, neskôr rozšírený o pedál a dispozične zmenený J. Melzerom z Kutnej Hory.

Malé Hoste; okres Bánovce nad Bebravou, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Martina, okolo r. 1858 – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (9+3).

Malé Kršteňany; okres Partizánske, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Narodenia Panny Márie, 1860 – jednomanuálový 6-registrový, bezpedálový nástroj (nezachoval sa).

Merašice; okres Hlohovec, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Martina, 1859 – jednomanuálový bezpedálový nástroj (nezachoval sa).

Mošovce; okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, kostol ev. a. v., 1872 – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (zanikol r. 1960).

Myjava; okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1867 – ponuka na stavbu 24-registrového organa.

Oslany; okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Štefana Kráľa, okolo r. 1855 – oprava.

Piešťany; Piešťany, Trnavský kraj, kostol ev. a. v., 1865 – pôvodne 5-registrový, bezpedálový nástroj zhotovený pre neznámu lokalitu (v Piešťanoch sa prestavaný nástroj nachádza pravdepodobne od r. 1921).

Podhradie; okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Margity, 1874 – jednomanuálový 6-registrový, bezpedálový nástroj.

Prievidza; okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Bartolomeja apoštola, okolo r. 1863 – dvojmanuálový organ s pedálom (pravdepodobne jediný a najväčší dvojmanuálový nástroj, ktorý zanikol na jar 1927; keďže sa nezachovala ani dokumentácia, nie je známy ani počet registrov).

Púchov; okres Púchov, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Všetkých svätých, 1860 – oprava.

Skalica; okres Skalica, Trnavský kraj, r. kat. Kostol Sedembolestnej Panny Márie (františkánsky), 1864 – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).

Sklené; okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, r. kat. Kostol Narodenia Panny Márie, 1875 – jednomanuálový 10-registrový organ s pedálom (8+2).

Slovenské Pravno; okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Všetkých svätých, 1871 – jednomanuálový 8-registrový, bezpedálový nástroj.

Suchá nad Parnou; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Martina z Tours, 1855 – oprava.

Tužina; okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jakuba st., apoštola, 1858 – jednomanuálový 11-registrový organ s pedálom (8+3).

Valaská; okres Brezno, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol sv. Martina, okolo r. 1864 – pôvodne jednomanuálový 10-registrový organ s pedálom (8+2), postavený pre r. kat. kostol v Hronci (r. 1947 ho Pavel Žur preniesol do r. kat. kostola vo Valaskej a rozšíril o 5-registrový pozitív v zábradlí chóru a pedálovú Mixtúru).

Veličná; okres Dolný Kubín, Žilinský kraj, kostol ev. a. v., 1864 – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (9+3).

Záriečie; okres Púchov, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1860 – oprava.

Žarnovica; okres Žarnovica, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol sv. Petra a Pavla, rok postavenia nezistený – 8-registrový bezpedálový nástroj (nezachoval sa). Nástroj mal rovnakú dispozíciu, ako má nástroj v Slovenskom Pravne.

6-registrový bezpedálový nástroj ostal v pozostalosti Samuela Wagnera. Jeho ďalší osud nie je známy.

Autor textu: Marian Alojz Mayer

Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)