Organy a organári na Slovensku

Schönhofer r. 1885 inzeroval v novinách Presburger Wegweiser jednomanuálové až trojmanuálové organy s troma až 50 registrami. Pedále mali mať dvanásťtónový alebo dvadsaťsedemtónový rozsah. Ponúkal tiež opravy starších organov, ich prestavby a zväčšenia o niekoľko registrov alebo aj o celé manuály, či vybavenie novými hracími stolmi s „crescendom“. Pri väčších organoch ponúkal zľahčenie chodu hracej traktúry pomocou „pneumatických mašín“ (barkerovými pákami) a vybavenie kolektívnymi ťahmi. Ďalej upozorňoval, že už organy s ôsmimi registrami stavia do žalúziovej skrine, čo v tej dobe, ako tvrdil, robilo ešte len málo organárov v Rakúsko-Uhorsku. Realita však bola úplne iná. Väčšina organov, ktoré postavil, mala jeden manuál a počet registrov často nedosiahol ani osem. Najstaršou prácou A. Schönhofera na našom území je jednomanuálový organ pre ev. a. v. kostol v Dunajskej Lužnej-Nových Košariskách z r. 1884. Nástroj mal šesť manuálových a dva pedálové registre, zásuvkové vzdušnice a mechanickú traktúru. Prospekt bol „nemý“ a celý organ stál v žalúziovej skrini. Manuálový rozsah bol C – f³, pedál mal rozsah C – h⁰, ale pôvodný tónový rozsah bol asi len C – H. Organ obsahoval manuálovú superoktávovú spojku zapínanú registrovým manubriom, tremolo a nad pedálovou klaviatúrou tri šľapky: Forte, Pedal Coppel a Piano, teda mal kolektívne ťahy. Nad manuálovou klaviatúrou samostatného, vpredu stojaceho hracieho stola bola tabuľka s nápisom „Anton Schönhofer // Orgelbauer // Pressburg // ANNO 1884“. R. 1885 postavil jednomanuálový, 7-registrový organ s pedálom v ev. a. v. kostole v Rusovciach.

Najväčším zachovaným organom z obdobia do r. 1900 je dvojmanuálový organ, ktorý postavil r. 1895 pre Klariský kostol v Bratislave. Na hracom stole je čierna tabuľka s nápisom „Anton Schönhofer // 18 Orgonaépitő Pozsony 95“. Klávesový rozsah manuálov je C – f³, klávesový rozsah pedála je C – d¹. Nad pedálovou klaviatúrou sú štyri šľapky: Pedal Coppel, Manual Coppel, Piano a Forte. Forte zapínalo registre prvého manuálu Principal 8´, Octav 4´ a Mixtúru. Nástroj stál v Klariskom kostole do r. 1921, keď ho predali do r. kat. farského kostola v Bojniciach. Z r. 1900 pochádza jednomanuálový, päťregistrový organ s pedálom, postavený pre ev. a. v. kostol v Dunajskej Strede. Ďalší jednomanuálový, desaťregistrový organ s pedálom zostrojil v r. kat. Kostole Loretánskej Panny Márie v Bratislave. Nástroj má zásuvkové vzdušnice a mechanické traktúry. Oproti riešeniam použitým pri stavbe starších organoch obsahuje viaceré novoty. Napríklad hodnoty tónu na kovových píšťalách už nie sú vyryté rydlom, ale sú vyrazené vyrážadlom. Zaujímavá je pedálová spojka s vlastnou traktúrou a s ventilmi vo vlastnej ventilovej komore. Pri hre na pedál sa ventily pedálovej spojky vždy otvárajú a registrové tiahlo ovláda „basventil“, ktorý privádza vzduch do ventilovej komory pedálovej spojky. Výhoda tohto riešenia spočíva v tom, že pri hre so zapnutou pedálovou spojkou sa „nesťahujú“ manuálové klávesy. Nezvyčajné je takisto umiestnenie typických drevených vysústružených registrových manubrií, ktoré sa nenachádzajú po stranách klaviatúry, ale v jednom rade nad ňou. Registrové manubriá majú označenie na bielych porcelánových štítkoch, chýba však rozlíšenie pedálových a manuálových registrov pomocou litier P. (pedál) a M. (manuál). Registrové manubriá stoja v poradí zľava: Subbas 16´, Violonbas 8´, Principal 8´, Gamba 8´, Salicional 8´, Bordun 8´, Flauta 4´, Octav 4´, Superoctav 2´, Mixtur 2F, Schalusien, Pedal Coppel, Octav Coppel. Ani manuálová oktávová spojka nie je obvyklá, hoci sa objavila už aj v nástroji pre ev. a. v. kostol v Nových Košariskách. I keď v súčasnosti nefunguje, isté je, že v diskante fungovala len po f². Píšťaly Gamby a Salicionálu majú oproti staršej forme s bočnými bradami pri väčších píšťalách aj tzv. spodné brady z organového kovu (Unterbärte). Zvláštne sú aj „žalúzie“. Na bočných stenách organovej skrine majú zadné výplne vodorovné lamely, ktoré sa môžu otvárať a zatvárať. Lamely sa ovládali registrovým manubriom „Schalusien“ a fungovali pravdepodobne len dvojpolohovo: Otvorené – Zatvorené. Ich dynamický efekt bol zrejme veľmi slabý. Keď neskôr V. Bene namontoval do nástroja tremulant, mechanizmus ovládajúci žalúzie odstránil a zapínanie tremulantu zapojil na manubrium žalúzie.

