Otec Michala Kyseľa Ján Kiszely bol zeman, stolár a organár. Zrejme pre zemiansky pôvod uvádzali obaja svoje priezvisko v podobe Kiszely. Kyseľovou prvou manželkou bola Anna Somorová, potom sa oženil s Máriou Peťkovou. Mal 11 detí.

Študoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, kde už ako študent opravoval a ladil klavíry. Cez prázdniny pomáhal v organárskej dielni Michala Podkonického. Ako učiteľ a notár pôsobil najprv v Dubovom, potom od r. 1806 v Slovenskej Ľupči. V rokoch 1812 – 1816 sa začal vo väčšej miere venovať organárstvu a výrobe ďalších klávesových nástrojov, prevažne klavírov. V literatúre sa uvádza, že po smrti Michala Podkonického 4. júna 1816 prevzal jeho dielňu. Dodnes sa však presne nevie, kam ju presťahoval. Usudzuje sa, že do r. 1820 sídlila v Slovenskej Ľupči, kde pôsobil ako učiteľ. Potom zrejme až do r. 1833 fungovala v Brezne. R. 1833 presťahoval dielňu do Banskej Bystrice na žiadosť mesta a stolice. Okrem iného mu sľubovali „pekné desky ke kumstu organárskemu velice potrebnie za najlacnejšiu taxu“. V noci 26. septembra 1858 vypukol v Kyseľovom dome v Banskej Bystrici požiar, ktorý zachvátil celú budovu. Napriek vyšetrovaniu sa nepodarilo príčiny požiaru objasniť.

Michal Kyseľ pracoval ešte aj v 60. rokoch, aj keď sa zrejme venoval už len opravám. Svedčia o tom i správy v súdobej tlači. Obsažnejšiu správu o oprave organa v Dvorníkoch odcitujeme: „V Dvornikách. 14. dec. (1863). Po tieto týždne sa na naše listovné vyzvanie bavil u nás p. Michal Kysely b. bystrický organár, aby organ našej cirkve náležite opravil. Pri svojom príchode, jako položil svoje majstrovské ruky na ten organ, predesil sa náramne nad jeho dosavadným všelijakým fušovaním, lež odhodlal sa konečne k jeho náležitej oprave za značnú summu peňazí. A hľa po ubehnutí štýr týždňov statočne za dosť urobil slovu a slubu svojemu. Náš p. M. Kyselom opravený organ, je teraz práve v tom stave, v akom bol, keď ho pred asi 65 rokami vyhotovil povestný toho času organár Heisler. Preto držíme si za prísnu povinnosť, p. Kisela odporúčať vct. obecenstvu a ho verejne pochváliť. – Je on k tomu zvláštna osobnosť. On je už 76 ročný starec, ale i duchovne i telesne čerstvý a bystrý. Najmilšia je mu jeho materinská reč, trebars dobre hovorí aj latinsky a nemecky. Keď spýtal som sa ho: jako mohol vybrať sa na cestu v svojej starobe a zvlašte v tomto už chladnom čase z bystrice do Dvorník, s úsmevom odvetil: „Aj do Ameriky pojdem, keď ma ta povolajú spoľahliví ľudia“. To je myslím dosť charakterističná odpoveď od tak starého muža. Dosť na tom, že on je a zostane náš. (Ondrej Vengerský)“ .

V nekrológu po Kyseľovej smrti (1871) sa píše: „Dňa 22. mája zomrel v Banskej Bystrici na mnohých stranách pochvalne známy organár p. Michal Kiszely ... Nebožtík bol horlivý národovec a svoju peknú bibliotheku zanechal Matici Slovenskej. Večná mu pamäť.“

O dielni M. Kyseľa chýbajú podrobnejšie údaje. Spolupracoval so synom Karolom, ktorý sa uňho vyučil. Do r. 1847, kým sa Karol Kyseľ neosamostatnil, popri oprave organov a výrobe klavírov postavili 65 organov, čo svedčí nielen o ich pracovitosti, ale aj obľube. Rovnako nepoznáme organizáciu dielne po synovom odchode. S určitosťou vieme iba to, že r. 1858, keď mu vyhorel dom, uňho pracoval Samuel Scholtz.

