Od r. 1881 sa Konštantín Bednár učil v Bratislave u organára Vincenta Možného, ktorý tiež pochádzal zo Želeča. Po vyučení uňho ostal pracovať ako tovariš. Keď V. Možný prestal r. 1914 podnikať, prevzal po ňom dielňu, ktorú viedol až do r. 1941. Zomrel v Trnave r. 1942, pochovali ho v Bratislave.

Samostatne podnikal už od r. 1915, keď opravoval mechy dvojmanuálového organa v Močenku. Po návrate z frontu prvej svetovej vojny si otvoril dielňu na Cukrovej (Tilgnerovej) ulici v Bratislave. Zaoberal sa prevažne opravami a prestavbou starších nástrojov, najmä v oblasti Žitného ostrova. Postavil aj niekoľko menších diel, spočiatku ešte s mechanickými traktúrami a so zásuvkovými, resp. kužeľkovými vzdušnicami. Nástroje z neskoršieho obdobia majú pneumatické traktúry a kužeľkové vzdušnice. Jednou z prvých väčších samostatných prác bola stavba organa pre r. kat. kostol v Lehniciach. Nástroj má zásuvkové vzdušnice a mechanické traktúry. Na samostatnom hracom stole je označený firemným štítkom Mozsny´s Nachf. / Konstantin Bednár/ Orgelbauer Pressburg. Potom sa pustil do prestavby nástroja bratislavského organára J. Fazekasa v r. kat. kostole v Michale na Ostrove. Prestavaný organ má nové kužeľkové vzdušnice s mechanickými traktúrami a so samostatným, vpredu stojacim hracím stolom. Z pôvodného píšťalového materiálu použil len niekoľko registrov. Nástroj má kolektívne ťahy MF a F, ovládané šľapkami umiestnenými nad pedálovou klaviatúrou. Jednomanuálový organ L. Moosera v r. kat. kostole v Galante pri prestavbe vybavil kužeľkovými vzdušnicami a pneumatickými traktúrami. Na nástroji bol firemný štítok Konstantin Bednár / Bratislava – Pressburg – Pozsony1. Rovnaké vzdušnice a traktúry použil pri prestavbe organa v r. kat. kostole v Prievaloch. Nové organy postavil pre ev. a. v kostol v Kajali a reformovaný kostol vo Vydranoch. Jeho posledným dielom bol organ so zásuvkovými vzdušnicami a s pneumatickými traktúrami, ktorý zhotovil r. 1940 pre kostol Milosrdných bratov v Skalici. Tónové ventily manuálu aj pedála otvárajú barkerové páky. Veľkými barkerovými pákami sú ovládané aj zásuvky.

1 Nástroj bol zlikvidovaný v roku 1994, zostala len Mooserova skriňa. Bednárov organ mal podľa registrových sklopiek nasledovnú dispozíciu: Subbass 16´, Octavbass 8´, Cello 8´, Principal 8´, Viola da Gamba 8´(nepôvodný štítok), Bordun 8´, Salicional 8´, Celesta 8´, Flöte 4´, Octav 4´, Sp. Octav 2´, Mixtur 3 fach, Octav Coppel, Pedal Coppel. Rozsah manuálu bol C–f3, pedál mal rozsah C–f. Pod manuálovou klaviatúrou boli tlačítka kolektívnych ťahov: P, MF, F, T, A.

Blatné; okres Senec, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Vojtecha, 1936 – oprava a výroba nových prospektových píšťal.

Bratislava; okres Bratislava, Bratislavský kraj, Malý ev. a. v. kostol, 1928 – oprava, dostavba jedného manuálového registra, zväčšenie tónového rozsahu pedála, zmena dispozície a ďalšie práce.

Bratislava; okres Bratislava, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Alžbety (Modrý kostolík), prestavba dvojmanuálového organa A. Schönhofera.

Bratislava; okres Bratislava, Bratislavský kraj, r. kat. Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (jezuitský), 1924 – návrh na prestavbu dvojmanuálového organa, vypracovaný spolu s nemeckým organárom Josephom Behmannom (neuspeli).

Bratislava-Rusovce; okres Bratislava, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Márie Magdalény, 1902 – oprava (ešte ako tovariš u V. Možného).

Galanta; okres Galanta, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Štefana Kráľa, 20. roky 20. storočia – jednomanuálový organ s pedálom, postavený do organovej skrine L. Moosera. Použil aj niektoré Mooserove registre. Organ zanikol r. 1994.

Hucín; okres Revúca, Banskobystrický kraj, ref. kostol, júl 1930 – ponuka na stavbu nového organa za 18 000 korún (neuspel).

Jablonec; okres Pezinok, Bratislavský kraj, r. kat. filiálny Kostol sv. Magdalény, 1894 – oprava (ešte ako tovariš u V. Možného).

Kajal; okres Galanta, Trnavský kraj, kostol ev. a. v., pravdepodobne 20. roky 20. storočia – jednomanuálový 5-registrový organ s pedálom (4+1), mechanická zásuvka.

Lehnice; okres Dunajská Streda, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Alžbety, pravdepodobne r. 1918 – jednomanuálový 6-registrový organ s pedálom (5+1), mechanická zásuvka.

Michal na Ostrove; okres Dunajská Streda, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Michala archanjela, jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (9+3), mechanická kužeľka (z predošlého organa použil upravenú organovú skriňu a časť píšťalového materiálu).

Močenok; okres Šaľa, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Klimenta, 1915 – oprava mechov.

Považany; okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Povýšenia sv. kríža, 20. roky 20. storočia – nový hrací stôl.

Prievaly; okres Senica, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 20. alebo 30. roky 20. storočia – 10-registrový organ s pedálom (8+2), postavený do barokovej organovej skrine, pneumatická kužeľka.

Skalica; okres Skalica, Trnavský kraj, r. kat. Kostol Najsvätejšej Trojice (milosrdní bratia), 1940 – jednomanuálový 7-registrový organ s pedálom (6+1), zásuvkové vzdušnice, traktúry mechanické s barkerovými pákami.

Sládkovičovo; okres Galanta, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie Nanebovzatej, 1926 – oprava.

Šamorín; okres Dunajská Streda, Trnavský kraj, kostol ev. a. v., 1934 – čistenie a ladenie za 750 korún.

Vištuk; okres Pezinok, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol Najsvätejšej Trojice, 1931 – oprava.

Vydrany; okres Dunajská Streda, Trnavský kraj, ref. kostol, jednomanuálový 5-registrový organ s pedálom (4+1), mechanická zásuvka.

Autor textu: Marian Alojz Mayer


Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)