Viedenský organár Joseph Loyp sa zjavne chcel vyhnúť v tej dobe už nemodernému umiestneniu pozitívu do zábradliu chóru, a tak ho situoval ako korunný pozitív na os symetrie nad skrine hlavného stroja a pedála. Údajne tak urobil podľa návrhu pozlacovača Alexandra Töpfera. Kvôli statickým poruchám bol nástroj nespoľahlivý a už o štyri roky ho musel Loyp opravovať. Nástroj podstatne prestaval Martin Šaško st. a celý rad opráv a dispozičných úprav je zaznamenaný aj v 20. storočí.
Organ koncertne zaznel na medzinárodnom festivale Slovenské historické organy roč. XII/2003 a XVI/2007.
1853, Joseph Loyp – novostavba
1857, Joseph Loyp – oprava
1866, Ján Drábek – oprava
okolo 1870, Martin Šaško st. – prestavba
Rozsiahla prestavba organa: zrušenie horného pozitívu so štyrmi registrami, stavba nového zadného pozitívu s piatimi registrami, rozsiahle zmeny dispozície na hlavnom stroji, atď.
1903, Ján Drábek – oprava
1924, Josef Melzer – prestavba
Nahradenie zrekvirovaných prospektových píšťal hlavného stroja a pedála; rozsiahle dispozičné zmeny: Mixtúra 2x – Aeolina 8´, Cornet 5 1/3´ – Cello 8´, Superoctav 2´ – Silvestrina.
neznámy rok, neznámy organár – prestavba
Ďalšie dispozičné zmeny: Bourdon 8´ – Bourdon 16´, Flauta 4´ – Flauta koncertná 8´, Dolce 4´ – Flauta rúrková 4´.
1989, Považan – oprava
Nevhodná oprava – konzervovanie drevených častí použitým motorovým olejom, odstraňovanie netesností vazelínou.
2002, Ján Valovič – oprava
Oprava smerujúca k obnove organa po prestavbe Martina Šaška st., nové prospektové píšťaly, nové elektrické čerpadlo vzduchu, viaceré nové registre podľa pôvodných Šaškovych menzúr.
Prieskum: Marian Alojz Mayer, 2001