Tvorbu Michala a Karola Kyseľovcov hodnotíme spoločne, keďže dlhé obdobie pracovali vo dvojici a ich nástroje sa nápadito podobajú nielen po stránke architektonicko-výtvarnej, ale aj akustickej. Pri nástrojoch, kde chýbajú archívne záznamy, je často veľmi ťažké určiť, kto je vlastne ich autorom. Napriek tomu, že postavili veľa opusov, najmä z tvorby Michala Kyseľa sa nezachovalo veľa nástrojov. Stavali takmer výlučne malé, zväčša bezpedálové pozitívy so štyrmi až siedmimi registrami. Pedálové nástroje sú zriedkavejšie. Dvojmanuálový organ z ich tvorby nepoznáme, aj keď organ vo františkánskom kostole v Kremnici by mohol pochádzať od Michala Kyseľa. Jednoznačnú identifikáciu diela však komplikuje skutočnosť, že nástrojová časť sa nezachovala a organové skrine z ranej tvorby Michala Kyseľa sú veľmi podobné s neskorými skriňami Michala Podkonického. V dielni sa najmä v 20. – 40. rokoch vyrábali aj klavíry, a to i veľké krídla. Značnú časť objemu prác zaberali opravy organov.

Podľa dispozícií sa dá určiť, že vo väčších organoch je principálový zbor zastúpený od osemstopovej po dvojstopovú polohu, spravidla vrátane Kvinty 2 2/3´ a málozborovej Mixtúry. Na manuáli sme sa s registrom v šestnásťstopovej polohe nestretli. Najpočetnejšie je zastúpená osemstopová poloha, kde popri Principáli nikdy nechýba drevený krytý register, obyčajne označený ako Flauta major. Bežný je aj drevený otvorený Portunal, ale prednostne je vždy disponovaný Kryt 8´. Výnimočný je register Vox humana (pravdepodobne výchvevný) v organe v Rimavskej Bani, ako aj krytý „Principál 8´“ v organe v Moštenici, obsadený len v diskante. V Lukovištiach je okrem Principálu 8´, Flauty major 8´, Portunalu 8´ disponovaný aj štvrtý osemstopový register Dulciana 8´ s kovovými cylindrickými otvorenými píšťalami, ktoré sú signované hodnotou tónu / dulz.