Nakoľko objednávok na nové organy bolo málo, Schönhofer sa venoval aj prestavbám starších nástrojov (napr. v r. kat. kostoloch v Bratislave-Čunove a Bratislave-Jarovciach alebo v ev. a. v. kostole v Šamoríne). R. 1906 urobil opravu dvadsaťregistrového dvojmanuálového organa v Jezuitskom kostole v Bratislave. Z väčších zásahov spomeňme zmenu Mixtúry, vrátane novej píšťalnice. Pri nástrojoch s mechanickými traktúrami a so zásuvkovými vzdušnicami sú charakteristickým znakom jeho tvorby registrové manubriá, terčíky registrových manubrií a čelá tónových ventilov, prelepené papierom, na ktorom je hodnota tónu vytlačená gumenými pečiatkami. Na prvom nástroji pre ev. a. v. kostol v Nových Košariskách sú však hodnoty tónov napísané rukou. Predná hrana kosteného obkladu dlhších manuálových klávesov býva oblúková. Pri prechode drôtov spájajúcich abstrakty s tónovými ventilmi cez spodnú stenu ventilovej komory (pulpetovú dosku) nepoužíval kožené pulpety, ale mosadzný plech. Predkrývky (Vorschlag) drevených píšťal nie sú lepené, ale priskrutkované. Ramienka hriadeľov na hriadeľovej doske nebývajú drevené, ale kovové. Z kovu sú vyrobené aj uholníky v mechanickej hracej traktúre.

