Jeho otec pôsobil ako ev. reformovaný farár v Javorníku na Morave, matka bola dcérou organára Martina Šaška st. Za organára sa vyučil u starého otca. Podľa „Svědectví“ Martina Šaška st. zo dňa 24. septembra 1885 sa „Gustav Molnár, bytom na Morave v Javorníku“ u neho učil za organárskeho staviteľa od 20. septembra 1879 do 20. decembra 1883. Od 21. decembra 1883 do 24. septembra 1885 u Šaška praktikoval. Je pravdepodobné, že sa aspoň krátky čas zdokonaľoval aj v zahraničí. Neskôr sa stal Šaškovým spoločníkom a napokon r. 1892 odkúpil zariadenie Šaškovej dielne a osamostatnil sa. Od 90. rokov sa Molnárovým spoločníkom stal jeho mladší brat Bohumil Karel. Molnár sa oženil s Ruženou Krasenskou, s ktorou mal päť detí. Býval v Brezovej pod Bradlom v dome č. 549.

Molnár bol najmladším Šaškovým žiakom a spomedzi Šaškových žiakov bol ním najmenej ovplyvnený. Medzi prvé Molnárove samostatné práce patril 6-registrový, bezpedálový nástroj pre r. kat. kostol v Dolných Obdokovciach, ktorý má ešte zásuvkovú vzdušnicu (traktúry sú mechanické). Všetky ďalšie známe Molnárove diela majú kužeľkové vzdušnice a mechanické traktúry. Molnár sa nevedel stotožniť so zásuvkovými vzdušnicami, ktoré preferoval Martin Šaško st. Dokumnetoval to aj tým, že viacerých Šaškových nástrojoch pôvodné zásuvkové vzdušnice vymenil za kužeľové.

Rozsahy manuálov obyčajne zodpovedajú štandardným dobovým rozsahom C – f3, 54 klávesov a tónov. Zo štandardov zaužívaných na prelome 19. a 20. storočia väčšinou nevybočujú ani pedále organov, ktoré majú rozsah C – d1, 27 klávesov a tónov. Traktúry sú vždy mechanické a starostlivo vypracované. Hriadele hriadeľovej dosky sa pohybujú v mosadzných ložiskách.

Molnár predával svoje organy lacno a prispôsoboval ich vkusu doby, aby mohol konkurovať továrenským nástrojom. Napriek tomu nemal dostatok objednávok. Pravdepodobne aj táto okolnosť zapríčinila, že neprešiel na pneumatické traktúry, ktoré sa u jeho najväčších konkurentov (Rieger, Angster) po r. 1900 stali prakticky jedinými stavanými traktúrami. V tomto období sa zaoberal najmä opravami starších nástrojov a občasnou výrobou harmónií.

Adamovské Kochanovce; okres Trenčín, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v, pravdepodobne stavba nového organa (nezachoval sa).

Brestovany; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jána Krstiteľa, 1892 – pôvodne jednomanuálový 10-registrový pedálový organ (8+2), mechanická kužeľka. Okolo r. 1932 zásadne prestavaný firmou J. Tuček. Z pôvodného organa sa zachovala predná a čiastočne aj bočné časti organovej skrine od sokla vyššie, ako aj časť pôvodných píšťal.

Brezová pod Bradlom; okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1902 – oprava organa.

Brezová pod Bradlom; okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v. zborová sieň – jednomanuálové harmónium.

Bukovec; okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1901 – oprava a čistenie organa.

Cífer-Pác; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Petra a Pavla, okolo r. 1900 – oprava, čiastočná dispozičná úprava.

Čáry; okres Senica, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Martina, 1904 – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (6+2), mechanická kužeľka.

Dobrá Voda; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. Kostol Narodenia Panny Márie, 1902 – prestavba jednomanuálového organa M. Šaška z r. 1837 (v tejto podobe sa nezachoval).

Dolné Obdokovce; okres Nitra, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa, pravdepodobne r. 1888 – jednomanuálový 6-registrový bezpedálový nástroj, mechanická zásuvka.

Hlohovec; okres Hlohovec, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 1893 – oprava.

Hlohovec; okres Hlohovec, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 1912 – oprava.

Myjava; okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1891, 1905 – oprava dvojmanuálového organa.

Myjava; okres Myjava, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Štefana kráľa, 1896 – oprava organa.

Rišňovce; okres Nitra, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol Najsvätejšej Trojice, 1894, op. 4 – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (6+2), mechanická zásuvka.

Selec; okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Bartolomeja apoštola, 1901 – oprava a ladenie jednomanuálového, bezpedálového nástroja Martina Šaška a jeho syna Jána.

Selenča (Juhoslávia, pôvodne sa obec volala Bácsújfalu); kostol ev. a. v., 1908 – jednomanuálový 10-registrový organ.

Senica; okres Senica, Trnavský kraj, kostol ev. a. v., 1899 – oprava.

Skalica; okres Skalica, Trnavský kraj, kostol ev. a. v., 1897 – dvojmanuálový 15-registrový organ s pedálom (7+4+4), mechanická kužeľka (postavený do upravenej Šaškovej skrine s použitím pôvodných registrov).

Vrbové; okres Piešťany, Trnavský kraj, kostol ev. a. v., 1901 – pôvodne jednomanuálový 7-registrový organ s pedálom.

Autor textu: Marian Alojz Mayer

Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)