Štvorstopová poloha je okrem Oktávy 4´ zastúpená často drevenou krytou Flautou 4´, príp. ďalším štvorstopovým registrom, napr. Dulcianou alebo Fugarou 4´. Pedál býva obsadený dvoma alebo troma registrami, pričom šestnásťstopová poloha je vždy zastúpená Subbasom 16´ a osemstopová Oktávbasom 8´, príp. Violonbasom 8´. V ranejších opusoch je tretí pedálový register v štvorstopovej polohe. V neskorších nástrojoch štvorstopová poloha niekedy absentuje a osemstopová je obsadená dvojicou registrov. V dispozíciách menších pedálových organov je osemstopová poloha na manuáli zastúpená obyčajne troma registrami (Principál, Kryt a sláčikový register), štvorstopová dvoma registrami (Oktáva a Flauta) a posledným registrom býva Mixtúra. Pedál je obsadený dvojicou registrov Subbas 16´ a Oktávbas (Apertabas) 8´. Pri dispozíciách malých nástrojov sme vychádzali z prieskumu trinástich 6-registrových a ôsmich 5-registrových pozitívov. Do úvahy sme zobrali aj údaje z jedného 4-registrového a jedného 7-registrového pozitívu. V 5-registrových pozitívoch je osemstopová poloha bez výnimky zastúpená len jedným registrom, a to Flautou major 8´, ktorá má v celom rozsahu drevené kryté píšťaly. Štvorstopová poloha je spravidla zastúpená dvojicou registrov, a to Flautou minor 4´, ktorá sa nachádza v každom zo skúmaných pozitívov, a Principálom 4´, ktorý absentuje v r. kat. Kaplnke sv. Anny v Starých Horách. Ani v jednom pozitíve nechýba principálový register v dvojstopovej polohe, obyčajne označený ako Oktáva 2´. Posledným registrom je Superoktáva 1´, ktorá vždy repetuje na tóne c2. V 5-registrových pozitívoch sme sa nestretli s Mixtúrou. Ako teda vidíme, dispozícia nástrojov je stereotypná, jedinou výnimkou je pozitív v Starých Horách, kde je namiesto Principálu 4´ disponovaná Kvinta 1 1/3´. Poradie registrov na vzdušnici je nasledujúce: prvé dva registre sú Principál 4´ a Oktáva 2´; poradie ďalších registrov je buď Superoktáva 1´, Flauta minor 4´ a nakoniec Flauta major 8´, alebo Flauta major 8´, Flauta minor 4´ a nakoniec Superoktáva 1´. 6-registrové pozitívy môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Vo väčších, ktoré majú disponovanú aj Mixtúru, je osemstopová poloha zastúpená obyčajne dvojicou registrov, a to Flautou major 8´ a Portunalom 8´, ktorý má v celom rozsahu drevené otvorené píšťaly. Výnimočne môže byť namiesto Portunalu disponovaný kvintový register v polohe 1 1/3´, resp. 2 2/3´. Štvorstopová poloha je vždy zastúpená dvojicou registrov, a to Principálom 4´ a Flautou minor 4´. Ďalšie registre sú Oktáva 2´ a Mixtúra. Mixtúra je spravidla trojzborová, len zriedkavejšie dvojzborová. Dvojradové Mixtúry majú obyčajne zbory v polohe 1 1/3´ + 1´ a repetujú oktávovou repetíciou na tóne c2. V trojradových Mixtúrach sú častejšie dve repetície na tónoch c1; c2, pričom nie sú vždy oktávové. 6-registrové nástroje bez Mixtúry majú osemstopovú polohu zastúpenú vždy len raz, a to Flautou major, štvorstopová poloha je vždy zastúpená Principálom a Flautou minor. Posledné tri registre s principálovou menzúrou sú Oktáva 2´, Kvinta 1 1/3´ a Superoktáva 1´. Časť píšťal Principálu stojí v prospekte – podľa výšky pozitívu buď od píšťaly C, príp. od E, zriedkavo od F alebo G. V prospektoch s jedným píšťalovým poľom stojí aj časť píšťal Oktávy 2´. Registre Kvinta 1 1/3´ a Superoktáva 1´ bez výnimky repetujú oktávovou repetíciou na tóne c2. Portunal 8´ má v celom rozsah drevené otvorené píšťaly, Flauta major v celom rozsahu drevené kryté píšťaly. Flauta minor môže mať v celom rozsahu drevené kryté píšťaly, resp. v diskante sú od tónu fis2 drevené otvorené píšťaly. V Nižnom Skálniku má Flauta minor otvorené píšťaly od dis2. Zdá sa, že rok výroby nástrojov nemá vplyv na spôsob výstavby Flauty minor. Väčšie bezpedálové nástroje s počtom registrov osem a viac majú v dispozíciách aj Principál 8´. Ako príklad spomeňme 8-registrový nástroj v ev. a. v. kostole v Banskej Hodruši, postavený r. 1859. Nástroj má rozsah C – c3 chromaticky a registre Principál 8´, Oktáva 4´, Kvinta 2 2/3´, Superoktáva 2´, Fugara 4´ (na jeho mieste pôvodne stála trojradová Mixtúra), Flauta minor 4´ (v diskante drevené otvorené píšťaly), Flauta major 8´ (kryté drevo) a Portunal 8´ (drevené otvorené píšťaly). Pedálový register (Subbas 16´) bol pristavaný neskôr.