Okolo r. 1908 sa spolumajiteľom firmy stal aj Schönhoferov syn Anton. Názov firmy potom znel „SCHÖNHOFER, A. // és FIA POZSONY“. S príchodom spoločníka súvisia nielen viaceré zmeny technických riešení (predovšetkým používanie mechanických kužeľkových vzdušníc ovládaných pneumatickými traktúrami), ale aj postupné narastanie problémov súvisiacich s vážnou kritikou vyrobených nástrojov. Z tohto obdobia pochádza organ v ev. a. v. kostole v Mníšku nad Hnilcom. Nástroj je signovaný na dvoch tabuľkách („SCHÖNHOFER, A. // és FIA POZSONY“), ktoré sa nachádzajú na samostatnom hracom stole umiestnenom pred soklom organovej skrine,. Zaujímavé je technické riešenie. Organ má „výpustkovú“ hraciu traktúru. Vzdušnica manuálu je kužeľková, kde všetky kužeľky príslušného tónu zdvihne tónová lišta (ako pri mechanickej kužeľke), ovládaná klinovým mieškom (barkerovou pákou). Pod manuálovou klaviatúrou sú tlačidlá Pedalkoppula, Superoktávkoppula, P. (piano), MF. F. T. Kiváltó (Vypínač), Suboktávkoppula s Superoktávkoppula. Nástroj má takisto registrové crescendo a znamenie na kalkanta, označené Calcant Fuvójelző. R. 1908 – 1909 Schönhoferovci prestavali dvadsaťregistrový, dvojmanuálový organ L. Moosera v r. kat. farskom kostole v Šamoríne, pričom vymenili pôvodné zásuvkové vzdušnice za kužeľkové. Predpokladáme, že riešenie traktúr bolo podobné ako pri predošlom nástroji. Z obdobia pred prvou svetovou vojnou pochádza aj ďalší nástroj, označený vľavo od registrových sklopiek na bielej obdĺžnikovej tabuľke textom „SCHÖNHOFER“ a vpravo na rovnakej tabuľke „és FIA POZSONY“. Nachádza sa v r. kat. kostole v Kalinkove. Nástroj mal len tri manuálové registre a privesený pedál. Vzdušnica bola už pneumatická kužeľková, tónové lišty neboli z dreva (ako to bolo obvyklé), ale z kartónových trubiek s kruhovým prierezom. Na každej „tónovej lište“ sú nalepené tri membrány. Toto riešenie už na prvý pohľad nevzbudzuje dôveru. Tesne pred prvou svetovou vojnou, resp. počas nej Schönhoferovci postavali ešte najmenej dva organy. Kontrakt na nástroj pre r. kat. Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave podpísali 12. novembra 1913. Dvojmanuálový organ s použitím časti píšťalového fondu a starej organovej skrine mal byť hotový najneskôr do 20. decembra 1914. Po sporoch a nátlaku zo strany dodávateľa ho však dokončili až koncom r. 1915 a s problémami kolaudovali r. 1916. Druhý, tiež dvojmanuálový organ, pôvodne pre r. kat. Kostol sv. Alžbety (Modrý kostolík) v Bratislave, stavali r. 1914. Nástroj mal mechanické kužeľkové vzdušnice a pneumatické traktúry, išlo teda o podobné riešenie ako pri organe v Mníšku nad Hnilcom. Týmito dvoma poslednými organmi si však Schönhoferovci urobili zlé meno.

Baka; okres Dunajská Streda, Trnavský kraj, r. kat. kostol, okolo prelomu 19. a 20. storočia – preniesol do Baky a rozšíril organ z uršulínskeho kostola v Bratislave.

Bratislava; okres Bratislava, Bratislavský kraj; r. kat. Kostol Povýšenia sv. Kríža (klariský), 1895 – dvojmanuálový, 11-registrový organ s pedálom (5 + 3 + 3), mechanická zásuvka. Roku 1921 bol organ prenesený do r. kat. farského Kostola sv. Martina v Bojniciach, od r. 1986 je v r. kat. kostole v Tesárskych Mlyňanoch.

Bratislava-Rusovce, okres Bratislava, Bratislavský kraj, kostol ev. a. v., 1885 – jednomanuálový, 7-registrový organ s pedálom.

Dunajská Lužná-Nové Košariská; okres Senec, Trnavský kraj, kostol ev. a. v., 1884 – jednomanuálový organ s pedálom, od r. 1987 v zbierkach hudobného oddelenia SNM.

Dunajská Streda; okres Dunajská Streda, Trnavský kraj, kostol ev. a. v., 1900 – jednomanuálový, 5-registrový pedálový organ.

Kalinkovo; okres Senec, trnavský, r. kat. kostol, pravdepodobne pred 1. svetovou vojnou – 3-registrový nástroj s priveseným pedálom.

Mníšek nad Hnilcom; kostol ev. a. v., pravdepodobne pred 1. svetovou vojnou – jednomanuálový organ s pedálom.

Stupava; okres Malacky, Bratislavský kraj, r. kat. farský kostol, 1913 – oprava a zmeny v dispozícii.

Šamorín; okres Dunajská Streda, Trnavský kraj, r. kat. kostol, 1908 – 1909 – zásadná prestavba dvojmanuálového organa L. Moosera.

Šamorín; okres Dunajská Streda, Trnavský kraj, ev. a. v., 1905 – oprava.

Vysoká pri Morave;okres: Malacky, Bratislavský kraj; 1890 – 1892 – rozobratie organa Martina Šaška a znovupostavenie v novom kostole (s úpravou dispozície).