Za organára sa vyučil v rokoch 1723 – 1727 u Daniela Valachyho st. v Banskej Bystrici. Od r. 1730 pracoval samostatne ako organár a výrobca hudobných nástrojov. R. 1736 sa stal banskobystrickým mešťanom. Keď sa uňho vyučil za organára jeho syn Michal, pracovali spoločne.

Martin Podkonický postavil množstvo nástrojov – od 4-registrových pozitívov až po dvojmanuálové organy – najmä v okolí Banskej Bystrice, na Orave, na Spiši, na Liptove a v Novohrade. Ojedinele pracoval aj na území dnešného Maďarska.

Nástroje sa vyznačujú dôkladným vypracovaním a kvalitným materiálom. Najmenšie staval ako skriňové pozitívy s rovným prospektom a s krídlami na zatváranie. Väčšie nástroje mali spravidla trojvežový prospekt, najvyššia stredná veža mala polygonálny základ, nižšie bočné veže stáli na trojuholníkovom základe a medzi píšťalovými vežami boli ploché, niekedy etážové píšťalové polia. V najmenších, 4-registrových pozitívoch je dispozícia stereotypná, v duchu dispozičných zvyklostí zaužívaných na vtedajšom Slovensku. Hlboké polohy sú zastúpené dvojicou užšie menzúrovaných drevených krytov, Copulou maior 8´ a Copulou minor 4´, ktoré majú zvonivý zvuk s vyvinutými „nástupnými“ (predbežnými) tónmi. Vyššie polohy sú zastúpené principálovými registrami Principálom 2´ a Kvintou 1 1/3´.

Zaujímavým riešením sa vyznačuje 5-registrový pozitív pre reformovaný kostol v obci Vachartyán (Maďarsko). Registre Copula major 8´, Copula minor 4´ a Principál 2´ sú úplne bežné. Posledný register, ktorý tvorí zvukovú korunu nástroja, je v podstate dvojradová Mixtúra, začínajúca zbormi v polohe 1´ + 2/3´ s kvint-kvartovými repetíciami na tónoch c0; c2. Ešte pozoruhodnejšie je, že Mixtúra je rozložená na dva samostatné registre, čím sa registračné možnosti nástroja predsa len rozširujú; aj keď rady nezvyčajne striedajú polohu z oktávovej na kvintovú a znovu na oktávovú, a naopak.

Už pri 6-registrových pozitívoch sa odkláňa od vtedajšej dispozičnej praxe v tendencii disponovať popri obligátnej Copule maior 8´ aj druhý osemstopový, užšie menzúrovaný, drevený otvorený flautový register, nazývaný Portunal. Pritom aj štvorstopová polohe je zastúpená dvojnásobne, popri Copule minor 4´ i Principálom 4´. Dvojstopová poloha je zastúpená Octavou a posledným registrom je samostatná Kvinta 1 1/3´, príp. dvojradová Mixtúra. Mixtúry boli málozborové aj vo väčších nástrojoch. Disponovanie samostatného jednostopového registra je výnimočné. Vo veľkých nástrojoch je principálový zbor zastúpený od osemstopovej polohy. V takomto prípade je kvintový register v polohe 2 2/3´. V dvojmanuálových ani v niektorých väčších jednomanuálových organoch nechýbal výchvevný register, nazývaný Vox humana, resp. Vox humana italica. Išlo o ďalší principálový rad v osemstopovej polohe, ktorý však bol k základnému radu naladený o 2 – 3 kmity vyššie, príp. nižšie. V basovej polohe nemá vlastné píšťaly, hrajú píšťaly registra, ku ktorému je rad ladený do chvenia, teda Principál 8´. Spolu so základným Principálom vyvolal charakteristické, zvukovo výdatné chvenie. Takýto výchvevný hlas sa dodnes zachoval len v jednomanuálovom organe s pedálom, ktorý Martin Podkonický postavil pre r. kat. kostol v Španej Doline a podobný v Iliašovciach. V dvojmanuálových nástrojoch bol zo sláčikových registrov v osemstopovej polohe disponovaný Salicionál. V organoch Martina Podkonického sa bežne nachádza vnútrokanálový Tremulant. So zvukovými hračkami sme sa v jeho tvorbe nestretli, ale nástroj stavaný pre minoritov v Levoči mal mať podľa zmluvy „bubny“ a „kukučku“.