Nástroje pochádzajúce z 20. rokov majú rozsah manuálov C – c3 s krátkou spodnou oktávou (45 klávesov a tónov). Nástroje, ktoré vznikli v 30. rokoch, majú v diskante už rozšírený rozsah po d3, aj keď v basovej polohe ešte majú krátku oktávu (47 klávesov a tónov). Pre 50. a 60. roky je skôr príznačná chromatická spodná oktáva od C a v diskante sa už nepoužíva rozsah po d3 – v bohatších a významnejších lokalitách je rozsah po f3, v menej významných lokalitách je len po c3. Rozsah pedála má v zachovaných nástrojoch 24 klávesov aj tónov (C – h0). Pri riešení prospektov v staršom období tvorby prevažujú nástroje s dvoma vyššími bočnými vežami a s nižšou centrálnou vežou. Veže majú segmentový základ a sú vždy ukončené širokým zalamovaným kladím. Stredná nižšia veža je niekedy aj etážová. Medzi vežami sú nižšie, úzke píšťalové polia, nad ktorými sa nachádzajú obyčajne bujné drevorezby s motívom vetiev a listov. Takéto drevorezby sa objavujú aj nad prospektovými píšťalami vo vežiach, i keď tu sú oveľa častejšie imitácie látkových drapérií so strapcami. Známe sú aj nástroje, kde centrálna veža je prevýšená a bočné veže sú nižšie. Medzi nimi bývajú umiestnené úzke píšťalové polia, v Lukovištiach sú vo dvojiciach. Píšťalové polia situované bližšie k centrálnej veži sú etážové. Najmenšie nástroje majú len centrálnu vežu s bočnými píšťalovými poliami, ktoré sú k veži mierne diagonálne natočené. Na vežiach sa spravidla nachádzajú vázy s festónmi. Charakteristickým prvkom je diagonálne natočenie vonkajších vertikálnych nosných prvkov – pilastrov, ktoré majú v spodnej časti rozšírenie pre volutu. Vo volute sa zvyčajne nachádza motív s pravouhlým meandrom, ktorý je v niektorých nástrojoch nahradený rozetou.

Výtvarné riešenie najstarších prospektov vychádza z tvorby Michala Podkonického. V prospektoch neskorších nástrojov sa postupne objavujú zjednodušenia. Približne od 50. rokov zanikajú veže na segmentovom pôdoryse, línia prospektu sa mení na rovnú. Náznak volutovitého rozšírenia na vonkajších pilastroch však ešte ostáva. Tvorbu Karola Kyseľa v 50., 60. a začiatkom 70. rokov charakterizujú dve formy rovného prospektu. Bežnejší je prospekt s prevýšenými bočnými vežami, ktoré sú hore ukončené trojuholníkovým tympanónom. Medzi nimi je nižšie píšťalové pole, taktiež ukončené trojuholníkovým tympanónom. Kým vo vežiach stojí vždy päť píšťal, z ktorých stredná je najväčšia a má najkratšiu nohu, počet píšťal v strednom poli kolíše. Najčastejšie ich býva 9, zriedkavejšie 11, resp. 13. Nad prospektovými píšťalami vo vežiach sú obyčajne imitácie látkových drapérií so strapcami, v strednom nižšom poli sa spravidla vyskytujú drevorezby s rastlinnými motívmi. Menej frekventované sú prospekty s jediným širokým píšťalovým poľom. Široké pilastre na okrajoch skrine, dole s pätkami a hore ukončené hlavicami, nesú kladie, na ktorom je trojuholníkový tympanón. Výnimočne sa stretávame s prospektmi, kde vertikálne nosné prvky, príp. ich časť, tvoria stĺpy s kruhovým pôdorysom. Poznáme ich z nástrojov v ev. a. v. kostoloch vo Vyšnej Pokoradzi a v Ľuboreči.

Nástroje sú väčšinou situované bezprostredne do parapetu chóru, resp. tesne zaň, klaviatúry sa nachádzajú na zadnej stene nástroja. Samostatné hracie stoly sa objavujú zriedkavo, pričom pri niektorých nástrojoch nie sú pôvodné. Spodné (dlhšie) klávesy majú obyčajne drevené obloženie z tmavohnedého dreva, horné (kratšie) sú zo svetlého dreva, na pozdĺžnej osi s vloženým pásom z tmavého dreva. Niekedy majú klaviatúry opačnú farbu, vtedy majú tmavé kratšie klávesy vložený pozdĺžny pás zo svetlého dreva.

Registre sa ovládali buď kovovými páčkami na preklápanie v smere kolmom na klávesy, alebo drevenými vysústruženými registrovými manubriami. Kým kovové páčky boli umiestnené po stranách manuálovej klaviatúry, drevené manubriá sa nachádzali pod manuálovou klaviatúrou po oboch stranách. V starších nástrojoch sa vyskytujú len kovové páčky, v nástrojoch postavených od konca 50. rokov zase prevládajú drevené manubriá.

