Syn organára Martina Podkonického. Vyučil sa u svojho otca. Po otcovej smrti (1771) musel čakať dva roky, kým dovŕši vek 20 rokov, aby mohol prevziať dielňu. V novembri 1773 sa stal banskobystrickým mešťanom. Krátko nato, 26. januára 1774, sa oženil s Annou Šarlotou Stertzovou.

Bezpochyby nadaný majster žil bohémskym životom, veľmi často neplnil prijaté záväzky a s prácou meškal aj niekoľko rokov. Dňa 14. júla 1812 dokonca vyšla pod číslom 17456 tlačená správa Uhorskej námestnej rady, rozoslaná všetkým župám, podľa ktorej nemali organárovi Michalovi Podkonickému posielať ďalšie objednávky, lebo ich nestačí plniť a z podpísaných realizoval sotva tretinu. Zavše sa stávalo, že keď chceli, aby práce na nástroji napredovali, museli majstra zavrieť na chóre. Napokon sa pre dlžoby a zanedbávanie prác dostal v Gelnici do väzenia, odkiaľ ho vyslobodili len na záruku banskobystrického magistrátu.

Dielňa Michala Podkonického patrila u nás k väčším. Okolo r. 1804 v nej pracovali najmenej štyria tovariši. Postavila pomerne veľké množstvo nástrojov, medzi nimi aj niekoľko dvojmanuálových. Okrem organov vyrábal aj spinety a klavichordy.

Medzi prvé samostatné práce Michala Podkonického patrí dvojmanuálový organ pre r. kat. farský Kostol sv. Demetera v Szegede (Maďarsko). Ďalšou dôležitou objednávkou bol dvojmanuálový organ pre farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici (1774). Nástroj dokončil r. 1779 a neskôr bol považovaný za „Meisterstück“ Michala Podkonického. Podľa dobovej správy má 24 registrov, spomedzi ktorých je Principálbas 16 stôp vysoký, píšťaly sú z cínu, pričom prvá (najväčšia) váži 154 ¾ funta. Organová skriňa, zhotovená z dubového dreva, pozostávala z troch častí, z pozitívu a z dvoch bočných oddelení. Drevené píšťaly sú z červeného smreka a jeden register pozitívu má píšťaly z bieleho buku. Dodnes sa zachovala iba skriňa hlavného stroja a pedála (rozdelená na C a Cis stranu). Nepoznáme presnú dispozíciu nástroja a rôznia sa aj údaje o počte registrov (22 alebo 24). Rezbársku a sochársku výzdobu diela vyhotovil banskobystrický sochár J. Uttner.

Najväčším nástrojom, ktorý Michal Podkonický postavil, bol dvojmanuálový dvadsaťšesťregistrový organ pre r. kat. Katedrálu sv. Martina v Spišskej Kapitule. Nástroj bol dokončený až r. 1785 a slúžil do r. 1890, keď ho nahradil dvojmanuálový organ firmy Rieger, opus 263.

Rozsahy manuálových klaviatúr nie sú pevne ustálené. V nástrojoch pre menšie lokality je bežný rozsah od C po c3 s krátkou spodnou oktávou, pre významnejšie lokality je klaviatúra až po d3 pri krátkej spodnej oktáve, teda 47 klávesov a tónov. Vzhľadom na malý počet zachovaných organov a podrobných kontraktov sa ťažko dajú urobiť zovšeobecnenia týkajúce sa dispozícií. Vo väčších organoch je principálový zbor vybudovaný od osem- po dvojstopovú polohu, vrátane Kvinty 2 2/3´. Vyššie stopové polohy sú ako samostatné registre zastúpené výnimočne. V menších nástrojoch začína principálový zbor štvorstopovou polohou a spravidla končí kvintou v polohe 1 1/3´, pričom môže byť zastúpená aj o oktávu hlbšia kvinta. Len v najmenších nástrojoch začína principálový zbor až dvojstopovou polohou. Principálový zbor je až na niektoré pozitívy dvojmanuálových organov vždy korunovaný Mixtúrou, ktorá bola vo väčších organoch šesťradová, príp. päťradová. V Gelnici je Mixtúra na hlavnom stroji len štvorradová (v súčasnosti trojradová), ale dvojradová Mixtúra je disponovaná aj na pozitív. Vo veľkých nástrojoch môžu byť stopové polohy 2 2/3´, resp. 2´ zastúpené dvojnásobne, okrem registra principálovej menzúry aj ďalším registrom s inými menzúrami. Z krytých registrov okrem tradičného dreveného krytého registra, označovaného Flaut (Flet) major 8´, Podkonický disponoval, obyčajne na HW dvojmanuálových organov, aj užšie menzúrovaný kovový kryt, nazývaný Quintadena 8´. Ale poznal a výnimočne disponoval tiež širšie menzúrovaný kovový kryt, nazývaný Waldflöte 8´. Zo sláčikových registrov v osemstopovej polohe disponoval Salicionál a Violu, z drevených otvorených, užšie menzúrovaných registrov zasa tradičný Portunal 8´, ktorý staval už aj jeho otec. Vo väčších organoch s obľubou používal aj výchvevné registre, napr. Vox humana duplicata 8´, Unda maris 8´ a „Bross“ Principal 8´. Bohaté zastúpenie má i štvorstopová poloha, kde okrem Principálu, resp. Oktávy (Octav, Octava principalis) a tradičného dreveného krytu (Flaut, Flet minor) nachádzame registre Hohl Flet, Spitz Flet, Flaut travers, Dulcian (Dulciana, Dulcinal) a dokonca aj Flautu rúrkovú (Rohr Flet). Za pozornosť stojí disponovanie jazykových registrov, hlavne do pedála veľkých organov v osemstopovej polohe (Spišská Kapitula, Gelnica). Disponovanie jazykov aj na manuál poznáme len z plánu na organ v Matejovciach. Pedál je vo veľkých nástrojoch obsadený dvojicou registrov v šestnásťstopovej polohe, trojicou registrov v osemstopovej polohe, z ktorých jeden je jazykový, a registrom v kvintovej polohe (5 1/3´, označovaný 6´). Tento register nechýba ani v slabšie obsadených pedáloch. Podľa doteraz známych materiálov nie sú v pedáli vyššie stopové polohy zastúpené.

