Významný kremnický organár. Bol nielen mešťanom, ale aj členom 70-člennej Mestskej rady v Kremnici a od r. 1726 členom užšej mestskej rady, tzv. Rady dvadsiatich štyroch. R. 1716 platil do mestskej pokladnice daň 2 zlatky 40 denárov, teda pomerne veľký obnos. V neskoršom období mu pri práci pomáhali aj synovia Martin a Jakub. Patril k uznávaným organárom, dokonca v matrike zomrelých bol označený ako „famosus ille organifex“. Niektoré okolnosti však naznačujú, že nie vždy dodržal termíny. Je prvým kremnickým organárom, ktorému môžeme s istotou pripísať dodnes existujúce nástroje.

Pri charakteristike Zorkovského dielne môžeme vychádzať len z 5-registrových až 8-registrových pozitívov, nakoľko väčší nástroj, ba ani zápis dispozície sa nezachoval. Jeho práce sa v detailoch odlišujú od vtedy zaužívaných zvyklostí. Medzi zvláštnosti patrí napríklad dvojité obsadzovanie dvojstopovej polohy vo väčších pozitívov a preferovanie kónických píšťal. Rovnako nezvyčajné sú aj tóny repetícií Mixtúr a najmä skutočnosť, že Zorkovský stavia zbor 1 1/3´, bez ohľadu na to, či ide o samostatný register alebo súčasť Mixtúry, dôsledne v diskante bez repetície až po tón c3.

Všetky zachované nástroje majú zhodne manuálový rozsah C – c3 s krátkou spodnou oktávou, teda 45 klávesov a tónov. Klaviatúry sú vždy situované na zadnej stene nástroja. Registre sa ovládajú kovovými páčkami na preklápanie v horizontálnom smere (kolmo na klávesy), umiestnenými po stranách klaviatúry. Na najmenších pozitívoch však predĺžené konce zásuviek trčia z ľavej bočnej steny pozitívu (pri čelnom pohľade) a organista ich ovláda pravou rukou.

Aj keď výtvarné riešenie prác je veľmi rôznorodé, prevládajú skrine s krídlami na zatváranie, a to nielen pri malých pozitívoch, ale aj pri väčších opusoch. Dodnes sa takáto skriňa zachovala na nástroji v r. kat. Kostole sv. Egídia v Hronskom Beňadiku.

Všetky známe pozitívy majú bez ohľadu na veľkosť osemstopovú polohu zastúpenú jediným registrom – Copulou major 8´, ktorá má vždy drevené kryté píšťaly. V každom nástroji sa nachádza aj Copula minor 4´, a to v celom rozsahu s drevenými krytými píšťalami. V pozitívoch, ktoré majú 6 a viac registrov, je principálový zbor zastúpený vždy v štvorstopovej polohe a časť píšťal Principálu 4´, buď od veľkého C, ale častejšie až od niektorého vyššieho tónu, stojí v prospekte, pričom hlboké tóny mimo prospektu majú drevené otvorené píšťaly. Takisto je vždy zastúpený dvojstopový register principálovej menzúry – Oktáva 2´. Disponovaná je aj Kvinta 1 1/3´, ktorá však nemusí mať principálovú menzúru, keďže ju nachádzame aj s kónickými píšťalami (Drahovce-Dolné Voderady, Veterná Poruba). V najmenších, 5-registrových pozitívoch má Kvinta zhodne cylindrické otvorené píšťaly principálovej menzúry, ale začína ako 2/3´ a až na tóne c0 repetuje oktávovou repetíciou. Zvukovú korunu v najmenších nástrojoch, kde principálový zbor je len od dvojstopovej polohy, tvorí vždy Oktáva 1´, vo väčších nástrojoch s Principálom 4´ alternatívne Superoktáva 1´(Drahovce-Dolné Voderady, Veterná Poruba) alebo Mixtúra, spravidla dvojradová (Liptovský Ján). Výnimočne sú disponované aj oba registre súčasne (Vieska nad Žitavou). Register v jednostopovej polohe vždy repetuje oktávovou repetíciou na tóne c2. Mimoriadne častá bola dvojstopová poloha, ktorá môže byť popri Oktáve 2´ zastúpená aj druhým dvojstopovým registrom s kónickými píšťalami (Drahovce-Dolné Voderady, Veterná Poruba). Druhý dvojstopový register začína niekedy jednostopovou polohou. Tieto registre spolu so špicatými kvintami poukazujú na to, že Zorkovský s obľubou používal kónické píšťaly. V najväčšom známom pozitíve vo Veternej Porube je popri dvojnásobnom obsadení dvojstopovej polohy zaujímavé taktiež trojnásobné zastúpenie štvorstopovej polohy, kde k obligátnemu Principálu a Copule minor pristupuje ešte otvorená drevená Flauta 4´. Z Mixtúr sú známe len dve (Liptovský Ján, Vieska nad Žitavou). Obe začínajú veľmi vysoko, a to zbormi 1/2´ + 1/3´. Mixtúra v Liptovskom Jáne po dvoch oktávových repetíciách na klávesoch d0, d1 končí zbormi 2´ + 1 1/3´. Ešte pozoruhodnejšia je Mixtúra vo Vieske nad Žitavou, kde zbory repetujú na iných tónoch. Predný zbor je v celom rozsahu oktávový, zadný rad (bližšie ku klaviatúre) je v celom rozsahu kvintový. Kvintový zbor repetuje na tóne d0 do polohy 2/3´, oktávový na tóne f0 do polohy 1´; kvintový na tóne d1 do polohy 1 1/3´, oktávový na tóne f1 do polohy 2´.

