Za organára sa vyučil vo Viedni. Okolo r. 1910 sa vysťahoval za synom Jánom do USA.

Ján Drábek zhotovil niekoľko nových organov, ale venoval sa najmä opravám starších nástrojov. Novopostavené organy majú mechanické traktúry, vzdušnice sú zásuvkové alebo kužeľkové. Pravdepodobne bol prvým slovenským organárom, ktorý postavil kužeľkovú vzdušnicu, a to v jednomanuálovom 13-registrovom organe s pedálom. Nástroj z r. 1870 dodnes stojí v r. kat. kostole v Borskom Mikuláši-Borskom Petri. Väčšinu kovových píšťal nevyrábal vo vlastnej dielni, ale nakupoval ich vo Viedni alebo na Morave. Neskôr pracoval spolu so svojimi synmi Jánom a Štefanom (syn Štefan podnikal ešte aj v 20. a 30. rokoch 20. storočia, venoval sa však len opravám).

V súdobej tlači sa zachovala pozitívna kritika na prácu Jána Drábeka: „Jako každá vec behom času porušenie berie, tak i organ v Sobotištškom rím. kat. fárskom chráme dokonal svoju službu. Ponevač však cirkev, a menovite tak veľká jako naša, bez organa zostať nemôže, preto sverila sostavenie a vyhotovenie nového organa p. Jánovi Drábek, stavitelovi organov a iných do tohoto oboru patriacich hudobných nástrojov z Búrov pri Šaštíne, a on dokonal túto dôležitú úlohu k úplnej našej spokojnosti dňa 20. mája b. r. (1871) – Cena bola dost levná, a sice 840 zlatých r. č., a poneváč sobotištšká cirkev usilovnosť a obratnosť p. majstra videla, priložila mu z vlastného uznania ešte 33 zlatých r. č. nad vyjednanú cenu. ... Jako som už podotknul je tento organ veľmi dôkladne a pekne zhotovený a jednotlivé jeho registry vyznamenávajú sa zvláštnou ľúbeznosťou. A preto odporúčam tohoto staviteľa organov s dobrým svedomím všetkým ct. cirkvám a jejich P. T. pp. predstaveným k svereniu hocjakých prác, či nových stavieb a či len opráv, ktoré on zaiste tak jako u nás lacno, chytro a dobré vyhotoví.“1

1 Konfessionálna Škola I, 1871, č. 7, 8, s. 105-106. Za článkom Jána Kováčika je zaujímavý dodatok redakcie: Už v 1. čísle nášho časopisu v článku „o vadách atď.“ poukázali sme na to, jak žiaducno je, aby každy, čo jako malý organ, jestli je k verejným službám Božím určený, s dvoma, od seba neodvislýma manuálma sa staväl. Tým viacej by žiaducno bolo bývalo pri Sobotištskom organe, ktorý nie len k sprievodu spevu, ale i k sprievodu inštrumentálnej hudby slúžiť má. A to by nebolo o veľa viac stálo, a bolo by dobrej veci spomoženo...

Bílkove Humence; okres Senica, Trnavský kraj, r. kat. filiálna kaplnka Ružencovej Panny Márie, pravdepodobne 1902 – jednomanuálový 5-registrový bezpedálový nástroj.

Borová; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Štefana Kráľa, 1904 – oprava.

Borský Mikuláš; okres Senica, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša, rok postavenia neznámy – jednomanuálový organ s pedálom (zanikol r. 1958).

Borský Mikuláš-Borský Peter; okres Senica, Trnavský kraj, r. kat. filiálny Kostol sv. Petra a Pavla, 1870 – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (9+3), mechanická zásuvka.

Bratislava-Rača, okres Bratislava, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Filipa a Jakuba, 1889 – premiestnenie Fazekasovho organa na nový chórus.

Dojč; okres Senica, Trnavský kraj, r. kat. Kostol Všetkých Svätých, rok stavby neznámy – jednomanuálový organ s pedálom (po r. 1948 ho presťahovali do r. kat. kostola v Šajdíkových Humenciach, kde zanikol).

Dolné Orešany; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie, 10. novembra 1888 – oprava (Š. Drábek).

Dolné Orešany; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie, 1892 – nový mech.

Dolné Orešany; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. kaplnka Najsv. Trojice (na cintoríne), 1888 – oprava.

Dolné Orešany; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. kaplnka Najsv. Trojice (na cintoríne), 1896 – oprava a nový mech (J. Drábek a synovia).

Gajary; okres Malacky, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol Zvestovania Pána, 1889 – oprava.

Hájske; okres Šaľa, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Barbory, 1881 – oprava.

Jablonové; okres Malacky, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 1894 – výroba organovej skrine, do ktorej postavil starší jednomanuálový organ K. Klöcknera.

Jakubov; okres Malacky, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Filipa a Jakuba ml., posledná tretina 19. storočia – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (6+2), mechanická zásuvka.

Kuchyňa; okres Malacky, Bratislavský kraj, r. kat. Kostol sv. Mikuláša, 1890 – oprava.

Pác; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Petra a Pavla, 1888 – oprava.

Petrova Ves; okres Skalica, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol Svätého Ducha, 1895 – oprava (Š. Drábek).

Radimov; okres Skalica, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Zuzany, 1890 – jednomanuálový 6-registrový organ s pedálom (5+1), machanická zásuvka.

Sobotište; okres Myjava, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie Nanebovzatej, 1871 – jednomanuálový 12-registrový organ s pedálom (9+3), machanická zásuvka.

Stupava; okres Malacky, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Štefana Kráľa, 1898 – oprava.

Šaštín-Stráže, časť Šaštín; okres Senica, Trnavský kraj, r. kat. Kaplnka Loretánskej Panny Márie, 1878 – 4-registrový pozitív, mechanická zásuvka.

Trnava; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Jakuba (františkánsky), 1891 – oprava.

Veľké Leváre; okres Malacky, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol Mena Panny Márie,1923 – oprava (Š. Drábek).

Veľké Leváre; okres Malacky, Bratislavský kraj, Habánska kaplnka, 1933 – oprava (Š. Drábek).

Autor textu: Marian Alojz Mayer


Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)