Nástroje majú vždy manuálový rozsah C – c3 s krátkou spodnou oktávou, teda 45 klávesov a tónov. Čelá dlhších manuálových klávesov sú obyčajne zdobené vyrezávaným motívom oblúk – hrot – oblúk. Na drevenom obložení dlhších klávesov sa v širšej časti pri prechode do užšej nachádza spravidla trojica priečnych vrypov. Pri obrátenej farbe klávesov majú svetlé kratšie klávesy v strede pozdĺžny, asi 1 mm široký tmavý pás z ebenového dreva, pri normálnej farbe je do kratších klávesov vložený svetlý prúžok z javorového dreva. Pôvodný klávesový a tónový rozsah pedálov M. Podkonického dosvedčuje už len pedál jednomanuálového organa v Španej Doline. Rozsah je od C po c1 s krátkou spodnou oktávou, teda 21 klávesov aj tónov. Prospektové píšťaly sú často zdobené špirálovým krútením, fazetovaním a bradavičkami.

Banská Bystrica; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. Kostol sv. Alžbety, 1743 – stavba organa (nezachoval sa).

Banská Bystrica; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, Slovenský kostol ev. a. v., 1757 – stavba organa (nezachoval sa).

Csitár (Maďarsko); r. kat. kostol, 1752 – stavba organa.

Dobšiná; okres Rožňava, Košický kraj, kostol ev. a. v., 1757 – oprava organa.

Hronsek; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1763 – stavba 6-registrového pozitívu.

Iliašovce; okres Spišská Nová Ves, Košický kraj, r. kat. farský Kostol Sedembolestnej Panny Márie, 1770 – pozitív (posledný nástroj, ktorý postavil spolu so synom Michalom).

Jesenské; okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol Návštevy Panny Márie, 1744 – 7-registrový pozitív (v súčasnosti je prestavaný).

Kremnica; okres Žiar nad Hronom, Banskobystrický kraj, bývalý r. kat. farský kostol na námestí, 29. mája 1760 – kontrakt na opravu 23-registrového organa (zanikol kostol aj organ).

Levoča; okres Levoča, Prešovský kraj, r. kat. minoritský Kostol Ducha Svätého, 1767 – 1769 – stavba dvojmanuálového 16-registrového organa (zachovala sa časť organovej skrine).

Levoča; okres Levoča, Prešovský kraj, kostol ev. a. v., 1769 – oprava organa.

Pôtor; okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1764 – 6-registrový pozitív.

Smrečany; okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, r. kat. filiálny Kostol Obetovania Pána, 1750 – 4-registrový pozitív.

Svätý Kríž-Lazisko; okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, kostol ev. a. v., 1754 – 6-registrový pozitív (kostol pôvodne stál v Palúdzi).

Szeged (Maďarsko); františkánsky kostol, 1767 – 1768 – oprava organa.

Szenté (Maďarsko); r. kat. kostol, 1744 – stavba malého pozitívu.

Špania Dolina; okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj, r. kat. filiálny Kostol Premenenia Pána, 1751 – jednomanuálový 12-registrový pedálový organ (8+4), mechanická zásuvka.

Štiavnické Bane; okres Banská Štiavnica, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jozefa, 1754 –dvojmanuálový organ (zachovala sa organová skriňa a pedálová vzdušnica).

Trstené; okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, r. kat. filiálny Kostol Všetkých Svätých, rok neznámy – pozitív (nie je isté, že ide o nástroj Martina Podkonického).

Vachartyán (Maďarsko); ref. kostol, okolo r. 1750 – stavba 5-registrového pozitívu pre neznámu lokalitu (do miestneho kostola ho kúpili r. 1885).

Vaňovka; okres Námestovo, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Vendelína, okolo r. 1750 – 4-registrový pozitív.

Veľké Zlievce; okres Veľký Krtíš, Banskobystricý kraj, r. kat. kostol – 5-registrový pozitív (zložený v bývalej škole v Malých Stracinách).

Žaškov; okres Dolný Kubín, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Gála, opáta, 1740 – 4-registrový pozitív. Zachoval sa ako súčasť dvojmanuálového nástroja. Pôvodná skriňa sa nachádzala na povale kostola. V súčasnosti sa pozitív opravuje s cieľom vrátiť ho do pôvodného stavu.

Autor textu: Marian Alojz Mayer


Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)