Babinec; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1841 – prenesenie starého pozitívu z Rimavskej Bane do Babinca a výroba novej manuálovej klaviatúry (Michal so synom).

Badín; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1866 – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (Karol).

Banská Bystrica; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, Učiteľský ústav, 1856 – malý, pravdepodobne len 4-registrový nástroj s priveseným pedálom (Karol).

Banská Bystrica; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie Nanebovzatej, 1829 – oprava (Michal).

Banská Bystrica; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1826 – oprava (Michal).

Banská Bystrica; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1862 – 1866 – oprava (Karol).

Börszony (Maďarsko); kostol ev. a. v., 1852 – organ, bližšie údaje chýbajú (Karol).

Budiná; okres Lučenec, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., rok neznámy – organ, bližšie údaje chýbajú.

Dolná Strehová; okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj, rok neznámy– bližšie informácie chýbajú (Karol).

Dolný Kubín; okres Dolný Kubín, Žilinský kraj, kostol ev. a. v., 1855 – jednomanuálový 10-registrový organ s pedálom (zhorel pri požiari r. 1893).

Dražice; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1843 – 6-registrový pozitív (Karol).

Dúbrava; okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, r. kat. filiálny Kostol sv. Ondreja, 1837 – 5-registrový pozitív (Michal so synom).

Dvorníky; okres Hlohovec, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol Povýšenia sv. Kríža, 1863 – oprava (Michal).

Gemerček; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, r. kat. kostol, 1845 – 5-registrový pozitív, pôvodne postavený pre r. kat. kostol v Hrnčiarskej Vsi-Veľkej Suchej (Michal).

Hnúšťa-Brádno; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1871 – jednomanuálový 6-registrový bezpedálový nástroj (posledné, nedokončené dielo Karola Kyseľa).

Hnúšťa-Polom; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1871 – 5-registrový pozitív (Karol).

Hodruša-Hámre, časť Banská Hodruša; okres Žarnovica, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1859 – jednomanuálový 8-registrový, pôvodne bezpedálový nástroj (Karol).

Horná Strehová; okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., rok neznámy – bližšie informácie chýbajú (Karol).

Horné Zahorany; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., pravdepodobne 50. alebo 60. roky 19. stor. – 5-registrový pozitív (Karol).

Horný Tisovník; okres Detva, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1867 – 6-registrový nástroj (Karol).

Hrušovo-Ostrany; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1866 – jednomanuálový 6-registrový bezpedálový nástroj, pôvodne postavený pre ev. a. v. kostol v Likieri (Karol).

Hrušovo-Slizké; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1858 – jednomanuálový 6-registrový bezpedálový nástroj (Karol).

Huty; okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Premenenia Pána, okolo r. 1870 –jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom, pôvodne postavený pre r. kat. kostol vo Valašskej Dubovej, odkiaľ sa v 80. rokoch 20. storočia dostal do Hút (Karol).

Hybe; okres Liptvský Mikuláš, Žilinský kraj, kostol ev. a. v., 1859 – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (Karol). Zachovala sa len organová skriňa.

Ipeľské Úľany; okres Levice, Nitriansky kraj, r. kat. kostol, rok neznámy – jednomanuálový organ s pedálom (Karol). V 80. rokoch 20. stor. bol z kostola vysťahovaný a pravdepodobne zanikol.

Jasová; okres Nové Zámky, Nitriansky kraj, r. kat. kostol, 1864 – jednomanuálový 10-registrový organ s pedálom za 1 200 zlatých, pôvodne postavený pre r. kat. kostol v Šahách, odtiaľ ho r. 1937 predali do Jasovej (Karol).

Kisač (Vojvodina v bývalej Juhoslávii); kostol ev. a. v., 1856 – jednomanuálový organ (Karol).

Kyjatice; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1867 – 5-registrový pozitív (Karol).

Laliť (bývalá Juhoslávia); kostol ev. a. v., 1856 – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (Karol).

Lehota nad Rimavicou-Rimavica; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1866 – jednomanuálový 6-registrový bezpedálový nástroj (Karol).

