Košice - Staré Mesto
[Cassovia, Kassa, Kascha, Kaschau, Kossicze, Kossice]
okres Košice I, Košický kraj
farnosť Košice-Dóm, dekanát Košice-Stred, Košická arcidiecéza
Katedrála sv. Alžbety
[r. kat., dóm]
Gotickú stavbu začali koncom 14. storočia a dokončili okolo roku 1508. Vystriedalo sa pri nej niekoľko staviteľov. Podľa pôvodného plánu to mala byť päťloďová bazilika s polygonálne zakončenými apsidami v bočných lodiach a s dvoma vtiahnutými vežami na západnom priečelí. Neskôr bol plán pozmenený. V snahe vytvoriť modernejší halový priestor bola hlavná loď prekrížená rovnako vysokou priečnou loďou a medzi ramenami hlavnej a priečnej lode vznikli štyri nižšie centrálne poňaté priestory. Stavba bola niekoľkokrát poškodená: v roku 1491 (vojenské obliehanie Košíc), v rokoch 1775 a 1834 (požiare), 1845 (povodeň), 1875 (silná víchrica). Zásadná oprava sa uskutočnila v rokoch 1877 – 1896 a neobmedzila sa len na zabezpečenie poškodeného objektu, ale v rámci rekonštrukčných prác sa vrátila k pôvodnej koncepcii päťloďovej dispozície s ponechaním kríženia hlavnej a priečnej lode.
História organov v objekte
Existenciu organa v 15. storočí potvrdzuje správa o „fundáciách na omše s organom“ z roku 1475. Majster Gallus Gnerszyk mal v roku 1518 postaviť nový organ. V 16. storočí bolo vnútorné zariadenie chrámu niekoľkokrát poškodené požiarmi (1556, 1576, 1585), škody pravdepodobne utrpel aj organ.
V roku 1634 uzatvoril Magistrát mesta zmluvu na nový organ za 1500 uhorských zlatých s Jakubom Koffenbergom z Nového Saczu, ktorý prácu dokončil v roku 1636. Nástroj opravoval v roku 1731 Vavrinec Čajkovský a neskôr Vavrinec Rosa. V roku 1770 postavil syn posledného menovaného organára, František Rosa, nový dvojmanuálový organ s pedálom. Už v roku 1791 sa uskutočnila generálna oprava, ktorú realizoval Michal Podkonický. O prácu sa neúspešne uchádzali aj organári Jozef Borovecký a Mikuláš Zelenák. Medzi rokmi 1805 až 1819 zabezpečovali spoľahlivé fungovanie nástroja dvaja organári: v rokoch 1805 – 1808 Ján Komorník, ktorý pre kostol vyhotovil tiež samostatný pozitív a v rokoch 1809 – 1819 Franz Xaver Gatto. Záplavy a zemetrasenie v 1. polovici 19. storočia spôsobili dómu aj nástroju ťažké škody. Ján Strosz (1834) a Lajos Ágoston Bárány (1844) predložili kalkulácie na opravu organa, ani jedna z nich sa však nerealizovala. V roku 1854 si dal Magistrát mesta vypracovať posudok aj u slávneho organára Karla Buckowa.
Stavba nového organa sa uskutočnila až v roku 1863, kedy krakovský organár Dominik Müller dokončil dvojmanuálový, 36-registrový nástroj s kužeľkovými vzdušnicami a mechanickou traktúrou vybavenou barkerovou pákou. Náklady na stavbu boli 6000 florénov, no dielo nebolo trváce! Už 6 rokov po postavení bol nástroj takmer nepoužiteľný a po 33 rokoch, v roku 1896, ho nahradila novostavba z dielne Józsefa Angstera.
Súčasné nástroje v objekte
Predchádzajúce nástroje v objekte
- Jednomanuálový organ s pedálom I / P / 15 (10+5)
- Dvojmanuálový organ s pedálom II / P / 30 (16+8+6)
- Dvojmanuálový organ s pedálom II / P / 36 (14+11+11)
Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)