Beluj; okres Banská Štiavnica, Banskobystrický kraj, r. kat. filiálny Kostol sv. Vavrinca mučeníka, 1731 – 5-registrový pozitív, pôvodne postavený pre r. kat. kostol v Prenčove.

Bratislava; okres Bratislava, Bratislavský kraj, SNM, 1725 – 5-registrový pozitív, pôvodne postavený pre ev. a. v. kostol v Hronseku. Odtiaľ sa r. 1764 dostal do ev. a. v. kostola v Ladzanoch, neskôr do farského humna a nakoniec do SNM v Bratislave.

Domaniža; okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Mikuláša, 1701 – 6-registrový pozitív (zanikol r. 1973).

Drahovce-Dolné Voderady; okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. filiálny Kostol Návštevy Panny

Márie, 1733 – 7-registrový pozitív, pôvodne postavený pre r. kat. Kaplnku sv. Michala v Nitre.

Eger (Maďarsko); františkánsky kostol, 1712 – pozitív.

Dubnica nad Váhom; okres Ilava, Trenčiansky kraj, r. kat. kostol, 1722 – 1726 – stavba nástroja (nezachoval sa).

Hronský Beňadik; okres Žarnovica, Banskobystrický kraj, r. kat. Kostol sv. Benedikta opáta, 1713 – pôvodne bezpedálový nástroj (Michal Podkonický ho okolo r. 1804 preniesol do Kostola sv. Egídia v Hronskom Beňadiku).

Kozárovce; okres Levice, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol sv. Filipa a Jakuba ml., 1728 – organ, bližšie údaje chýbajú (zanikol).

Liptovský Ján; okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jána Krstiteľa, 1721 – 6-registrový pozitív, pôvodne postavený pre františkánsky kostol v Liptovskom Mikuláši-Okoličnom.

Nitra; okres Nitra, Nitriansky, Katedrála sv. Emeráma, 1718 – 1723 – stavba organa (zachovala sa organová skriňa a prospektové píšťaly).

Nitrianske Pravno; okres Prievidza, Trenčianky kraj, r. kat. kostol, 1729 – dvojmanuálový organ (zanikol r. 1910).

Ondrejovce; okres Levice, Nitriansky kraj, r. kat. Kaplnka Návštevy Panny Márie, rok neznámy – 4-registrový pozitív.

Trenčín; okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Františka Xaverského (piaristický – pôvodne jezuitský), 1712 – 1719 – stavba organa (zanikol).

Veterná Poruba; okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, ev. a. v. modlitebňa, rok neznámy – 8-registrový pozitív, pôvodne postavený pre r. kat kostol v Námestove. Odtiaľ sa dostal do ev. a. v. kostola v Jasenovej a nakoniec do Veternej Poruby.

Vieska nad Žitavou; okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj, r. kat. filiálny Kostol sv. Juraja, 1727 – 7-registrový pozitív, pôvodne postavený pravdepodobne pre r. kat. kaplnku v Slepčanoch.

Autor textu: Marian Alojz Mayer

Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)