Lehota nad Rimavicou-Rimavská Lehota; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1855 – 6-registrový pozitív (Karol).

Lentvora; okres Lučenec, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., rok neznámy (Karol). Nezachoval sa.

Lešť (zaniknutá obec); okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1862 – organ (Karol).

Liptovské Matiašovce; okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Ladislava, pravdepodobne 30. roky 19. stor. (Michal). Nástroj pôvodne stavaný pre r. kat. kostol v obci Liesek (okres Tvrdošín) bol kúpený v septembri r. 1922. Nástroj je prestavaný.

Lom nad Rimavicou; okres Brezno, Banskobystrickýkraj, r. kat. kostol, rok neznámy – organ (bližšie údaje chýbajú).

Ľuboreč; okres Lučenec, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., okolo r. 1851 – jednomanuálový pôvodne 8-registrový organ s pedálom (Karol).

Lučenec; okres Lučenec, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., rok neznámy – jednomanuálový organ, bližšie údaje chýbajú (Karol). Nezachoval sa.

Lukovištia; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1822 – jednomanuálový 10-registrový bezpedálový nástroj (Michal).

Malé Teriakovce; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., rok neznámy – organ (bližšie informácie chýbajú).

Mládzovo; okres Poltár, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., rok neznámy – 4-registrový pozitív (Karol).

Moštenica; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. kostol, 1846 – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (Michal so synom).

Mýto pod Ďumbierom; okres Brezno, Banskobystrický kraj, r. kat. kostol, rok neznámy – jednomanuálový 6-registrový bezpedálový nástroj.

Nižná Boca; okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, kostol ev. a. v., 1826 – 6-registrový pozitív (Michal).

Nižný Skálnik; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1857 – jednomanuálový 6-registrový bezpedálový nástroj (Karol).

Plachtince (nie je známe, či bol nástroj zhotovený pre Dolné Plachtince, alebo pre Horné Plachtince); okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj, rok neznámy – stavba organa (Karol). Nezachoval sa.

Pliešovce; okres Zvolen, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1863 – jednomanuálový 10-registrový organ s pedálom (Karol). Zanikol r. 1927.

Pôtor; okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1851 – oprava (Karol).

Ratkovská Suchá; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1866 – 5-registrový pozitív (Karol).

Ratkovské Bystré; okres Revúca, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1858 – oprava (Karol).

Rimavská Baňa; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1842 – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (Michal so synom). Z nástroja sa zachovali len zvyšky.

Sámsonháza (Maďarsko); kostol ev. a. v., 1870 – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (Karol).

Sása; okres Revúca, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., chýba rok – 5-registrový pozitív (Michal).

Senné; okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., rok neznámy – jednomanuálový organ (Karol). Nezachoval sa.

Sľažany; okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj, kostol ev. a. v., 1865 – jednomanuálový 5-registrový bezpedálový nástroj, pôvodne postavený pre ev. a. v. kostol vo Veľkej Vsi, kde sa nachádzal do r. 1952 (Karol).

Slovenská Ľupča; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. kostol, 1863 – oprava (Michal).

Smrečany; okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, kostol ev. a. v., 1871 – jednomanuálový organ (Karol). Nezachoval sa.

Staré Hory; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. Kaplnka sv. Anny, 1837 – 5-registrový pozitív (Michal so synom).

Teplý Vrch; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., rok neznámy, – 6-registrový pozitív (Karol).

Turičky; okres Poltár, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1860 – 6-registrový nástroj (Karol). Nezachoval sa.

Uderiná; okres Lučenec, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., rok neznámy – 6-registrový, čiastočne prestavaný nástroj (Karol).

Vácz (Maďarsko); kostol ev. a. v., 1868 – jednomanuálový organ s pedálom.

Veľký Lom; okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1867 – 6-registrový, bezpedálový nástroj, prevezený r. 1954 zo zaniknutej obce Turie Pole (Karol).

Veľký Lom; okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., rok neznámy – jednomanuálový bezpedálový nástroj (Karol). Z nástroja sa zachovali len zvyšky.

Závada; okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1859 – jednomanuálový 6-registrový bezpedálový nástroj (Karol).

Autor textu: Marian Alojz Mayer

Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)