Niektoré nástroje zničili požiare, ďalšie už krátko po dokončení potrebovali opravu a po niekoľkých desaťročiach sa museli nahradiť novými. Tieto okolnosti naznačujú, že práca, resp. materiál neboli vždy dostatočne kvalitné.

Banská Belá; okres Banská Štiavnica, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol sv. evanjelistu Jána, 1780 (nástroj zrejme rozobrali v Mestskom múzeu v Banskej Štiavnici).

Banská Bystrica; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie Nanebovzatej, 1774 – 1779 – stavba 24-registrového dvojmanuálového organa (zachovala sa len skriňa, s výnimkou skrine pozitívu).

Banská Bystrica; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1812 – 1816 – stavba dvojmanuálového organa (nezachoval sa).

Bystrany; okres Spišská Nová Ves, Košický kraj, r. kat. farský Kostol sv. Petra a Pavla, okolo r. 1804 – stavba 10-registrového pozitívu (pri oprave r. 1974 väčšinu kovových píšťal vymenili).

Csitár (Maďarsko); r. kat. kostol, 1778 – čistenie a ladenie.

Gelnica; okres Gelnica, Košický kraj, kostol ev. a. v., okolo r. 1792 – stavba dvojmanuálového organa (13+7+6), mechanická zásuvka.

Horná Mičiná; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1786 – stavba 6-registrového pozitívu (dnes je súčasťou novšieho, dvojmanuálového organa).

Hronský Beňadik; okres Žarnovica, Banskobystrický kraj, r. kat. Kostol sv. Ondreja, jún – júl 1808 – prenesenie starého organa z r. kat. farského Kostola sv. opáta Benedikta.

Hronský Beňadik; okres Žarnovica, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol sv. opáta Benedikta, 1804 – 1808 – stavba dvojmanuálového organa (nezachoval sa).

Iliašovce; okres Spišská Nová Ves, Košický kraj, r. kat. farský Kostol Sedembolestnej Panny Márie, 1770 – stavba pozitívu (spolu s otcom).

Kežmarok; okres Kežmarok, Prešovský kraj, drevený artikulárny kostol ev. a. v., 1803 – zmluva na opravu organa (pre meškanie a odkladanie prác musel vrátiť preddavok).

Kiskunmajsa (Maďarsko); r. kat. kostol, 1778 – zmluva na stavbu nástroja, ktorý bol dokončený po r. 1784 (nezachoval sa).

Košice; okres Košice, Košický kraj, Dóm sv. Alžbety, 1791 – rozpočet a návrh na opravu organa F. Rosu; zápis dispozície.

Kremnica; okres Žiar nad Hronom, Banskobystrický kraj, bývalý r. kat. farský kostol na námestí (nezachoval sa), 1812 – mestská rada poverila M. Pokonického, aby dal organ do poriadku.

Kurimany; okres Levoča, Prešovský kraj, r. kat. filiálny Kostol sv. Quirína, rok nie je známy – stavba 5-registrového pozitívu.

Liptovský Mikuláš; okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, kostol ev. a. v., 1787 (nezachoval sa).

Lučenec; okres Lučenec, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1812 (nezachoval sa).

Poprad-Matejovce, okres Poprad, Prešovský kraj, kostol ev. a. v., 1804 – 1816 – kontrakt na 16-registrový, dvojmanuálový organ (v pozmenenej podobe ho dostaval F. Deutschmann).

Nitrianska Streda; okres Topoľčany, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol sv. Filipa a Jakuba, apoštola, 1787 – stavba jednomanuálového, 8-registrového bezpedálového nástroja.

Očová; okres Zvolen, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1809 (nezachoval sa).

Banská Bystrica-Radvaň; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1785 (nezachoval sa).

Slovenská Ľupča; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1787 (nezachoval sa).

Spišská Kapitula; okres Levoča, Prešovský kraj, r. kat. Katedrála sv. Martina, 1780 – 1785 – stavba dvojmanuálového, 26-registrového organa (nezachoval sa).

Szeged (Maďarsko), r. kat. Kostol sv. Demetera, 1773 – kontrakt na stavbu 18-registrového organa, ktorý dokončil pravdepodobne r. 1778 (nezachoval sa).

Štiavnické Bane; okres Banská Štiavnica, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jozefa, 1786 – opis a ocenenie miestneho organa.

Veľký Slavkov; okres Poprad, Prešovský kraj, filiálny kostol ev. a. v., 1799 – stavba 9-registrového nástroja (zachovala sa len rozšírená skriňa).

Autor textu: Marian Alojz Mayer

Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)